Tam, kde sa končí Dunaj: Návšteva tohto fascinujúceho miesta je veľké dobrodružstvo! Čo vás tu čaká?

Plavíme sa spleťou úzkych, tmavých a zároveň nie príliš hlbokých ramien. Každú chvíľu okolo nás šelestia krídla jedného z množstva operencov. Každú chvíľu objavujeme krásu jedného z množstva rozkvitnutých vodných rastlín. Sme v chránenej prírodnej oblasti, ktorá je od roku 1993 zapísaná v zozname UNESCO. Sme v delte Dunaja – území zaberajúcom 5 800 km2 s najväčšou plochou mokradí v Európe a najväčšou súvislou trstinovou plochou na svete.

Cesta do dunajskej delty chvíľu trvá. Najprv necelé dve hodiny lietadlom z Viedne do Bukurešti, potom 4 hodiny autobusom na východ Rumunska do centra deltskej oblasti, do Tulcei. Mesto v 8. storočí pred Kristom založil grécky cestovateľ a geograf Herodotos. Leží v historickej oblasti Dobrudža neďaleko ukrajinských hraníc. Od staroveku plní funkciu dôležitého prístavu a obchodného centra. Prechádzka Tulceou nás vracia späť v čase. Staré ošarpané činžiaky sa striedajú s moderným hotelovým komplexom. Úzke, takmer dedinské uličky ústia do pomerne širokej hlavnej ulice plnej obchodov, semaforov a automobilov. Množstvo turistov, ale aj domácich nastupuje či vystupuje z lodí, v rukách kufre, nákupné tašky, škatule s elektronikou. Okolostojace stánky so suvenírmi a škrekot čajok v povetrí len umocňujú ten zvláštny ruch a pach mesta.

Dunajská delta má tri hlavné ramená: severnú Chiliu, strednú Sulinu a južnú Sfantu Gheorghe. Medzi nimi sa prepletá množstvo prieplavov, kanálov a jazier. A práve tu objavujeme raj na zemi. Sme dve loďky plné fotografov. Pohľad z brehu alebo iného plavidla musí byť zábavný. V rukách máme jedno väčšie „delo“ ako druhé. A slovník sa nám obmedzuje na: „aha krakľa“, „vpravo volavka“, „ondatra, vidíš ju?“ A hneď vzápätí cvak, cvak, cvak.

Popri všetkých volavkách, chavkošoch, pelikánoch, kormoránoch, lyžičiaroch či morských orloch ponúka delta ešte inú delikatesu – svoje dedinky. Pieskové cestičky, domčeky so strechami z tŕstia, voľne pobehujúce domáce zvieratá. Návrat späť o celé jedno storočie. Po 4 hodinách plavby dole prúdom pristávame na pár nocí v dedinke Periprava. Jeden obchod, žiadna asfaltka. A neuveriteľné ticho a pokoj. Ráno vstáváme na východ slnka, večer čakáme na Mliečnu dráhu. Hviezdy tu svietia ako len málokde. Žiaden svetelný smog, žiaden civilizačný ruch.

Také je miesto, kde sa končí Dunaj. Nádherné a jedinečné.