Internetová šikana! Ako sa OCHRÁNIŤ pred kriminálnymi útokmi na webe? Tu je pár overených tipov

Podľa štatistík až 71 percent všetkých kybernetických útokov súvisí s finančnými záujmami útočníkov. Kriminálnici neútočia len na korporácie a vládne inštitúcie, ale čoraz viac cielia aj na jednotlivcov. Ako uvádza Mária Krahulecová, spoluzakladateľka Qubit Conference®: „Oázka kybernetickej bezpečnosti sa týka každého, či je to podnikateľ, alebo jednotlivec, a zahŕňa ochranu telefónov, počítačov, vytváranie silných hesiel, spôsoby ukladania a ‚nezdieľania‘ prístupov.“ To znamená, že aj keď sa nepohybujete vo svete veľkých IT systémov, môžete sa stať obeťou útoku.

Zaujímavým príkladom je aj ochrana údajov na sociálnych sieťach. Vedeli ste, že aj jednoduché zverejnenie polohy alebo dátumu narodenia môže byť zneužité? Zločinci využívajú tieto údaje na vytvorenie falošných profilov alebo na sledovanie vašej aktivity. „Takéto informácie môžu byť použité na vytvorenie falošného profilu alebo na sledovanie používateľa,“ varuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR na svojom webe.

Nikdy neuvádzajte príliš veľa osobných údajov na verejných fórach a sociálnych sieťach. Nastavte si silné heslá a využívajte dvojfaktorovú autentifikáciu všade, kde je to možné.

Phishingové útoky sú jedným z najbežnejších typov kybernetických hrozieb. Ako ich spoznáte? Predstavte si, že dostanete e-mail od svojej banky, ktorý vás informuje o potrebe okamžitej aktualizácie údajov, inak vám zablokujú účet. Priložený odkaz vás presmeruje na stránku, ktorá vyzerá ako tá pravá, no v skutočnosti ide o podvodnú stránku vytvorenú na krádež vašich údajov. Typickým znakom takýchto e-mailov sú gramatické chyby, neosobné oslovenie alebo podozrivá adresa odosielateľa. „Častým znakom sú aj neočakávané prílohy, ktoré môžu obsahovať škodlivý softvér. Vizualizácie ako logá bývajú falošné a pri bližšom pohľade nekvalitné. Oslovenie v e-mailoch je zvyčajne neosobné a sú často doručované v nevšedných časoch, napríklad v noci alebo cez víkend,“ dopĺňa odborníčka.

Nikdy neklikajte na odkazy v podozrivých e-mailoch. Vždy si overte adresu odosielateľa a ak vás e-mail žiada o citlivé údaje, zvoľte inú formu kontaktu – napríklad priamo zavolajte inštitúcii. „Typickým rysom phishingu je vytváranie pocitu naliehavosti s výzvami na okamžitú akciu,“ vysvetľuje Mária Krahulecová.

Kyberšikana je obzvlášť nebezpečná pre deti a tínedžerov, no postihnúť môže kohokoľvek. Útočníci zvyčajne využívajú anonymitu internetu na to, aby obťažovali, zastrašovali alebo ponižovali druhých. Ďalej v texte psychologička vysvetľuje, ako ochrániť práve deti pred šikanou.

Ak sa stretnete s kyberšikanou, nereagujte na ňu a okamžite zablokujte útočníka. Nahláste incident príslušnej platforme a poraďte sa s odborníkom alebo blízkou osobou.

Nazýva sa to aj ransomvér – ide o škodlivý softvér, ktorý uzamkne vaše súbory a žiada od vás výkupné, aby ste opäť získali prístup. Tento druh útoku sa môže týkať nielen veľkých korporácií, ale aj bežných ľudí – napríklad zablokuje prístup k vašim osobným fotografiám alebo dôležitým dokumentom.

Pravidelne zálohujte svoje dáta a nikdy neotvárajte podozrivé prílohy v e-mailoch.

Novým fenoménom v oblasti kyberkriminality sú takzvané deepfake videá. Ide o technológiu, ktorá využíva umelú inteligenciu na vytvorenie realistických videí, kde osoby hovoria alebo robia veci, ktoré v skutočnosti nikdy nepovedali ani neurobili. Tieto videá môžu byť zneužité na šírenie dezinformácií alebo dokonca na vydieranie. Predstavte si, že sa objaví video, v ktorom hovoríte niečo kompromitujúce alebo nevhodné – hoci ste nikdy nič také nenahrali. Aj keď viete, že video je falošné, vysvetliť to druhým môže byť náročné. Deepfake môže zničiť nielen vašu povesť, ale aj ohroziť kariéru alebo vzťahy.

Sledujte, čo online podporujete, a buďte opatrní pri nahrávaní videí alebo fotiek, ktoré môžu byť ľahko zmanipulované.

Kybernetická bezpečnosť už nie je len o ochrane dát, ale aj o našom mentálnom zdraví. Neustály prístup k technológiám a informáciám môže spôsobovať takzvaný digitálny stres. Mnohí ľudia sa cítia zahltení technológiami, čo vedie k únave, poruchám spánku a dokonca k depresii. Starší ľudia, ktorí nie sú zvyknutí na moderné technológie, často prežívajú digitálny stres vo vyššej miere. Cítia sa stratení a bezmocní, čo môže viesť k odmietaniu používania technológií, a tým k izolácii od rodiny a priateľov.

Obmedzte čas, ktorý trávite pred obrazovkou, a venujte sa činnostiam mimo digitálneho sveta – napríklad prechádzkam, čítaniu alebo cvičeniu. Ak sa cítite zahltení, skúste si naplánovať „digitálny detox“, keď na pár hodín denne vypnete všetky zariadenia a venujete sa iba sebe.

Na 3 otázky odpovedá Mgr. Alica Farkašová, klinická psychologička

- Za zásadný rozdiel považujem rozsah. Kyberšikana má oveľa väčšie publikum a môže mať aj väčší rozsah ako iné druhy šikany. Agresori, ktorí šikanujú, majú vo virtuálnom svete oveľa viac možností a pocit anonymity, vďaka ktorému sú často omnoho odvážnejší ako v reálnom svete.

- Dosahy môžu byť rôzne, záleží aj na veku, v akom sa s tým dieťa stretne, a tiež na type kyberšikany. Deti môžu mať psychosomatické ťažkosti ako bolesti brucha, hlavy, poruchy spánku a podobne. Taktiež u nich býva prítomná zvýšená agresivita a úzkosť. Obete kyberšikanovania prežívajú často pocit hanby, poníženia, smútku, strachu, ohrozenia a zníženej sebahodnoty. Často mávajú pocit, že z tejto situácie  nie je žiadne východisko. Kyberšikana môže viesť až k sebapoškodzovaniu a samovraždám.

- Kyberšikanovanie je pomerne ťažko pozorovateľné. Sú však určité ukazovatele, ktoré všímavý rodič môže postrehnúť. Ide v podstate o akékoľvek náhle zmeny v správaní dieťaťa, ako je napríklad uzatváranie sa pred rodinou a priateľmi, ochorenia bez somatickej príčiny, vyhýbanie sa škole alebo chodeniu medzi ľudí, zvýšená agresivita a emocionálna nestabilita, únik do sveta fantázie, nečakané prerušenie používania telefónu/počítača, pričom pri jeho používaní býva dieťa podráždené, smutné či nervózne. Aj zo strany rodičov je však najdôležitejšia prevencia. S deťmi sa treba o kyberšikane a nástrahách virtuálneho sveta otvorene rozprávať. Rozhovor s dieťaťom by mal byť založený na vzájomnom rešpekte a akceptácii rôznorodosti názorov, nemala by z toho byť prednáška o tom, čo všetko sa môže stať. Práve takýmito prijímajúcimi rozhovormi (nielen o kyberšikanovaní), keď neposudzujeme, neodsudzujeme, nemoralizujeme, si s dieťaťom môžeme vytvoriť vzťah založený na blízkosti a vtedy je väčšia pravdepodobnosť, že ak bude mať problém, zdôverí sa nám.