Dana a Jana nie sú jednovaječné dvojčatá

Dana a Jana sú dve úplne odlišné autonómne bytosti vedúce dva úplne odlišné a autonómne životy. Až na jednu maličkosť...

Šaňo je lúzer. V nikdy nerekonštruovanom panelákovom byte 2+1 žije v nezrekonštruovateľnom manželstve s frustrovanou predavačkou Erikou, ich synom Patrikom a jej synom Reném. Počas šesť rokov trvajúceho vzťahu Šaňo neúspešne vystriedal niekoľko desiatok maximálne pochybných a minimálne výnosných zamestnaní, deväťkrát sa neúspešne pokúsil opustiť hysterickú Eriku a kvíliace potomstvo a trikrát chcel spáchať samovraždu. Samozrejme, neúspešne. Šaňo má rachitickú postavu, zlé držanie tela, tuberácky kašeľ a depresie.

Alex je tajomný a cool. V kapele The Burning Eagles hrá na sólovej gitare a chrapľavým hlasom spieva o nemožnosti lásky, bezvýchodiskovosti života a nevyhnutnosti smrti. Osamelo posedáva po potemnelých kaviarňach, pomaly usrkáva červené víno, fajčí jednu cigaretu za druhou a cez rady prázdnych stoličiek melancholicky civie na ulicu. Dana ho miluje, Dana v ňom vidí spriaznenú dušu a praje si, aby Alex uvidel spriaznenú dušu v nej. Zatiaľ spolu posedávajú po kaviarňach, vinárňach, baroch a parkoch a občas sa prebudia v Daninej posteli.

Sašo je vtipný a pohotový chalan, jediné, čo by sa mu teoreticky dalo vyčítať, je jeho príliš vrúcny vzťah k alkoholu. Hrá na gitare v rockovej kapele, Jana si síce nepamätá jej názov, ale hudba a texty sa jej neuveriteľne páčili. Boli také veselé, plné života a optimizmu, vrúcnej viery v lásku a budúcnosť, nepredstieranej snahy napraviť svoje chyby... Ó áno, niekto by možno povedal, že naivné i made mistakes but i‘ll be better, my love, yeah yeah yeah, oh yeah, ale Jana je skrz-naskrz znechutená pseudointelektuálskymi zlátaninami a na Sašovi ju očarila práve táto spontánnosť a priamočiarosť. Jana je do Saša beznádejne zaľúbená, miluje jeho oči, prsty, jeho hlas, jeho dych, jeho, jeho... jeho všetko. Hoci všetci traja majú v papieroch jasne napísané meno Alexander Kruželiak, Šaňo, Alex a Sašo sa skutočne nemusia a okrem jedného tela a dvoch párov okuliarov toho veľa spoločného nemajú.

Jedného úplne obyčajného dňa sa Šaňo zase raz do krvi pohádal s Erikou, zdrapil bundu, fľasol Reného, nervózne si obul topánky, odstrčil Patrika spred dverí a rozzúrene vypadol z bytu. Červený od zlosti si už na medziposchodí zapálil cigaretu, za čo ho pri schránkach prísne napomenula domová dôverníčka Kováčová a zároveň mu vyčítala neznesiteľný hluk neustále sa ozývajúci z jeho bytovej jednotky. Keď Šaňo konečne vyliezol z domu, zahmlievalo sa mu pred očami a aby sa totálne nezosypal, musel sa oprieť o stenu, na ktorej sa skvel čerstvo nasprejovaný obrazec kosoštvorcového tvaru.

Alex dorazil do mesta v nezvyčajne pochmúrnej nálade. Ako obyčajne si sám sadol k svojmu obľúbenému stolu a netradične si objednal celý liter červeného. Jeho smutná postava mizla za kúdolmi modravého dymu a Dane od bolesti pukalo srdce. Alexove chmáry ťažko dosadli na dno jej citlivej duše a po líci sa jej skotúľala slza. V tej chvíli sa jej Alex zadíval priamo do tváre, jeho pohľad sa ponoril do jej a zhmotnil sa v puto, po ktorom medzi nimi nastalo hlboké porozumenie. Alex si objednal ďalší liter vína, ponoril svoju nešťastnú hlavu medzi Danine prsia a zarecitoval pár veršov z Verlaina. Hneď nato ju pozval na sobotňajší koncert The Burning Eagles.

Keď Jana na zastávke stretla Saša, bol v značne netriezvom stave a vytrvalo sa pokúšal zapáliť si cigaretu od filtra. Janino zamilované srdce naplnil priam materinský súcit a potom, čo si v neďalekej krčme vydiskutovali svoje splíny, sa unavení, ale šťastní pobrali k Jane domov. Sašov ranný výraz plný prekvapenia, jeho zmätené mrmlanie: „Ách, Janinka, ach, Da... ako ja ťa milujem, čo by som ja bez teba robil” a jeho ustavičné túlenie sa ju utvrdili v presvedčení, že toto je ten pravý muž pre ňu. Keď Sašo okolo obeda odišiel, Jana začala uvažovať, čo si oblečie na jeho sobotňajší koncert.

Konečne je to v pohode. Je taký milý a pozorný, rozjímala Erika, opierajúc sa o Šaňovo rameno. Možno sa dokonca budeme milovať, zachichotala sa tíško. „Musím ísť, miláčik. Uvidíme sa v noci. Pápá.” Šaňo pobozkal Eriku na ušný lalôčik a premýšľal o nesporných výhodách manželského prímeria.

Koncertná sála sa presne hodí k Alexovi, pomyslela si Dana, keď sa od dverí rozhliadla po malej zadymenej miestnosti plnej stolíkov a stoličiek. Na jej prekvapenie nemálo z nich bolo obsadených. Po chvíli sa jej hľadajúci pohľad zastavil na ňom a Dana sa nemohla neusmiať od šťastia. Po chvíli si však uvedomila, že sa usmieva na neznámu ženskú, ktorá sa neprítomne usmieva na ňu a pritom sa podozrivo lepí na Alexa. Dana zamrzla medzi dverami. Nedokázala sa pohnúť, zrazu necítila nič len strašnú únavu.

Jana sa v rámci stratégie „tajomná a nedostupná žena” rozhodla prísť trochu neskôr. Naplánovala si postaviť sa do dverí a s jemným úsmevom sledovať Saša na pódiu, predstavovala si, ako sa na ňu bude usmievať, cez pauzu jej kúpi pivo a predstaví ju svojim spoluhráčom. Aké však bolo jej sklamanie, keď Sašo namiesto k nej zamieril k akejsi ženskej s červenými očami a maskarou roztečenou po celej tvári a začal ju objímať, bozkávať, šepkať jej do uška... „Ach, Daninka, odpusť mi, ja ťa tak milujem, ja bez teba nedokážem žiť...”
„Akože bez koho to nedokážeš žiť?” oborila sa Jana na Saša. Sašovi div oči nevypadli z jamôk, ale pomerne dôstojne dokázal odpovedať na túto záludnú otázku:
„Bez Danky, samozrejme.” A takmer nepočuteľne jej šepol do uška: „Ja ti to vysvetlím, Jani, počkaj chvíľu... Ona je hysterická, chápeš...” Zároveň sa obozretne poobzeral na všetky strany, žmurkol na Janu a znova sa začal venovať uplakanej Dane, ktorá sa konečne zmohla na svoju prvú otázku:
„Tak kto bola tá ženská?”
„Ach, to len jedna kamoška má depky, Dani... Potrebovala sa vyrozprávať,” odpovedal Alex nervózne a pri pohľade na vchodové dvere neuveriteľne zbledol.
„Ja už som bola na odchode, ale ty si taká sviňa, kamarát, taká sviňa, že väčšiu nenájdeš, nech by si ako hľadal. Že vraj kamoška, ty hnus. A to som si myslela, že aspoň jeden deň prejde v pohode. Ty hajzel. Ale však počkaj, babenka, dostaneš po hube, né môjho manžela. Si to vybavíme doma, Šanika, sa teš, ” sľúbila Erika a tentokrát definitívne odišla. „Alex...” neveriacky zašepkala Dana. „Sašo!” vykríkla Jana.
„Šanika?! Ty máš ženu?!” vyhŕkli Dana a Jana unisono, pozreli si do očí a v tej chvíli obe pochopili.
„Ty hajzel!” svorne sa osopili na Šaňa/Alexa/Saša. „Ty sviňa!” Šaňo/Alex/Sašo nevedel, ako na toto nesporne oprávnené obvinenie reagovať a v ten večer sa spil pod obraz boží. Na druhý deň, keď bola Erika v práci, sa vkradol do bytu, zdvihol telefón a celé strašidelné nedorozumenie, svoju tragickú životnú situáciu a horúcu lásku vyznal tej jedinej, ktorá ho dokázala pochopiť – najprv Dane a potom Jane.

Jana netrpezlivo čakala na telefonát. Od tej nešťastnej udalosti Saša nevidela a to už ubehli aspoň tri dni a osemnásť hodín. Ako dlho mám ešte čakať? uvažovala a hneď zavrhla myšlienku poslať esemesku. V tej chvíli telefón zazvonil.

Dana sa konečne usmiala. Alex ju presvedčil, že nemiluje nikoho iného iba ju, ju a jedine ju. Všetky ostatné ženy, s ktorými sa kedy zamotal, boli hlúpe omyly, z ktorých sa jeho nežná romantická povaha nedokázala vymaniť. Dana objednala ďalší liter vína a rozopla si gombík na blúzke. Alexove oči zasvietili, jeho ruka obopla Danin driek. Danina ruka objala Alexove ramená a jej pery sa pritisli na jeho. Dane sa zamarilo, že za oknom sa mihla známa tvár a okamžite vrazila svoj jazyk do Alexových úst. Alex slastne zavzdychal.

„Ahoj,” ozvalo sa tíško spoza Daninho chrbta a náhle zblednutý Alex jej ochabol v rukách. Dana sa otočila a uvidela nešťastnú uslzenú Janu. „Ty kurva!” zašepkala Jana trasúcim sa hlasom. Alex/Sašo v panike vyskočil zo stoličky:
„Janinka, Janinka, tak to vôbec nie je!”
„Čo ako? Že sa tu oblizujete? Sa mi to ako zdalo? Ja si to s tou štetkou hnusnou vybavím,” provokovola Jana pohŕdavým hlasom.
„Ja že som štetka? To ty tu mútiš vodu, ty chudera! Ti ukážem, kto je tu v práve!” hulákala urazená Dana.
„Ja si to vybavím s tebou,” štekla Jana hrozivo a významne pozrela na dvere na dvor. Dana sa zdvihla od stola a odhodlane vykročila za Janou. Alex/Sašo si trasúcou sa rukou zapálil cigaretu, polial sa červeným vínom, sklonil strápenú hlavu a šepkajúc: Ách, Daninka, ách, Janinka nemal ani potuchy, že dve nezmieriteľné sokyne sedia na kvetináčoch pred vinárňou a rehocú sa ako pominuté.

„Tak vy ste to na mňa len hrali?” povedall Alex/Sašo neveriacky a uľahčene sa usmial. „Vy potvory, vy mrchy jedny... Ale čo bude teraz?” zamyslel sa zrazu.”

„Teraz sa o teba podelíme,” vyhlásili Dana a Jana unisono.
„To ako... do trojky?” vypleštil Alex/Sašo oči. „Vy ste úžasné. Vždy som si želal vidieť, ako sa dve ženy milujú,” vzdychol, pravou rukou objal Danu a ľavou Janu. „Tak ideme, nie? Daninka, Janinka, ja vás obe tak milujem!”

A šli. V zákutí pod schodmi sa Alex/Sašo lačne vrhol na obe devy. Po chvíli však Dana vyhlásila, že je nejaká unavená a svoj diel si vyberie dakedy inokedy. Jana sa potešila, že bude mať Saša len pre seba a v rámci trojuholníkového vzťahu si ho pomaličky zlanári na svoju stranu. Dana cestou domov uvažovala, ako sa jej skromnosťou a nenáročnosťou podarilo zapôsobiť na Alexa a bola si istá, že týmto spôsobom Janu bezpečne vyšachuje z hry. Alex/Sašo si užíval nečakane vydarený večer a nepremýšľal nad ničím.

Keď Šaňo prišiel v noci domov, medzi dverami ho čakala prekvapujúco zmierlivo naladená Erika. V tú noc sa Alexander Kruželiak po dlhom čase opäť miloval so svojou ženou a potom zaspal hlbokým, pokojným spánkom spravodlivých.