Magický a smaragdový ostrov Korfu: Práve tu nájdete najkrajšie európske pláže a to nie je zďaleka všetko

Čo ich sem všetkých až magicky priťahuje? Bola som sa presvedčiť na vlastné oči.

Piesočné, skalnaté aj kamienkové – tu nájdete naozaj každý druh pláže, aký len existuje. More je na väčšine miest príjemne prehriate a dá sa tu vraj kúpať až do konca októbra. My sme tu boli začiatkom júna, a už vtedy sa dalo bez problémov a bez veľkého sebazapretia užívať si plávanie aj plážovanie. Očarila ma maličká zátoka v osade Kalami, kde nájdete síce iba štyri reštaurácie, jeden hotel pre dospelých a zopár súkromných apartmánov, ale hlavne božský pokoj. Návštevníkmi veľmi obľúbená je Paleokastritsa, krásna zátoka s priezračnou tyrkysovou vodou, odporúčam tiež skúsiť organizovanú plavbu loďou na pláže, na ktoré by ste sa po súši nedostali.

Ostrov si úplne právom vyslúžil prívlastok zelený alebo smaragdový. Je celý zarastený prevažne borovicami a olivovníkmi, ktoré tu vysadili ešte za benátskej nadvlády, za vysadené stromy vraj miestni dostávali štedrú odmenu. Miestny olivový olej je naozaj skvelý. Nalejete si z neho trošku na tanier a namočíte kúsok bieleho chleba – tak si najlepšie vychutnáte najprv lahodnú a potom až pikantnú chuť, ktorá na chvíľku zovrie hrdlo. Najlepší olej je vraj lisovaný v Aghios Matheos. Všade kvitnú purpurové bungavílie a oleandre, k nebu sa ako prsty týčia štíhle cyprusy. Večer sa po kopcoch rozlieha serenáda cvrčkov a vzduchom sa šíri omamná vôňa borovíc, kvetov a mora. Fantázia!

V hlavnom meste je asi najviac viditeľný vplyv štyristoročnej nadvlády Benátskej republiky. Pri prechádzke dláždenými ulicami vyvraciame hlavy na všetky strany, pastelovo sfarbené domy a paláce sú jeden krajší ako druhý, niektoré zrekonštruované, niektoré nie, v žiadnom prípade to tu nevyzerá ako nejaký turistický skanzen. Naopak, cítiť, že sa tu normálne žije a pracuje. Všade sú rozmiestnené kvetináče, vidieť, že o zeleň sa v tomto horúčavou rozpálenom kamennom meste príkladne starajú a vážia si ju. Dať si v centre mesta v kaviarni ukrytej v tieni stromov typickú ľadovú kávu frappe je dokonalý pôžitok a osvieženie.

Je tu nespočetné množstvo trás pre pešie túry aj výlety autom a na žiadnej sa nebudete nudiť. Nepočítajte s kvalitnými cestami, tu sa jazdí pomaly a opatrne, to, čo je na mape vyznačené ako 40 km ďaleko, vám môže v serpentínach trvať aj vyše dvoch hodín. Nás nadchla „dedina duchov“ Old Perithia, najstaršia obec ležiaca na polceste na najvyšší vrchol ostrova Pantokrator (906 m n. m.), kde stoja zvyšky benátskych domov a dve príjemné reštaurácie. Ale je tu i mnoho iných miest, kde uniknete turistickému ruchu z pobrežia a kde sa s vami budú domáci milo a trpezlivo baviť, ako keby ste boli prvými turistami, čo sem vôbec zavítali. Rešpektovať treba čas siesty, medzi jednou a štvrtou, vtedy je najlepšie uložiť sa do tieňa, driemať, čítať si knihu alebo len tak oddychovať a nechať upokojiť rozlietané myšlienky.

Po spoznávaní ostrova alebo po plážovaní je čas na miestne delikatesy – grécky šalát, ryby, musaku, olivy. Vďaka talianskym vplyvom však kuchyňa obsahuje aj také dobroty ako sofrito, teľacie mäso pomaly dusené na víne s petržlenom a cesnakom, alebo bourdeto – bielu rybu dusenú v ostrej paprikovej omáčke. Kumkváty, špeciálna odroda citrusov, sem prišla pred 150 rokmi zo Stredného východu a dnes ich vidíte v každej záhrade. Po každom hlavnom jedle vás ponúknu špecialitou – sladkým kumkvátovým likérom, takže máte príležitosť aspoň raz denne povedať yamas – na zdravie!

Na ostrove žili dvaja anglickí spisovatelia, bratia Gerald a Lawrence Durrellovci, ktorí Korfu a jeho svojráznych obyvateľov opísali vo svojich knihách. Ak inklinujete k ľahkému úsmevnému čítaniu, uprednostnite Geralda a jeho knihu O mojej rodine a iných zvieratách. Ak idete skôr po intelektuálnejších knižkách, siahnite po Lawrencovi a jeho Prosperovej cele.