V Austrálii je všetko inak: Spoznajte život na konci sveta

Hneď v úvode treba pomenovať zásadnú vec. V Austrálii je všetko inak. Veci chutia inak, robia sa inak, vnímajú sa inak a prežívajú sa inak. Keď je u nás deň, tam je noc. Keď máme zimu, oni majú leto. Jazdí sa vľavo. Austrália je anglická kolónia a vládne tam anglická kráľovná. V minulosti tam transportovali odsúdených z preplnených anglických väzníc (väčšinou za krádež chleba) a kým sa nevylodili, žili v divokej krásnej krajine iba pôvodní obyvatelia – aborigéni, ktorí sú dnes už len atrakciou pre turistov. Napríklad pri Opere sa s nimi a s ich typickým didgeridoo (píšťala vyrobená z kmeňa eukalyptového stromu, niečo ako naša fujara) dá za poplatok odfotiť, poprípade si zatancovať na ich hudbu.

V Austrálii žijú odvtedy asi všetky národnosti, vrátane obrovskej komunity Slovákov. A nažívajú si vskutku harmonicky, každý rešpektuje každého, s rasizmom sa nestretnete, ako je rok dlhý. Obklopia vás Číňania, Gréci, Američania, Pakistanci, Indovia a Angličania... Veľmi milí a nápomocní, aj neznámemu človeku. Stretnúť pravých Austrálčanov je ťažké, ale nie nemožné. Čo sa týka mužov, nedalo sa nevšimnúť si niečo... špecifi cké. Neholia sa! Teda v podpazuší rozhodne nie! Jednoducho v Austrálii fungujú veci inak.

Let tam trvá nekonečne dlho. S dvoma prestupmi 22 hodín, čakačky na letiskách ani nerátajme. Áno, dá sa to zvládnuť, ale veľmi dôležité je mať pri sebe tabletky na spanie. Jet lag (časový posun) 10 hodín sa dá prekonať za týždeň. A potom príde zvykanie si na austrálske „inakosti“. Povedzme taká obyčajná voda. Úplne inak chutí a kým sa organizmus prispôsobí, pár minút na toalete to istí. Jedlo je tu tiež, prekvapenie, iné! Ani nie tak druhy, ale chute. Múka má inú chuť i konzistenciu, treba jej použiť asi dvakrát toľko, ako používame my, inak to nemá význam.

Cukor je asi o polovicu menej sladký ako ten náš, so soľou a slanosťou je to podobne. Typickým austrálskym výrobkom je vegemite, hustá čierna nátierka s intenzívnou chuťou. Natiera sa na sendvič s maslom, ale len jemne, lebo ak to preženiete, už sa to nedá konzumovať. Obsahuje veľa vitamínov, je totiž vyrobená z pomletej zeleniny. Dlho som jej nevedela prísť na chuť, no dnes ju milujem. Podobným prerodom u mňa prešli aj austrálske párky. Tá chuť je načisto neopísateľná, prvý polrok som ich nemohla ani cítiť. A potom, zrazu, gurmánsky pôžitok! Ideálne je zamilovať sa v Austrálii do suši, to zoženiete fakticky všade. Predáva sa na každom rohu, ako inde kebab.

V našej najobľúbenejšej reštaurácii Sushi train zarezávali uprostred kuchári pripravujúci suši. Hotové rolky položili na bežiaci pás, ktorý sa dostal k stolu každého zákazníka, a každý si bral to, čo mu chutí. A keď chcete platiť, príde čašník, spočíta, koľ ko tanierov máte na stole, a vystaví účet. Taniere sú farebne rozlíšené a každá farba má inú hodnotu. Turisti by však určite nemali vynechať Sydney Tower Restaurant, reštauráciu, ktorá sa pred pár rokmi pýšila tým, že je najvyššia na svete, kým ju nepredbehla nejaká iná v Dubaji. Ten výhľad je... WAU!

Počas toho, ako sedíte a vychutnávate si jedlo, sa reštaurácia pomalinky točí a vy máte možnosť vidieť Sydney zo všetkých svetových strán. Preto je najlepšie prísť pred západom slnka. Teda vidieť z výšky a za svetla Opera House, Harbour Bridge, Darling Harbour, Queen Victoria Building, oceán... a potom to vidieť všetko nočné, vysvietené. Všetky spomínané atrakcie inak prejdete pešo do hodiny, tak blízko sú pri sebe. A každý víkend je pre turistov veľ ký ohňostroj, aby zažili niečo výnimočné.

Moja „najobľúbenejšia“ téma sa volá pavúky a hady. Ešte predtým však musím objektívne spomenúť prekrásne papagáje. Velikánske ary si lietajú v Austrálii ako u nás vrabce alebo lastovičky a niektoré sa nechajú aj kŕmiť z ruky. To, že je nezabudnuteľné vidieť skupinku 40 papagájov sediacich v tráve alebo len tak poletujúcich, je fakt, druhá vec je, aký hluk dokážu narobiť. To kŕkanie a vrešťanie neraz prehluší aj pokusy o konverzáciu. No poďme k pavúkom. Vec sa má takto – je ich veľa a sú nebezpečné. Vraví sa, že keď vás uštipne redback (najnebezpečnejší), tak nezomriete. Stačí zájsť do nemocnice a dajú vám protilátku. Kým neexistovala, bežne sa však na uštipnutie týmto pavúkom umieralo a aj dnes to zaberie, len ak sa protilátka podá včas.

Všetky ostatné pavúky sú nemenej hnusné, veľ ké, škaredé a nevzbudzujú príjemné pocity. Teraz k švábom. Aby ste potom nehovorili, že sme vám nehovorili. Sú, opäť raz, veľmi veľké, žijú bežne v domácnostiach a nezabije ich takmer nič. Ak aj máte dobrý repelent, tak to nestihnete, také sú vytrénované v rýchlosti. Jediným dočasným a nie stopercentným riešením je dať si vystriekať dom zvnútra aj zvonka a potom sa zbavovať nájdených zdochnutých exemplárov. Do roka sú však späť a treba striekať znova. Na výber medzi spolubývajúcimi sú ešte hady.

S radosťou si robia „hniezda“ v záhradách alebo na dvoroch v blízkosti domov, hlavne keď sú v oblasti lesov. Ráno vstanete a nájdete si pred dverami zvlečenú pytóniu kožu? Nič mimoriadne. Takto to chodí. Ešte aj tie muchy sú asi dvojnásobne väčšie ako u nás, no sú pomalé a dajú sa chytiť, prípadne zabiť. Domáci ich odporúčajú povysávať, pretože austrálske muchy (väčšina) majú v sebe larvy, a keď ich zabijete, všeličo z nich vylieza. O. K., dosť!

Tunajšia letná sezóna prepukne v decembri a až do februára bude fakt „hot“! Preto treba rátať s austrálskym slnkom, ani to totiž nefunguje ako inde. V Austrálii je najnižšia vrstva ozónu, rakovina je tu veľmi častá choroba. S nižším faktorom ako 30 si o ňu koledujete, ešte lepšia bude 50-ka. Všetky pláže sú udržiavané v pôvodnom stave, ľudia do nich nemôžu zasahovať, čo je dané zákonom.

Takže nečakajte žiadne mojito k prílivu, nie je to ako na dovolenke v Egypte, že čašník nosí drinky na ležadlo. Žiadne bary, žiadne reštaurácie na pláži. Čo si neprinesiete, to nemáte. Z toho vyplýva, že prepravné chladiace boxy sú v Austrálii dobrý biznis, a ešte aj ekologická stránka veci – každý má vždy so sebou tašku na odpadky a zanechá po sebe poriadok. To je, čo? Dokonca ani zapáliť si na vychutnanie tej krásy a pohody, ako by fajčiari povedali, nie je vhodné. Fajčiť na pláži sa jednoducho nemá a bodka. Vždy sa nájde niekto, kto na fajčiara hodí odsudzujúci pohľad, prípadne ho upozorní, aby išiel fajčiť inam, pretože ide na neho cigaretový dym. Najznámejšia pláž je Bondi Beach, hoci zďaleka nepatrí medzi najkrajšie.

Je vždy preplnená a vždy sa tam niečo deje; je to miesto, kam sa chodia všetci prezentovať. Ak tu budete, skôr si však zájdite na Hyam Beach, pláž s najbelším pieskom na svete. Je síce vzdialená 4 hodiny jazdy autom od Sydney, v Jervis Bay, no je hodná aj poldennej cesty. K pláži vedú schody, ktoré obklopuje akoby les oddeľujúci raj od okolitého sveta. Keď si zídete schody, ocitnete sa v rozprávke. Už len ten piesok a krásny oceán (keď je tichý, bez vĺn, je to paráda) stoja za to. Prúdi tu veľa dobrej energie a pri troche šťastia sa tu môžete ocitnúť aj úplne samy. Prázdna pláž, oceán, modré nebo bez oblakov a čajky, ktoré si na ľudí tak zvykli, že sa dajú kŕmiť z ruky. Krása, krása, krása.

Ešte k tej romantike: pozor na žraloky. Každý deň sa stane, že žralok napadne človeka, najčastejšie surfi stu. Pláže kontrolujú vrtuľníky a hneď ako spozorujú žraloka, zaznejú sirény, aby všetci vyšli z vody. Surfi sti však tieto sirény nemajú šancu počuť, keď sú už vo vzdialenosti, kde chytajú tú správnu vlnu. Preto žraloky útočia často na nich. Najúžasnejšia je tunajšia vôňa. Všade rastú samé eukalypty a kým doma si musíme eukalyptové vône do áut či príbytkov kupovať za drahé peniaze, tu to dýchate ako normálny vzduch. V eukalyptových lesoch žijú koaly, ktoré sa živia listami z týchto stromov. Obsahujú pre koaly jedovaté látky, ktoré ich črevá dokážu odbúrať a pôsobia na ne podobne ako droga. To, že sú vlastne celý život nadrogované, je vraj dôvod ich zvýšenej nebojácnosti a prítulnosti k ľuďom. Zvláštne „veselý“ život. Ktovie, čo by povedali koaly, keby sme sa ich spýtali.