Bratia Bugalovci spolu objavovali hudobné tajomstvá

Michal BUGALA (27)

Trnavčan, ktorý chcel byť v detstve architektom, notárom a všelikým iným, sa dostal do kontaktu s hudobníckou profesiou asi ako 15-ročný. Odkedy absolvoval hru na gitare na Džezovom inštitúte na Kunstuniversität v Grazi, má na konte celý rad zaujímavých spoluprác s hudobníkmi ako Martin Valihora, Juraj Griglák, Victor Bailey, Mark Kelley, Andy Middleton, Harry Sokal... A je za to osudu naozaj vďačný. Sníva o tom, že by odišiel na určitý čas do New Yorku, kde by chcel nahrať aj svoj debutový album. A kým sa mu to splní, kráti si voľné chvíle záľubou v pečení.

Štefan BUGALA (33)

Najskôr sa naučil hrať na klavíri, potom na klarinete, neskôr na bicích nástrojoch a napokon na melodických bicích nástrojoch – marimbe a vibrafóne. Ešte počas štúdia hral v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu v Bratislave, spolupracoval so štátnou fi lharmóniou v Brne a založil formáciu Fusejazz, ktorá hrá jeho džezové kompozície. Angažuje sa aj v oblasti populárnej hudby ako interpret, skladateľ, aranžér a člen viacerých zoskupení. V jednom z nich ste ho mohli vidieť nedávno počas Česko Slovenskej SuperStar. Vo voľnom čase si rád pospí, dopraje si dobré jedlo a víno, stretne sa s priateľmi a venuje sa manželke.

Kto koho zatiahol do umenia?

M: Ja som mladší, takže Čevo bol o krok vpredu. On mi pomáhal objavovať hudobné tajomstvá. (úsmev)
Š: My obaja sme boli odjakživa zapálení pre hudbu. Pochádzame predsa z rodiny významného slovenského hudobného skladateľa Mikuláša Schneidera Trnavského. Hudbou sme boli obklopení odmala, za čo vďačíme aj mame muzikologičke, ktorá sa nám v tomto smere venovala.

Akí ste boli v detstve?

M: Mama hovorí, že sme boli podobní, no v určitých veciach sme boli a stále sme určite odlišní. Aj náš najstarší brat Mikino je povahovo iný.
Š: Obaja sme narodení v znamení Barana a podľa mňa sme si povahami aj výzorom boli vždy podobní. Dokonca si nás občas ľudia mýlili. (úsmev)

V čom ste totálne odlišní?

M: V dĺžke nôh a trupu. (smiech)
Š: Totálne? Takých vecí nie je veľa. Keď sa stretneme, tak sa prevažne všetky naše debaty točia okolo hudby. Ale čosi by sa ešte našlo. Mišo pečie úžasné koláče a torty, ja viem uvariť zasa dobrú kávu... (úsmev)

Páčia sa vám podobné ženy?

M: Myslím si, že v tomto máme podobný vkus.

Je pravda, že keď spolu pracujú rodinní príslušníci, nerobí to dobrotu?

M: Cesta našej spolupráce je niekedy kľukatá (práve preto, že sme obidvaja Barani), ale dôležité je, že názory toho druhého rešpektujeme a vždy sa dopracujeme k výsledku, ktorý uspokojí oboch.

Čo máte jeden na druhom radi a čím vás dokáže ten druhý vytočiť?

M: Obdivujem Čevovu nekonečnú trpezlivosť a schopnosť vydržať a dotiahnuť veci do konca. A čo ma vytáča? Niekedy som zúfalý z toho jeho flegmatizmu.
Š: Na Mišovi si vážim, že hovorí veci vždy na rovinu, len niekedy je až príliš priamy.