KOĽKO by malo trvať voľno, aby ste sa SKUTOČNE zrelaxovali? Máme pre vás JEDNOZNAČNÚ odpoveď!

Dá sa počas týždenného voľna skutočne vypnúť? „Určite si môžete oddýchnuť aj počas týždennej dovolenky, ak to nie je jediná a najdlhšia dovolenka v roku. Dá sa povedať, že minimum by malo byť deväť dní, teda jeden celý pracovný týždeň, ku ktorému pripočítate dva víkendy. Na základe výskumov sa zistilo, že na ôsmy deň dovolenky vrcholia pocity pokoja, pohody, šťastia, ktoré pozitívne pôsobia na zdravie a psychiku,“ hovorí hneď na úvod dôležité čísla psychologička Diana Bultmanová. „Dôležitejší ako samotný počet dní je spôsob, akým k voľnu pristupujete a aký od­dych si zvolíte.“ Hlavným cieľom je uvoľnenie napätia a načerpanie nových síl. Vnímajte dovolenku ako odmenu. Pracovný kolobeh vám pomôže rozbiť už len samotné plánovanie.

Treba si plniť sny
Či si vyberiete aktívnu dovolenku, alebo si ľahnete na pláž do tieňa a budete čítať knihu, závisí len od vás. Voľte možnosť, ktorá vám je najpríjemnejšia, nechoďte proti svojej povahe. „Vhodná je akákoľvek dovolenka, ktorá prináša uvoľnenie od napätia, tlaku, ktoré prežívate v bežnom pracovnom období. Potrebujete vystúpiť z tohto stereotypu. Neexistuje ideálny spôsob trávenia dovolenky,“ vysvetľuje odborníčka. „Niekto si zvolí čas osamote, niekto v spoločnosti ľudí. Zásadou by malo byť, aby ste si dopriali to, na čo nemáte čas a možnosti v priebehu bežného pracovného obdobia a čo máte radi.“ Podľa psychologičky by ste nikdy nemali dovolenkové dni alebo sviatky využívať na dobiehanie zmeškanej práce v domácnosti alebo na vybavenie lekárskeho ošetrenia, či návštevu lekára s deťmi. Vyhráva úplná zmena životného štýlu. Voľné dni využite na to, aby ste si plnili sny.

A čo zamestnávatelia?
Dôležitosť oddychu pre svojich podriadených by si mali uvedomovať aj zamestnávatelia. Riešenie pracovných záležitostí treba vždy nechať až na dni po návrate z dovolenky. „Mali by si uvedomiť, že ak si zamestnanci kvalitne neoddýchnu, nepodajú optimálny výkon v práci. V záujme zamestnávateľa by malo byť, aby si každý priebežne nabíjal svoje baterky. Treba zamestnancovi dopriať obdobie, počas ktorého ho nebude vôbec zaťažovať pracovnými témami,“ upozorňuje Diana Bultmanová. Prijímať počas dovolenky hovory alebo správy od šéfa je neprijateľné. Všetko sťažujú súčasné požiadavky, ktoré považujú ustavičnú dostupnosť za normálnu. Stres sa tak bude na vás nabaľovať aj počas dovolenky a tá nesplní svoj účel. Ak však máte kolegov, s ktorými máte kamarátsky vzťah a zvyknete spolu tráviť voľný čas, nemusíte kontakt prerušiť. Vyhýbajte sa však pracovným témam. Dovolenka by nikdy nemala nahrádzať napríklad firemný teambuilding.

Doprajte si adaptáciu
Ideálne je, ak sa po dovolenke nevrátite rovno do práce. Doprajte si aspoň pár dní na adaptáciu. Pomôžu vám naladiť sa na bežné povinnosti. Ak to nejde inak, snažte sa prvé dni v práci zorientovať, neplánujte si zásadné stretnutia a rozhodnutia. Horšie je, ak vás už pred návratom z dovolenky bolí brucho z toho, čo vás v robote čaká. Nie je to dobré znamenie, lebo počas voľných dní sa treba od práce odpútať. V opačnom prípade je veľmi dôležité hľadať faktory, prečo sa pri pomyslení na návrat do práce necítite dobre. „Môže to súvisieť s pracovnými požiadavkami, nefungujúcimi pracovnými vzťahmi alebo inými okolnosťami. V každom prípade je to prevás výkričník, na ktorý sa treba dôsledne zamerať. Len ak zistíte dôvody, môže prísť náprava. Tou môže byť napríklad i zmena práce,“ dodáva Diana Bultmanová.

Tu a teraz
Nech už dovolenku trávite kdekoľvek a s kýmkoľvek, snažte sa dodržať pár pravidiel. „Doprajte si každú noc dostatok spánku a čo najviac obmedzte používanie so­ciálnych sietí. Sústreďte sa skôr na daný okamih, snažte sa znížiť rušivé vplyvy a sústreďte sa len na jednu aktivitu či úlohu,“ pridáva praktické tipy odborníčka.

Pozor na vyhorenie
Jedna dlhšia dovolenka počas roka nestačí, treba si dopriať voľno aj viackrát po troch-štyroch dňoch, napríklad formou predĺžených víkendov. Po­dľa psychologičky je to pri súčasnom životnom tempe nevyhnutné. Hlavne sa snažte počúvať svoje telo. Často vám naznačuje, že je už toho priveľa a je načase vypnúť. Čo patrí k varovným signálom? „Medzi fyzické príznaky patria bolesti hlavy, žalúdka, črevné problémy, únava, ale i časté ochorenia, nádcha, chrípka či zmeny chuti do jedla, nespavosť,“ vymenúva psychologička. „Medzi emocionálne radíme pocit bezcieľnosti, pocity zlyhania alebo pochybnosti o sebe. Veci pre vás strácajú zmysel. Často ide o prežívanie osamelosti napriek tomu, že žijete medzi ľuďmi, ale i strata motivácie.“ V bežnom živote sa tieto signály prejavia zníženou výkonnosťou pri každodenných úlohách či tendenciou k sociálnej izolácii. Podráždene alebo emočnými výbuchmi, hnevom reagujete na situácie, ktoré ste predtým bez problémov zvládali. „Môžeme sa stretnúť i s nadužívaním psychoaktívnych látok s vidinou lepšieho zvládania spomínaných ťažkostí. Ak si oddýchnete a dostanete sa z vlastného stereotypu, potom sa dokážete na veci pozrieť s odstupom a ľahšie nájdete nové riešenia či nadobudnete odvahu na závažné rozhodnutia,“ povzbudzuje psychologička.