Populárna zábavka: Ste doma navyše? Zbavte sa zbytočností!

Všetky sme to už videli. Hrdinka spadne do vody. Päť metrov pod hladinou sa myká, aby sa vyslobodila z krinolíny a topánok. Strháva zo seba všetko okrem staromódnej spodnej bielizne a konečne sa vynorí. Už nemá nič, iba ten život. My sa ani nemusíme topiť, aby sme zistili, že čím menej toho máme, tým menej toho musíme oprašovať, zamykať, poisťovať a vláčiť so sebou. Keď vás množstvo vecí okolo otravuje a vy sama ste vo svojom byte akosi navyše, dajte sa na populárnu zábavku. Zjednodušujte.

Minimalistický štýl je in, a predsa je ľahšie ho obdivovať ako ním žiť. Je čudné zrazu si povedať a mám dosť, stop, keď vás približne každú druhú sobotu pochytí túžba kúpiť si niečo pekné a nové alebo rada po nociach objavujete ďalšie internetové obchody. Chceme vás ubezpečiť, že sme na jednej lodi. Spotrebiteľskej. Ale ja nechcem mať z bytu pitevňu! Kričia naše vnútorné (spotrebiteľské) bohyne. Bohyni sa však zároveň nepáči polička, na ktorej stojí anjelik strážca, dve arómolampy, sporiteľnička, kvetináče bez kvetov a svietnik. Každý pes iná... dedina. Nijaký strach, nebudeme bezhlavo vyhadzovať všetko.

Len to, čo je zbytočné. Za minimalistického gurua si vyberáme chlapíka Lea Babautu. Je spisovateľ, bežec, vegán a zachovalý ocko šiestich detí. Hovorí jasne: Nechajte to, čo vám prináša šťastie, všetkého ostatného sa zbavte. Aby vám ostalo miesto na činnosti, veci a ľudí, na ktorých vám záleží.

Minimalistického chrobáka v hlave mám vďaka mojej mladšej sestre. Keď sa jej narodila dcérka, naklusala som k nej na celý týždeň akože na pomoc a otvárala som oči. Kto je táto žena? Ako to, že sme si doteraz nič podozrivé nevšimli? Chcela som piecť bábovku a pýtala som si serepetičky na pečenie, ona vytiahla nádobku s vrecúškom vanilkového cukru, práškom do pečiva a balíčkom hrozienok. Kde má to dieťa ponožky, pýtam sa, a ona mi ukazuje tri úbohé ružové klbká.

A čo Rebekina lekárnička? Olivový olej, manikúrové nožničky a tyčinky do uší. A čo lieky, kvapky, hrebene, odsávačka, krémik keby tamto, mastička keby toto? Vravím jej, obleč seba, obleč malú. Ideme von, lebo mám pocit, že tomu dieťaťu súrne treba niečo kúpiť. Hocičo. A Mária sa mi smeje. Má pravdu, som škrečok. A potom sa zase smejem ja, lebo objavím jej zásoby tričiek a uľaví sa mi, že sme predsa len jedna krv. V každom prípade, chrobák je v hlave, už si tam pochoduje. Hneď ako si doma vybalím kufor, začnem triediť. Medzitým sa chodím napiť, odskakujem si k počítaču a nachádzam veľa povzbudenia. A škatule pri dverách sa plnia.

Keď kamarátky, sestry, mama potrebujú pritakávača, buďte tam. Ivana: „Mama ma asi rok prosila, aby som urobila niečo s písomnosťami vo svojej niekdajšej detskej izbe. V jedno nedeľňajšie popoludnie sme sa do toho dali. Sedeli sme na zemi a študovali moje poznámkové bloky zo strednej školy, do ktorých som si zapisovala svoje veľ ké plány. Utorok: Prešiť biele rifl e. Zúžiť maminu sukňu. Ísť von.

Špekulujeme, či je ešte nádej, že niekto z nás otvorí učebnicu angličtiny a bude hľadať, či sa píše cannot alebo can not. Nebude. Lebo Google. Tak daj sem, vezmem to našim angličtinárkam, uznala mama. Nakoniec nám ostane len Rúfus, Allendová a legendárne tituly Sex a vydatá žena a Mladým manželom. Tá druhá má na obálke nevestu bez obočia, zato však s bohatou kyticou z troch karafiátov v náručí. Keďže sa nad touto literatúrou minule tak pekne zvíjala sesternica Lenka, necháme si ich.“

Viktóriina mama je z iného cesta. „Milujem ju, ale keď ide o veci, je to Herodes. Nenechala doma jedinú moju bábiku na pamiatku a teraz sa vyhráža, že predá môj klavír, pričom dobre vie, že si ho do paneláka odviezť nemôžem. Budem ho brániť vlastným telom.“

S úsmevom a nadobro sa rozlúčte aj so zbierkami. Kolekcia starých rámov na okuliare? Diáre z rokov 2000 až 2010 tiež. Najmä ak ich máte kvôli telefónnym číslam, ku ktorým sa viete dopracovať aj inou cestou približne za minútu. Celý kufrík pexesa a kvartet z detstva. To s motýľmi by ešte ušlo, ale tie škaredo odfotené hrady a zámky s vami nechce hrať nikto. Prázdne fotoalbumy darujeme niekomu, kto má dosť času a chuti na zakladanie fotiek a triedenie spomienok.

Medzi rovesníčkami však nehľadajte, tie budú na tom rovnako ako vy. Sú rady, že stíhajú žiť dnes. Plyšáky, tých sa bojíme ako čerstvý fi nalista SuperStar. Ledva sa zbavíte tých svojich, už sa začnú valiť chlpaté darčeky pre vaše deti. Je to objemné, má to smutné oči a nikto s tým nechce spať. Čo je to? Raz za čas pritvrdíte: „Okamžite si vezmi aspoň toho krtka do postieľky.“ Vyhodíte ich dverami, oknom sa vrátia. Plyšáky už nechce nikto ani len do tomboly!

My čerstvé a nádejné minimalistky sa bojíme najmä hranatých škatúľ v rukách našich príbuzných. „Kúpila som vám taniere, lebo som si naposledy všimla, že ich máte málo.“ A vy nemáte to srdce povedať, že ich máte tak málo preto, lebo ich nemáte kam dať a že kupovať nové veci a potom skrinky a škatule na tie nové veci už nechcete. Veď je to choré, keď namiesto toho, aby sme pretriedili časopisy, kúpime nové šanóny a potom poličku na nové šanóny. Alebo pridáme dva háčiky na dva nové župany a ešte nejaké úložné boxy pod posteľ, v ktorých skladujeme deky, ktoré sa hodili k poťahu niekdajšieho gauča.

Nie, takto už nie. Vaša minimalistická krížová výprava sa môže začať práve v kuchyni. Pretože sme práve zistili, že máme dve súpravy nádobiek na korenie, pričom polovica z nich je prázdna, je tu aj šesť naberačiek na polievku, dve silikónové veci vedľa bezkonkurenčného husieho pierka, päť otváračov, pričom používame dva, nesprevádzkované koňakové poháre a kalíšky na varené vajíčka, ktoré zaberajú polovičku poličky. Ktorú potrebujete! Dózy, v ktorých vám niekto niečo priniesol, konečne vráťte a ostatné nepotrebnosti ponúknite ďalej.

Potom vezmite odpadkový kôš, nezabudnite ani na kalkulačku a papierové vreckovky. Poplačeme si nad nepoužitými stylingovými prípravkami, pleťovými maskami, kondicionérmi, lakmi na nechty a samoopaľovacími mliekami, ktoré sa ukázali ako supersmradľavé. Všetko je to po záruke a nič z toho nebolo zadarmo.

Blogerka Magdalena Katolická, ktorá napísala o minimalizme veľa užitočného, radí zaviesť do inventúry systém. Vyraďujte veci podobného charakteru. Ráno začnite topánkami a popoludní skončite pri zásuvke s ponožkami. Len nesmiete stratiť odvahu. Mnoho začínajúcich minimalistov stroskotá pri bode, keď presunie topánky a šatstvo z kategórie „medzi ľudí“ do kategórie „na doma“ a nevyradí ničové nič. Tu nie je reč o preskupovaní, tu ide o záchranu. Takže dva páry topánok „do záhrady“ musia stačiť.

Nedovoľte, aby sa z vášho bytu či domu stalo odkladisko. Svoje vie naša kamarátka Martina, ktorej domček je ešte len v štádiu stavby a už má každý pocit, že staré tričká, mikiny, handry, vedrá a kladivá nájdu svoje uplatnenie práve u Mate. Príklad: „Tu máš deravú napínaciu plachtu, keď budete maľovať, zakry si s tým radiátory.“

Bagáž & Comp. Na listové kabelky nesiahame, lebo nikdy nevieme, kedy zatelefonuje kamarátka a bude chcieť na ples niečo malé, zlaté, do ruky. Sústredíme sa radšej na staré turistické batohy, batôžky, ľadvinky (!), tašky s logom, ku ktorým sa hanbíme na letisku priznať, a rozlúčime sa so zbierkou kozmetických taštičiek.

Bojím, bojím. Veľa vecí držíme v skriniach len preto, že sa bojíme. Čo ak to budem o rok potrebovať a ono to tu nebude? Dosť často ideme proti logike. Nie, nie. V tej päťročnej róbe už druhýkrát plesať nebudete. Veď vás v tom všetci dôležití videli.

Tridsaťdňový zoznam. Všetko, čo máte v pláne kúpiť, si napíšte na zoznam a nechajte nápad mesiac odležať. Potom zvážte, či je to naozaj, naozaj, naozaj nevyhnutné.

Sľúbili sme samy sebe, že to bude bez prísloví, porekadiel a citátov. Tak aspoň jediné:Keď je to pekné alebo užitočné, tak o. k. Inak to doma nechcem.

Ak sa vám doma podarilo dosiahnuť,že všetky vodorovné plochy vrátane okenných parapetov, skriniek a aj kuchynskej linky máte prázdne (proti rýchlovarnej kanvici a jednej váze či fotke v rámiku nemá nič ani pán Babauta), je to viac ako dobré. Postupujete do ďalšieho levelu. Čiri-miri a šachovnice. Ozaj, vypozorovali sme, že tie z nás, ktoré to ťahá k prostému štýlu, neznášajú vzorky. Ani na šatách či posteľných obliečkach. Do nemoty budú presviedčať svoju babku, nech prehodnotí ten veľkonočný „čiri-miri“ obrus. A nemajú nijaký poriadny argument, iba to, že sa za kuchynským stolom nevedia zrazu sústrediť na rozhovor.

Nechajte maličkých na pokoji. Ak máte malé deti, zmierte sa s tým, že doma zenovú čistotu nenastolíte. Och. Tak aspoň každé tri mesiace prelustrujte detské veci, oblečenie a hračky a nechajte len to milované, používané, nosené. Narodeniny a Vianoce sú príležitosťou pustiť si domov nové veci a s niečím iným sa zase rozlúčiť.

Počítač minimalistky. Čo keby ste mali na pracovnej ploche len dve (tri, štyri) ikony? Jedna by sa volala Práca a druhá Archív. To len na začiatok. Potom môžete začať zálohovať a upratovať a vysypávať kôš. Alebo poďte ešte ďalej, až „na kosť“. Všetko, čo je na papieri, vrátane fotografi í, listov, dokumentov, písomností, a má to pre vás hodnotu, sa dá naskenovať a stohy papierov následne zlikvidovať.

Povedzme, že doma už nemáme jediný leták, staré pero ani deravé ponožky v komode. Nič nás nerozptyľuje a môžeme sa začať vŕtať v tom, ako hospodárime so svojím časom a čo naše vzťahy. A tak si: Vyhádžeme rozvrh a naučíme sa rovno povedať, že niečo robiť nebudeme alebo s tým končíme. Myslíme členstvo v rôznych kluboch, združeniach, spolkoch. Nemusíte byť zapojená, večne pripojená ani písať zápisnice, oni to pochopia, oni to prežijú a vy si bez výčitiek konečne kúpite ďalšieho psa.

Dávame najmä čas. Nie sme v novej sekte. Lenže naozaj nemáme nič cennejšie a stavíme sa, že ani vy. Volá mi Zuzana. „Počuj, v pondelok ti prinesiem ten tvoj diktafón. Som v kníhkupectve, tak mi povedz, čo ti mám kúpiť na revanš, čo ja viem, čo ešte nemáš.“ Vyberám si naturálie. „Nič mi nekupuj, pozvi ma niekedy večer na víno a pizzovú tyčinku.“ Len? Len. Strašne sa na tú tyčinku teším. Už celé dva mesiace. :-)

Naozaj dôslední minimalisti risknú aj rozpaky a na narodeniny, meniny a výročia svojim blízkym nedarujú nič len svoj čas. Magdalena Katolická: „Prestaňte lásku prepočítavať na peniaze. Nechajte peniaze peniazmi a nestarajte sa, či ten alebo onen oslavuje životné jubileum. Nie je to podstatné. Každý rok života je dôležitý.“

Naturálie, ktoré nestoja takmer nič: raňajky do postele, masáž, alebo sa ponúknite ako aktívne počúvajúca spolujazdkyňa na ďalekú cestu. Leo Babauta toho napísal veľa (na minimalistu až priveľa) aj o cestovaní naľahko. Ešteže je veľmi tolerantný a viackrát zdôrazňuje, aby sme sa zariadili podľa seba. Nič iné nám ani neostáva.

Leo totiž píše: „Na cestách po Ázii bude vaším najlepším priateľom sarong. Funguje ako uterák, sukňa, šatka, batoh, šál aj deka.“ Vážne?! Omnoho viac sa nám už páči jeho návod, ako vychádzať so zarytými (ne)minimalistami. Keď sa totiž rozhodnete urobiť vo svojom živote inventúru, príbuzní a priatelia zaručene zavetria čudné zmeny. Ako je možné, že nemáš misu na servírovanie polievky?! No, tak. Nevyhadzuj tie plastové obaly z kindervajec, to sa ti môže zísť. A podobne. Vieme, čo môžete povedať. „Pozri, máš ma rada? Ja som takto šťastná, takto chcem žiť. Tak mi pomôž. Ozaj, krááásne kalíšky na varené vajcia tu mám. Nechceš?“