Detstvo v minulosti verzus detstvo TERAZ: Ktoré je lepšie? Vyjadrila sa DETSKÁ PSYCHOLOGIČKA

O tom, ako sa mali deti v minulosti a ako sa majú dnes, sme sa rozprávali s osobou, ktorá to môže a dokáže posúdiť odborne, ale aj súkromne – s detskou psychologičkou PhDr. Dagmar Kopčanovou, PhD., ktorá patrí do generácie dnešných šesťdesiatnikov až sedemdesiatnikov a desaťročia sa venuje deťom a pomáha im. Zásadný rozdiel pomenovala hneď, je ním digitalizácia. „Dnešné deti veľmi ťažko chápu, ako sme vôbec my, starší, dokázali v minulosti žiť bez technológií. Bez počítačov, internetu, sociálnych sietí,“ začína rozprávať pani doktorka Kopčanová.

Sama rada spomína na časy, keď ako dieťa bez strachu jazdila na bicykli bez prilby, pred školou sa hrala do súmraku so svojimi skutočnými priateľmi, a nie virtuálnymi, keď pili vodu z vodovodu a nie minerálku z fľaše, behali naboso, neužívali potravinové ani vitamínové doplnky, mali iba zopár hračiek a večer nesadali pred televízor, lebo žiadny nemali. „A boli sme zdraví a šťastní,“ dopĺňa. „Rodičia nám oveľa častejšie prejavovali lásku. Všetok voľný čas sme trávili s rodinou. Spolu sme jedli, zabávali sa, rozprávali sa. Z toho obdobia existuje veľa fotografií, s ktorými sa však neviem len tak ľahko rozlúčiť. Aj keď sú takmer všetky čiernobiele a v horšej kvalite ako dnešné fotoknihy, spomienky zostávajú farebné.“

Mnohé z dnešných detí majú podľa detskej psychologičky zbytočne veľa výhod a pohodlia. Žijú v moderných priestranných domovoch, majú veľa hračiek, moderných učebných pomôcok. Dostanú všetko zadarmo a ihneď, ani sa nemusia veľmi namáhať. Či je to pre ich dobro, to už je otázne. „Človek si však oveľa viac váži to, čo musí získať za cenu obete, námahy, vynaloženého úsilia a vlastného pričinenia,“ upozorňuje doktorka Kopčanová na to, čo sa ani rokmi v mozgu človeka nezmenilo.

Zaneprázdnení a vystresovaní rodičia na deti nemajú čas, a tak im kúpia niečo, čo ich zabaví a vyplní čas namiesto spoločne strávených rodinných chvíľ. „Ak v rodine chýba vzájomnosť, spolupatričnosť, ak sa každý po príchode domov bez slovka záujmu o druhého člena rodiny automaticky odoberie do svojej izby, kde sa venuje svojim virtuálnym priateľom či hrám, kde chýba každodenná komunikácia, tam často dochádza ku vzájomnému odcudzeniu, k pocitu nudy, ba niekedy aj k depresívnym náladám,“ varuje odborníčka.

Poukazuje však aj na ďalší nebezpečný extrém, a tým je množstvo aktivít, ktoré dieťa mimo školy má. „Deti jednoducho nestačia, nevládzu, sú fyzicky a psychicky preťažené. Poznám deti, ktoré popri škole majú aj tri či štyri krúžky –navštevujú športový klub, umelecké krúžky, jazykovú školu a podobne. Táto „preorganizovanosť“ v čase, keď by si mali od školských povinností oddýchnuť a zrelaxovať, v nich vyvoláva napätie, stres a vyčerpanosť,“ dodáva a poukazuje tak na to, že ani jeden extrém nie je v poriadku.

Otázka tejto témy by teda možno mala znieť inak, nie, že ktoré deti sa majú lepšie – či deti v minulosti, alebo dnešné, ale ktorí rodičia zabezpečili deťom pekné detstvo – tí v minulosti alebo terajší? Doba je iná, istoty prakticky žiadne, väčšina rodičov sa obracia, koľko vládze a musí, aby neprišli o prácu, a teda aj o plácu, aby zaplatili všetky účty, úvery, všetko čo treba a aby si možno, ak nejaké eurá zvýšia, aj dačo ako rodina užili. Téma je to ťažká a zložitá. Je na dlhú diskusiu…

Čo je však nepopierateľné a je to čistý fakt, že dnešné deti sú na tom psychicky oveľa horšie ako deti kedysi. „V minulosti sa mamičky ocitli s deťmi u psychológa skôr na žiadosť školy ako z vlastnej iniciatívy. Pred pár desiatkami rokov sa totiž návšteva u psychológa považovala za signál, že dieťa nestačí s učivom a bude pravdepodobne preložené do osobitnej školy,“ hovorí Dagmar Kopčanová.

Dobrá správa však je, že čoraz viac dnešných rodičov sa napriek všetkému zaujíma o psychický stav dieťaťa. Nemávnu nad ním rukou ako rodičia v minulosti. Dnešné poradensko-psychologické služby poskytované rodine a škole sú na oveľa vyššej úrovni, ako to bolo napríklad v 60. rokoch minulého storočia. A je to aj vďaka dlhoročnej osvete, ktorá stigmatizáciu o tom, že k psychológovi chodia iba mentálne zaostalí, konečne raz a navždy zmazala.

A s akými problémami súčasné deti zápasia? „Mamičky s deťmi vyhľadávajú odbornú pomoc najmä pre rôzne poruchy učenia, neurózy (tiky, nočné desy, zajakávanie a podobne). No najčastejšie sa v žiadostiach o vyšetrenie skrývajú rodinné disharmónie, rozvrat rodiny, rozdelenie rodičov a nekonečné spory o deti,“ tvrdí detská psychologička. Preto na konci tohto článku určite stojí za zamyslenie otázka, či vôbec – a ak áno, tak ako – spory o deti súvisia s mobilmi a internetom. Nie je šťastné detstvo závislé od niečoho úplne iného? Napríklad od dostatku lásky? Preto záver a rozhodnutie, kto je alebo bol na tom v detstve lepšie, nechávame na vás, milé čitateľky.