Chodíte na festivaly? Noste tam ŠTUPLE DO UŠÍ, je to veľmi dôležité, inak sa môže stať TOTO!

Nielen na festivaloch a koncertoch, ale všade, kde je hlasná hudba, náš sluch trpí. Ale prečo by sme mali nosiť na hudobných podujatiach štuple do uší, keď na ne ideme práve preto, že si chceme vypočuť svoju obľúbenú hudbu? Nie je to predsa absurdné? Vysvetlenie k tejto problematike nám poskytla Kristína Slivková, zakladateľka iniciatívy Nehuč.

Nie je priskoro

Podľa Kristíny zhoršený sluch má človek často, aj keď si to neuvedomuje, keďže v počiatočných fázach prestáva počuť hlavne vysoké frekvencie. „To si bežne človek neuvedomí, ale už bude počuť vždy skreslene. Keď sa bude naďalej vystavovať rizikovému hluku, napríklad hlasnej hudbe na koncertoch, neskôr už pocíti zjavnejšie príznaky poškodeného sluchu, a to znížené počutie napríklad bežných konverzácií, lebo človek stratí citlivosť na rozoznávanie niektorých hlások. Tento proces potom pokračuje zhoršovaním celkového počutia,“ vysvetľuje a dodáva, že kým si to uvedomíme, škoda je napáchaná a vo väčšine prípadov sa s tým nedá nič robiť. Preto je potrebné si sluch chrániť preventívne aj bez vyskytnutia problémov.

Môžu za to slúchadlá?

Hoci sa môže na prvý pohľad zdať, že za všetko môže súčasnosť a moderná technika s ňou spojená, nie je to tak. Ľudia majú problémy so sluchom už dlhšie. „V histórii malo poškodený sluch veľa ľudí pracujúcich v továrňach, priemyselných závodoch alebo v baniach či z práce s hlučnými prístrojmi. Toto je do istej miery problém aj dnes. Ďalším veľkým zdrojom problémov so sluchom sú strelné zbrane, výbušniny respektíve hluk, ktorý pri ich používaní vzniká,“ vraví Kristína. Pri pohľade do minulosti nesmieme zabúdať ani na vojny, ktoré sú tiež udalosťami, ktoré mali na svedomí mnoho poškodení sluchu. Málokedy sa tomu predchádzalo. Dnes to však môžeme zmeniť: „Záujem o túto tému spájam s tým, že vo všeobecnosti sa dnes viac a hlbšie rozprávame o kvalite ľudského prežívania, máme možnosť prípadné prekážky duševnej pohody či „wellbeingu“ riešiť.“

Čo nám škodí

Na prvom mieste je stále hluk. Akou formou sa k nám dnes dostáva? „My v iniciatíve Nehuč sa zameriavame hlavne na hudobné koncerty, o ktorých sa nedá povedať, že by boli nejakou novinkou. Sú však zdrojom veľkého hluku a oproti minulosti je naozaj omnoho viac príležitostí sa ich zúčastňovať. Taktiež mám veľmi rada hudbu a myslím si, že zážitok a atmosféru, ktorú hudobné koncerty prinášajú, nie je možné nahradiť,“ vraví Slivková a tiež to, že s iniciatívou Nehuč sa venujú ochrane sluchu na koncertoch, pretože si nemyslia, že riešením je odstrihnúť sa od nich a izolovať túto časť umeleckého vyžitia alebo aj socializácie. „V súčasnosti je tiež výraznou súčasťou životného štýlu počúvanie hudby cez slúchadlá. Celkovo pri tom, keď je hluk už nebezpečný, berieme do úvahy dva faktory – hlasitosť zvuku a dĺžku času vystavenia sa týmto zvukom. Nie je teda rizikové iba vystavovanie sa enormnému hluku, ale aj pravidelná prítomnosť vo vysokom hluku, ako som napríklad spomínala prácu v hlučnom prostredí či priveľmi časté počúvanie hlasnej hudby zo slúchadiel,“ objasňuje, čo nám najviac škodí.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Staroba i genetika

Podľa Kristíny je starnutie prirodzený proces, s ktorým prichádza aj prirodzené zhoršovanie počutia. Aj v závislosti od genetických faktorov sluchové bunky pomaly umierajú a kvalita počutia sa znižuje. „Samotný spôsob, akým sa stráca sluch pri starnutí, je rovnaký, akým sa stráca pri vystavovaní sa hluku. Ak chcete docieliť pre sluch urýchlené starnutie, vystavovanie sa vysokému hluku je cesta. Niektoré výskumy ukazujú, že je dnes pomerne bežné, že mladí ľudia, napríklad v dvadsiatke, počujú na úrovni 60-ročných ľudí. To je veľký rozdiel, lebo, samozrejme, sluch sa vám bude starnutím zhoršovať naďalej,“ čím naznačuje, že v starobe okrem prirodzenej straty sluchu budete počuť ešte menej.

Tinitus, závraty a iné

„Hluk spôsobuje aj pridružené ochorenia ako tinitus, čo je v podstate pískanie, hučanie či šumenie v ušiach,“ upozorňuje, že niektorí ľudia majú z hluku závraty či úzkosť a z čisto fyziologického hľadiska spôsobuje hluk telu stres, zvyšuje tep, krvný tlak, bežné sú aj bolesti hlavy. „Čo sa týka konkrétnych prípadov, skôr prichádzajú k lekárovi mladší ľudia po tak­zvaných traumách alebo náhlom poškodení buniek ucha (a teda aj sluchu), ktoré vznikajú po vystavení sa veľmi intenzívnemu hluku (pre priblíženie asi nad 120 decibelov). Celkovo sa podľa WHO dá odhadovať, že až 1,1 miliardy mladých ľudí (vo veku 12 až 35 rokov) sa vystavuje riziku straty sluchu z aktivít, ktorými sú počúvanie hudby prostredníctvom slúchadiel a navštevovanie nočných klubov a koncertov,“ vysvetľuje tiež, že podľa iných štúdií má jeden z piatich amerických tínedžerov poškodený sluch. Najčastejšie prípady sú teda rôzne úrovne poškodenia sluchu. Kristína vraví, že pomerne častý býva tinitus, potom existujú napríklad aj problémy so zvýšenou citlivosťou na normálne zvuky, takzvaná hyperakúzia. „Všetky tieto ochorenia však majú vplyv na duševné zdravie, často spôsobujú chronický stres, úzkosť, problémy v sociálnych interakciách. Toto všetko sú predispozície aj na vznik depresie,“ vysvetľuje, ako môže strata sluchu ovplyvniť aj iné oblasti.

Ako predchádzať následkom

Podľa zakladateľky iniciatívy Nehuč sa to dá a na to, aby ste si užili hudobné koncerty naplno, a pritom si nepoškodili sluch, existuje jednoduchý návod, a to chrániť si sluch štupľami do uší. „Pokojne môžete použiť aj klasické penové štuple, ktoré možno dostať v lekárni. Nemusíte sa báť, že si koncert neužijete, cez štuple budete hudbu aj tak dobre počuť. Osobne mám svoje silikónové štuple a nosím ich na každý koncert, pričom hudbu počujem rovnako dobre, len o trochu tichšie, no zato omnoho bezpečnejšie,“ hovorí a radí, že keď chodievate na koncerty pravidelne, odporúča zohnať si štuple určené priamo na koncerty, ktoré sú trvácnejšie, ľahšie sa nasadzujú a hudbu neskresľujú, ale ani s penovými nie je skreslenie nijako dramatické. A ak si štuple náhodou zabudnete, odporúča počúvať hudbu z väčšej vzdialenosti od zdroja, teda určite nestáť blízko reproduktorov.

Čo je cieľom iniciatívy Nehuč?

Tento nápad vznikol po osobnej skúsenosti zakladateľky Kristíny Slivkovej, ktorá po návšteve koncertov dostala tinitus. „Keď pri ňom človek včas nezakročí, teda prestane sa vystavovať hluku alebo nezačne nosiť štuple do uší, môže si privodiť takzvaný permanentný tinitus, neustále pískanie, hučanie či šumenie v ušiach. Začala som sa tomuto problému viac venovať a neskôr aj spoznávať ľudí, ktorí ho majú. Uvedomila som si, ako málo sa o ňom hovorí a to aj napriek tomu, aké jednoduché je predchádzať mu. S Nehuč sa zameriavame na skupinu ľudí, pre ktorých je hudba a koncerty súčasťou životného štýlu. Myslím si, že je fér, aby vedeli o riziku, ktorému sa vystavujú, a aby v prípade, že sa tak rozhodnú, mohli použiť ochranu sluchu. S tímom chodievame priamo na koncerty a festivaly. Myslíme si, že keď túto tému budeme otvárať a návštevníci koncertov si budú môcť štuple rovno skúsiť a na koncerte ich priamo použiť, mnohí porozumejú dôležitosti ochrany sluchu, uvidia, že s nimi je to príjemnejšie a začnú štuple používať pravidelne. Touto cestou chceme ochranu sluchu normalizovať a tiež prispieť k tomu, aby ľudia, ktorí ochorenia ako tinitus dostanú, vedeli, čo sa s nimi deje, že nie sú jediní. Do budúcna pripravujeme materiály, ktoré im môžu pri zvládaní tohto ochorenia pomôcť,“ pozitívne uzatvára Kristína.