Čím je miesto temnejšie a hrôzostrašnejšie, tým väčší záujem vzbudzuje u turistov, a to nielen počas Sviatku všetkých svätých, keď si pripomíname zosnulých.

Gotika z ľudských kostí

Dnes ťažko uveriť, že ľudské pozostatky sa v minulosti využívali ako dekorácie do interiérov kostolov, kaplniek či katakomb. Pochmúrna výzdoba z ľudských lebiek a kostí mala pripomínať pominuteľnosť života a hodnotu večnosti. Kostnice sa stali vyhľadávanými a navštevovanými turistickými atrakciami posledných rokov. Niektorí do nich vstupujú s úzkosťou, iní so zvedavosťou až s úžasom, čo badať na ich tvárach, lebo tieto neobyčajné stavby ukrývajú zväčša fascinujúce príbehy. Najnavštevovanejším objektom tohto druhu v Česku je unikátna kostnica pod gotickým Kostolom všetkých svätých na cintoríne v Sedlci pri Kutnej Hore, ktorý je súčasťou tunajšieho kláštora. Skrýva kosti asi 40-tisíc ľudí, ktorí zomreli na morové epidémie alebo sa stali obeťami husitských vojen. Unikátne sú kostrové pyramídy, lustre, svietniky, kríže, kalichy, monštrancie, no najmä erb rodu Schwarzenbergovcov, ktorí v tom čase vlastnili kaplnku.

Výzdoba z kostí môže dnes vyznievať morbídne, ale človeku mala pripomínať vlastnú pominuteľnosť.
Výzdoba z kostí môže dnes vyznievať morbídne, ale človeku mala pripomínať vlastnú pominuteľnosť.
Zdroj: Pavol Urbánek

Kráľovstvo smrti v Brne

Mesto sa môže pochváliť po Paríži druhou najväčšou kostnicou v Európe. V kostnici pod Kostolom svätého Jakuba je pochovaných 50-tisíc ľudí. Sú to kosti z cintorína, ktorý sa v 13. storočí nachádzal vnútri hradieb a nemal sa kde rozširovať. Tak sa po 12 rokoch od pohrebu vybrali pozostatky a pochovalo sa tam ďalšie telo. V kostnici hrá špeciálna autorská hudba prehlbujúca zážitok z prehliadky. Navštíviť môžete aj funerálny chodník, ktorý sa začína pri jezuitskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie, v ktorom nájdete mumifikované ostatky pátra Středy, pokračuje k náhrobku maršala Louisa Raduita de Souches a ku kostnici. Posledným zastavením je kláštor kapucínov a Kostol nájdenia Svätého kríža. V krypte je pochovaných 205 ľudí, z ktorých sa zachovalo 41 mumifikovaných tiel.

Kostnica v Brne je druhou najväčšou v Európe.
Kostnica v Brne je druhou najväčšou v Európe.
Zdroj: Pavol Urbánek

Maľovaný tanec smrti

Barokový klenot – hospitál v Kukse – v královohradeckom kraji ponúka priestory na rozjímanie o smrti, pretože tu nájdete súbor 52 malieb v hlavnej chodbe dlhej 140 metrov. Ide o cyklus tanca smrti (danse macabre). Smrť si tu berie tak pápeža, kardinála, mnícha, farára, ako aj cisára, kráľa, šľachtica, mešťana, pijana či blázna. Vidíme, že je spravodlivá ku každému, tiež si uvedomíme, že smrť v 18. storočí bola súčasťou života pre epidémie a vojnové konflikty. Zdôrazňovalo sa memento mori – pamätaj, že zomrieš.
V Kukse dodnes nájdete obraz manželky staviteľa grófa Františka Antonína Šporka ležiacej na smrteľnej posteli či skrinku s lebkou jeho matky, ktorú mával na nočnom stolíku. Z kostola sa točitým schodiskom dá dostať do hrobky, kde je na dverách namaľovaný kostlivec a latinsko-nemecké verše. Nad jeho hlavou sú presýpacie hodiny, ktoré symbolizujú, že smrť si pre človeka môže prísť kedykoľvek.

Smrť bola oveľa väčšou súčasťou života ako dnes.
Smrť bola oveľa väčšou súčasťou života ako dnes.
Zdroj: Pavol Urbánek

Mŕtvoly obložené chmeľom

V Klatovách ležiacich 40 kilometrov od Plzne narazíte na raritu európskeho významu. V katakombách pod jezuitským Kostolom nepoškvrneného počatia Panny Márie
a svätého Ignáca sa môžete pozrieť do tváre tým, ktorí formovali dejiny mesta. V rokoch 1676 – 1783 tu uložili viac ako 200 zosnulých príslušníkov rádu, šľachticov či mešťanov. Telá uložené na hoblinách v otvorených dubových rakvách obložili chmeľom. Chmeľ pôsobil antisepticky a mal zabrániť plesniam a baktériám. Pôsobením dômyselného vzduchosystému sa telá postupne vysušili a mumifikovali. Najzachovalejšia múmia je Anežka Kunhuta Příchovská, ktorá bola donátorkou jezuitského rádu. Preskúmali ju aj pomocou CT vyšetrenia, a tak vedľa sklenej truhly stojí jej figurína s vernou podobou.