Kde dnes hviezdia detské hviezdy: Jozef Vrábel

Jozef Vrábel (33), bankový úradník: Sláva mu nestačila udrieť do hlavy

V muzikáli Neberte nám princeznú s Marikou Gombitovou a Mekym Žbirkom hralo aj sedem chlapcov. Medzi nimi malý kučeravý blondiačik Jožko Vrábel. Dnes je z neho tridsaťtriročný muž, ktorý nemá s filmom už nič spoločné. Pracuje totiž v banke.

S bratom Michalom ste okrem hokeja hrali vo filmoch aj inscenáciách. Ako sa dostane malé dieťa k filmovaniu?

Raz prišla za nami na zimný štadión mama ďalšieho hokejistu, ktorá bola produkčnou v televízii. Hľadala chlapcov do komparzu. Keď som začal s drobnými úlohami, mal som štyri roky. Prvú väčšiu úlohu som dostal v muzikáli Neberte nám princeznú a na konkurze vybrali aj môjho brata Michala. Michal hral malú úlohu ešte v Tisícročnej včele, ale potom s filmovaním sekol a venoval sa už len hokeju.

Muzikál Neberte nám princeznú nakrútili pred 25 rokmi. Ako si na nakrúcanie spomínate?

Nakrúcalo sa v Čechách a celé to trvalo dva-tri mesiace. Veľa si z toho už nepamätám. O hviezdach muzikálu – Marike Gombitovej a Mirovi Žbirkovi sme vedeli akurát z rozprávania rodičov. Brali sme ich ako hercov, ktorí sú súčasťou filmu. Sem-tam sa s nami hrali a my sme boli nadšení. Z môjho „hereckého“ obdobia mi však najviac v pamäti utkvelo filmovanie seriálu Kúzelné mestečko. Nakrúcalo sa skoro celý rok, jazdili sme na autách, bola to pre nás zábava. Rád si spomínam aj na seriál Tajomný ostrov, ktorý sa nakrúcal na Orlickej priehrade v Čechách. Každý deň sme sa kúpali, bolo to pre nás ozajstné dobrodružstvo.

Potrebovali ste hudobný sluch, keďže ste spievali v muzikáli?

V muzikáli sme len otvárali ústa, naspievali to iní. Sem- -tam si zaspievam, ale žiadne sólovky...

Bavilo vás ako malého chlapca drviť sa texty?

Nikdy som sa neučil texty naspamäť, pred konkrétnou scénou som si prebehol text. Mám celkom dobrú pamäť, teda aspoň si to myslím, a vždy som sa snažil zachytiť hlavné body, niektoré veci si upraviť a režiséri to brali. Jeden problém som však mal – šušlal som. Keď som sa šušlania konečne zbavil, kamarát na hokeji mi vybil zuby a všetko sa začalo odznova. Už to neriešim.

Keď ste sa po filmovačkách vrátili do školy, titulovali vás dievčatá filmová hviezda?

Nie, v seriáli Kúzelné mestečko som bol Cico a tak mi dodnes hovoria aj mnohí kamaráti.

Len máloktoré dieťa vie spracovať popularitu a slávu. Čo to robilo s vami?

Keď som nakrúcal, strašne som sa hanbil, keď ma deti v tábore spoznali. Aj dnes sa mi stane, že ma spoznajú, ale už to tak neberiem. Možno aj preto, že som v 14-15 rokoch s herectvom skončil, nestačila mi sláva udrieť do hlavy. Vidím, ako vo svete končia detské hviezdy. Ale ja som hrával aj ľadový hokej, takže herectvo som nebral príliš vážne.

Prečo ste s herectvom sekli, keď ste mali za sebou niekoľko úspešných filmov a ešte viac inscenácií?

Aby boli rodičia spokojní, dal som si prihlášku na konzervatórium, ale nezobrali ma. Mne to vyhovovalo, lebo popri nakrúcaní som hrával hokej. Potom som išiel na gymnázium a vyštudoval som ekonomickú univerzitu.

A čo vám dalo herectvo?

Ešte stále ma ľudia spoznávajú, takže niektoré veci sa mi ľahšie vybavujú. Nie som trémista a zostala mi ukecanosť.

Nie je práca v banke – na rozdiel od hokeja či herectva – nudou?

Po škole som robil v otcovej firme ekonomiku a účtovníctvo, a moje dnešné zamestnanie ma takisto baví. Už som dospel.

Láska k filmu vraj zostáva v človeku. Ste filmový maniak, chodievate často do divadla?

Ani nie. Na slávnostnú premiéru muzikálu Neberte nám princeznú som si však našiel čas. Zašiel som naň ešte raz, lebo som to sľúbil partii, a chystám sa ísť ešte aj s maminou.