Nádej zomiera posledná

Boli mladí, po uši zaláskovaní a ich problémy boli v podstate banálne. Ju mrzelo iba, že po milovaní od nej vždy nadránom utekal ako chlap, ktorý zaspal u prostitútky. Jeho zasa škrelo, že nechcela chodiť k jeho mame, ktorá jej pri prvom spoločnom prípitku veľavravne oznámila: „Ja som stále na prvom mieste.“ Ale v živote nič nie je dokonalé a to oni vedeli. Jediné, v čom sa nezhodli, bola otázka spoločnej budúcnosti. On miloval dedinu, ona tam nemala žiadne vyhliadky na pracovné uplatnenie. On sa o tom nechcel baviť a ona sa trápila. Chcela nájsť vlastné miesto pod slnkom, a tak sa s ním po škole rozišla a odišla žiť do mesta. On sa liečil z rozchodu samotou na chalupe a ona prácou, v ktorej trávila 24 hodín denne.

Po rokoch sa dohodli na stretnutí pri fľaši vína a ona v štádiu miernej opitosti začala nadávať, že všetci muži sú hnusní egoisti, lebo nikdy neriešia to, čo ženu naozaj trápi. „Sú rovnakí ako ty.“ Nechápal. Pripomenula mu, ako sa s ňou pred rokmi odmietal čo i len baviť na tému spoločný život v meste. Chvíľu bol ticho a potom jej povedal niečo, čo dlho tajil. Že v ten mesiac, keď sa s ním rozišla, mal nastúpiť do novej práce v meste, kde študovala. Že naozaj nemá rád mesto, ale povedal si, že to kvôli láske k nej skúsi. Že to malo byť prekvapenie, ale skôr než jej o ňom stihol povedať, vzala mu všetku nádej...

Vždy keď rieši niektorá z mojich kamarátok problémy so svojím partnerom, má pocit, že jej beznádejne nerozumie a uvažuje o rozchode, porozprávam jej tento príbeh a spýtam sa: „Naozaj si myslíš, že už nie je nádej, že sa niečo zmení k lepšiemu?“

A nejde len o chlapov. Možno je to naivné, ale naozaj verím, že väčšina vecí, ktoré nás trápia, sa môže obrátiť na dobré. Odkedy sa stretávam so ženami, ktoré sa rozhodli prehovoriť o svojich mnohokrát hororových osudoch v rubrike Skutočný príbeh, chápem, že moje problémy nie sú problémy. Že so životom sa treba vedieť pobiť. Že aj keď je to veľké klišé, ale nádej naozaj zomiera posledná.

Želám vám optimistický október.