Čo tak objaviť riviéru v Soči? Cien sa netreba báť, bežný Slovák si tu užije krásnu dovolenku

Niekdajšia pevnosť Alexandrija je dnes najdlhším mestom Európy. A to vďaka takmer 150 kilometrov dlhému pobrežiu. Hoci je poriadne rozsiahle, na presun v rámci najzaujímavejších častí vám budú stačiť aj nohy.

Prístavné a zároveň kúpeľné Soči začínam spoznávať spred takzvanej ikony nielen všetkých jachtárov, ale aj obyvateľov polmiliónového mesta. Budova Maríny je na všetkých pohľadniciach, brožúrach i turistických bedekroch. Areál je na prechádzku či posedenie pri káve alebo večeri otvorený pre všetkých. Milionári majú výhodu navyše. Môžu sem prísť po mori, zakotviť svoju loď v prístave a užívať si útočište pred búrkami či silným vetrom. A že ich je tu neúrekom, svedčí aj zhruba tristo kotviacich jácht v prístave.

Aj za bránou plavidiel to hýri peniazmi. Takí sú totiž Rusi. Tí, ktorí si Soči vyberajú ako dovolenkovú destináciu, sa, skrátka, radi predvádzajú. Bohaté ruské rodiny sú schopné celé dni presedieť v bare na pláži, popíjať najlepší alkohol, dopriať si plné taniere dobrôt a kúpať sa v mori. Nie je výnimkou na promenáde stretnúť napríklad muzikanta Grigoryho Lepsa, politika Borisa Nemtsova či tenisovú hráčku Elenu Vesninu.

Cien sa pritom netreba báť. Bežného Slováka nezruinujú. Kurz eura totiž praje pri zámene na ruský rubeľ. Stačí sa vzdialiť od pobrežia a metropola ruskej riviéry má hneď iný nádych. Mení sa na klasické rušné mesto. Napriek tomu nie je žiadna špina na uliciach. Namiesto toho množstvo parkov a oáza pre tých, ktorým subtropická klíma nevyhovuje.

Či sa už domáci alebo turisti schovávajú pred slnkom, alebo nie, počas slnečných dní sa radi osviežujú sladom. Stánky s čistým prírodným produktom z jačmeňa sú na každom rohu. Čím viac sa vzďaľujem od turistickej časti mesta, tým si častejšie ruské dôchodkyne ako predavačky takto privyrábajú k penzii. Postaršie ženy nezaháľajú ani v mestskej tržnici. Predávajú všakovaké dobroty, ktoré samy doma pripravili.

Nakladané bambusové výhonky, cuketu nakyslo, pečené baklažány či zavárané tekvice. Miestna kuchyňa je tiež ovplyvnená Čiernym morom. A tak morské riasy, chobotnice, mušle či krevety sú samozrejmé ako čerstvý tovar na váhu. Ku krytej tržnici cudzinci väčšinou nezájdu, a tak sa darmo budete snažiť s ruskými tetuškami hovoriť po anglicky. Buď si staršie z vás spomenú aspoň na základy ruštiny alebo sa dohovoríte po slovensky.

Soči sa pýši ešte ďalším prvenstvom. Ide o najsevernejšie miesto na planéte, kde sa dá pestovať čaj. Sú naň mimoriadne pyšní, a tak si ho aj radi vychutnávajú. Ruský národ ročne vypije 170 000 ton sušených čajových listov. A to už je čo povedať. Je to dokonca viac ako v Spojenom kráľovstve. Plantáže sú v okolí kaukazských hôr. Najstarší pestovatelia čaju pritom žijú najmä v dedinke Solochaul. Či už čierny, alebo zelený, mnohí z nich ho predávajú i na spomínanom trhovisku. Chýr o ruskom čaji sa do sveta dostal ešte v roku 1980 počas letnej olympiády v Moskve. Začali ho propagovať medzi turistami. Servírujú ho bez cukru. Kto rád sladí, ponúknu mu napríklad figový džem alebo gaštanový med.

Olympijské mesto v meste

Vyše tridsať kilometrov od centra mesta stojí pamiatka na zimné olympijské hry. Pred štyrmi rokmi v športovom areáli predvádzali svoje výkony tisícky športovcov z celého sveta. Dnes turistov láka navštíviť tento kolos buď počas všedných dní, alebo v rámci podujatí, ktoré tu organizujú. Pozornosť na seba strháva vyše päťmetrová fontána s viac ako 250 dýzami.

Večer odohráva farebné predstavenie. Areál, ktorý postavili za sedem rokov, neulahodí len športovým fanúšikom. Ako milovníčka kolotočov som si tiež prišla na svoje. Výlet v kabíne vyhliadkového kolesa mi totiž poskytol úplne inú perspektívu. Až keď som sa ocitla na samotnom vrchole panoramatickej konštrukcie, uvedomila som si rozľahlosť celého areálu.