Čarovná Sofia patrí k najstarším mestám Európy: Budete prekvapení, ale má čo ponúknuť aj v zime

Mesto prvotne osídlil jeden z najpočetnejších národov v staroveku – indoeurópsky kmeň Trákov–, ktorý sa tu usadil okolo 8. storočia. V rímskych časoch sa mesto volalo Serdica. Tento názov pretrval až do súčasnosti. Keby ste sa zviezli metrom na hlavnú stanicu v centre mesta, vystúpili by ste na zastávke Serdika. Po vystúpení na tejto zastávke a po vyjdení hore na vzduch sa nedá nevšimnúť vysoká socha pokrytá zlatom, ktorá zobrazuje svätú Sofiu – patrónku mesta.

Sofiu mi osud vložil do cesty počas štúdia a odvtedy ju navštevujem. Zamiloval som sa na prvý pohľad a stala sa mojím druhým domovom. Zažil som v nej všetky štyri ročné obdobia a každé má niečo do seba. Nemožno sa tu nudiť. Toto mesto dýchajúce bájnou históriou ponúka domácim aj návštevníkom všetky druhy zábavy, kultúry aj relaxu. Svojou rozlohou je také rozsiahle, že aj tie najokrajovejšie časti majú niečo do seba a okrem centra sa oplatí vidieť niektoré z nich. Vždy sa totiž nájde nejaký kostol, bazilika, chrám ponorený do hustého lesa. Práve takéto miesta sú najmagickejšie.

Hoci by sme predpokladali, že v tomto ročnom období tu bude oveľa teplejšie a po snehu ani stopy, opak je pravdou. Áno, cez leto sa teploty vyšplhajú aj na viac ako 40 stupňov, ale v zime je v Sofii chladnejšie ako napríklad v Bratislave. Preto aj snehu tu nájdeme dosť. Dokonca už Vianoce sú tu pekne rozprávkové a zasnežené a k tomu tá výzdoba! Teploty v zime vedia klesnúť aj pod mínus 30 stupňov a bulharský mráz sa vám dostane až pod kožu.

S treskúcou zimou si vedia Bulhari ľahko poradiť. Napríklad kvalitnou bulharskou pálenkou – rakijou. Tento silný alkoholický nápoj je národný nielen v Bulharsku, ale vo všetkých krajinách Balkánskeho polostrova. Existuje viacero výborných značiek, ale jedna z tých najlepších je práve značka Khan Krum pomenovaná po bulharskom vládcovi, ktorý v roku 809 dobyl Serdicu, teda dnešnú Sofiu. Víno je ďalšia pýcha bulharského národa, rovnako aj ruže a ich pestovanie na poliach. Práve z ruží Bulhari vyrábajú neuveriteľné nápoje ako víno, likér, pálenku a všetko balia do krásnych fliaš s typickými znakmi krajiny.

Väčšinu hlavných miest postavili pri nejakej hore, aby mesto chránili či už pred nepriateľskými útokmi, alebo pred počasím. Sofia nie je výnimkou, a tak môžeme obdivovať v jej blízkosti pohorie Vitoša. Najvyšší bod je Čierny vrch so svojou výškou 2 290 m nad m. Táto oblasť je národným parkom, ktorý je druhý najstarší na celom Balkáne. V zime tak obyvatelia Sofie nemusia ďaleko cestovať do hôr, vystačia si aj s Vitošou. Pohorie je totiž významným strediskom zimných športov a turistiky. Hore sa môžete vyviezť kabínkovou lanovkou a tam nájdete ďalšie pre lyžiarov a snoubordistov. Aj dobré dopravné spoje pomáhajú tomu, že Bulhari majú o Vitošu veľký záujem a trávia tam veľa času v každom ročnom období. Turisticky navštevovaný úkaz pohoria je takzvaná kamenná rieka Zlatnite Mostove. Tá pozostáva z prúdu veľkých balvanov, ktoré tu zanechal ľadovec.

Mešita Baňa Baši – najväčšia a jediná zachovaná mešita v Sofii, ktorej názov v preklade znamená veľa kúpeľov, postavili ju Turci v 16. storočí.
Sofijská synagóga – tretia najväčšia synagóga v Európe, na ulici Ekzarha Josifa vedľa trhoviska a mešity, otvorili ju v roku 1909 za prítomnosti cára Ferdinanda.
Centrálne trhovisko – nachádzajúce sa medzi mešitou a synagógou, toto miesto je vždy preplnené čerstvým jedlom s ovocím, zeleninou, mäsom, pečivom a kaviarňami.
Borisova gradina – v preklade Borisova záhrada je najstarším parkom v meste, ktorý dokončili v roku 1884 a pomenovali po cárovi Borisovi III.
Hadžidraganove domy – najtypickejšia bulharská reštaurácia s tradičným interiérom a jedlami a nápojmi, ktorá má dve pobočky (pri Vitoške a Levom moste).