Objavujte čarovné Slovensko: TU budete mať pocit, že sa zastavil čas a o strese nikto nikdy nepočul
6. 8. 2016, 16:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:13)

Zdroj: archív L.L.
Slivky, hrušky a jablká – ovocné sady sú na Myjavsku za každým domom. Vďaka pracovitosti kopaničiarov a zachovávaniu tradícií predkov má návštevník pocit, že prišiel do kraja, kde sa zastavil čas a o strese nikto nikdy nepočul.
Kopanice - kraj gazdov a ovocia
Deväťdesiatročná štatistika hovorí, že v Myjavskom regióne rástlo už oddávna viac ovocných stromov, ako bol počet obyvateľov. Domáci dodnes najradšej konzumujú čerstvé ovocie. Keď je plodný rok, sú nútení ho sušiť, variť lekvár alebo páliť alkohol.
Ovocie sušené i pálené
V lubinskej sušiarni prešlo sušiarovi Vilovi pomedzi prsty tisíce kíl čerešní, marhúľ, jahôd či paradajok, ktoré za tie roky usušil. Sušenie je pritom najstarší spôsob, ako uskladniť ovocie na zimu, aby v ňom boli stále zachované všetky vitamíny. „Pri teplote 40 až 50 stupňov sa zníži obsah vody v plodoch na 18 až 20 percent. Dĺžka procesu závisí od druhu ovocia.“
V dvadsať kilometrov vzdialenej Jablonke páleník Ľubo zas prikladá drevo pod kotol, v ktorom je kvas z čerešní. „Z kotla sa kvas odparuje, v chladiči sa para zráža na vodku a pretečie do vedľajšieho kotla, kde sa pomaly varí,“ vysvetľuje. Ani jedna z týchto návštev nie je len o teórii. O čom páni hovoria, to môže každý okoštovať.
Zdroj: Shutterstock
Slivky sa tu sušia aj pália vo veľkom.
Zdroj: archív L.L.
Gazdovský dvor v Turej lúke, kde vás privítajú mastným chlebom ako kedysi.
Ako žili gazdovia
Na Gazdovskom dvore v Turej Lúke sa ocitám akoby v 18. storočí. Presne tak totiž vyzerá dom, kde kedysi žili sedliaci Talčíkovci. Každého pocestného vítali mastným chlebom s cibuľou a tak je to aj teraz. Okrem toho na stole rozvoniavajú domáce slivkové koláče a gule. Gazdiná varí najlepší slivkový lekvár široko-ďaleko podľa receptúry starej mamy.
Hotový je až vtedy, keď padá z varechy. Najobľúbenejším miestom rodiny bol dubový stôl. Pri ňom nielen jedli, ale spoločne sa aj modlili. Okrem myjavských krojov na každú príležitosť sa dozvedám, aké veno musela mať dievčina, keď ju chceli vydať. Do novej rodiny prišla s dvoma perinami, kravou, roľou, peniazmi a minimálne dvoma truhlicami oblečenia.
Zdroj: archív L.L.
Na gazdovskom dvore môžete ochutnať domáci chlieb priamo z pece.
Zdroj: archív L.L.
Pri dubovom stole sa jedlo aj modlilo.
Zvieratá, ktorých sa netreba báť
Do kopaničiarskeho spôsobu života zapadli aj Ježíkovci. Ošetrovatelia zvierat Katarína a Anton sa do Lubinej prisťahovali s koníkom, troma prasiatkami a dvoma mačkami. Postupne pribúdali sliepky, ovce, kačky, až ich bola stovka. Všetky také miniatúrne, že sa ich nemusia báť ani deti. Práve naopak. Zvieratá sú voľne pustené, a tak každé z nich môžu nakŕmiť, pohladkať a niektoré ich aj povozia.
Zdroj: archív L.L.
Takýto pohľad poteší oko aj dušu.
Zdroj: archív L.L.
Na minifarme môžu deti nakŕmiť napríklad sliepky.
Ostali len zrúcaniny
Myjavský kraj je bohatý aj na históriu spred ôsmich storočí. Stačí zájsť do obce Podbranč a prejsť sa až na hrad Branč. Kedysi bol útočiskom miestnych pred Turkami. Posledný majiteľ František Nyári zas nechal na hrade väzniť kalvínskych a evanjelických kňazov. Iný príbeh sa spája so zrúcaninou Čachtického hradu. Ten patril medzi prvé opevnené stavby, ktoré chránili západnú hranicu Uhorska. Najviac ho preslávila temná minulosť krvilačnej čachtickej pani – Alžbety Bátoriovej. Legenda hovorí, že sa kúpala v krvi dievčat, aby si zachovala večnú mladosť.
Zdroj: Shutterstock
Najznámejšia slovenská zrúcanina Čachtický hrad sa spája s legendou o Bátoričke.