Najkrajšia dovolenka u nás doma: Tento výnimočný kúsok Slovenska vás dostane!
11. 8. 2014, 20:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:22)

Zdroj: Norbert Flachbart, Turist klub Zádiel
Najznámejším a najnavštevovanejším miestom v najvýchodnejšej časti Slovenského krasu je Národná prírodná rezervácia Zádielska tiesňava.
Odporúča editorka Ivana Adamcová:
Je vskutku romanticky krásna, ale priznám sa, že keď som ju navštevovala ako dieťa zo základnej školy a neskôr ako tínedžerka zo strednej školy so spolužiakmi, zaujímalo ma všetko možné, len nie krása prírody. Ocenila som ju oveľa neskôr, keď som šla frajerovi ukázať najkrajšie miesto pri Košiciach. Napriek tomu, že som ju už toľkokrát predtým videla, až vtedy som naplno vnímala výnimočnosť tohto kúska Slovenska.
Krasový kaňon
Je hlboký takmer 400 m, dlhý 3 km, dole je zúžený niekedy na 10 m. Vytvorili ho vody pretekajúceho Blatného potoka. Od roku 1954 je táto oblasť s výmerou 214,73 ha Národnou prírodnou pamiatkou. Je zaujímavý tým, že dole je čisto skalnatý a hore sú krásne svahy pokryté trávou a kvetinami. Presne opačne, ako sme zvyknutí pri iných túrach.
Cukrová homoľa
Na začiatku úžľabiny, nazývanej Rajská brána, sa vypína skalný útvar Cukrová homoľa. Je vysoký 105 m, má ihlanovitý tvar vymodelovaný erozívnou činnosťou vody. Je to najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku.
Zdroj: Norbert Flachbart, Turist klub Zádiel
Cukrová homoľa je neprehliadnuteľná.
Zvrat vegetačných pásiem
Náš učiteľ geografie nám stále vysvetľoval, že to súvisí s extrémne vhĺbeným tvarom doliny. Po ľudsky povedané, že dole sú rastliny, ktoré majú rady chlad a vlhko a hore, na teplých a suchých svahoch, tie, ktoré chcú teplo. Samozrejme, aj vzduch bude hore teplejší a dole chladnejší.
Vzácne rastliny a živočíchy
Nachádza sa tu viac ako 900 druhov rastlín, aj veľmi vzácnych, ako napríklad plamienok alpínsky, poniklec otvorený či včelník rakúsky. Svoj domov tu má aj najväčší európsky motýľ – okáň hruškový, najväčší európsky netopier – raniak veľký, piskor horský alebo švábik krasový. Žije tu až 70 druhov vtáctva, zaujímavý je bocian čierny, vzácne plazy krátkonožka panónska či užovka stromová.
Pamätá si pravek
Zádielska dolina je známa už od praveku, prechádzala tadiaľto dôležitá cesta spájajúca Rožňavskú a Košickú kotlinu, čoho svedkom sú aj skromné historické pamiatky, najmä zo staršej doby bronzovej, a valy hradiska na západnom svahu tiesňavy. V jaskyniach samotnej doliny sa našli archeologické nálezy z praveku.
Ako sa tam zorientovať
Zádielska dolina oddeľuje od seba turistami vyhľadávanú Zádielsku planinu (na východ od doliny) a planinu Horný vrch (na západ od doliny), na ktoré vedú značené turistické trasy. Súčasťou planiny Horný vrch je aj veľmi pekná Borčianska planina, na ktorú vedie od rázcestníka Zádielska dolina (480 m n. m.) zelená turistická trasa. Cez dolinu prechádza červená turistická značka a náučný chodník Zádielska tiesňava. Na konci Zádielskej doliny sa nachádzajú horské chaty, ktoré ponúkajú občerstvenie alebo ubytovanie.
Náučný chodník po červenej
My sme zvyčajne šli týmto náučným chodníkom. Trasa dlhá 5 kilometrov tvorí uzavretý okruh. Chodník sa začína nad obcou Zádielske Dvorníky a pokračuje tiesňavou až na okraj Zádielskej planiny. Popri chodníku tečie Blatnický potok, ktorý tu vytvára malé vodopády a kaskády. Fyzicky zdatní môžu pokračovať v ceste východným smerom po okraji Zádielskej planiny a po hrebeni zostúpiť až k zrúcaninám Turnianskeho hradu po trase turistického chodníka.
Zdroj: Norbert Flachbart, Turist klub Zádiel
Popri chodníku tečie Blatnický potok.
Tip na záver:
Druhou obľúbenou dolinou v Slovenskom krase je Hájska dolina, kde sú vyhľadávané Hájske vodopády. Na pripravených miestach môžete aj opekať alebo grilovať.
Zdroj: Norbert Flachbart, Turist klub Zádiel
Druhou obľúbenou dolinou v Slovenskom krase je
Čo o nej musíte vedieť:
➤ Najlepšími východiskami do doliny sú obce Zádiel a Bôrka.
➤ Často tieto skaly s obľubou zliezajú aj skúsení horolezci.
➤ V doline je zakázané stanovať, bivakovať a zakladať oheň.
➤ V skalách doliny sa nachádzajú nesprístupnené jaskyne. V Kráľovskej jaskyni sa podľa povesti ukrýval kráľ Belo IV. po tom, ako prehral bitku s Tatármi pri rieke Slaná.