Viedeň: Sedemdesiat sukien mala...

Máme to na Slovensku ale šťastie, že za zašlou slávou starých rakúskych čias nemusíme cestovať ani dlho, ani (až tak) ďaleko. Historické centrum kozmopolitnej Viedne si od začiatku tretieho tisícročia pyšne tróni na zozname UNESCO a jej architektonické skvosty každoročne oprávnene priťahujú státisíce turistov. Ak sa aj vy chcete zaradiť medzi lapačov habsburského čara, nedajte si popri premrhávaní životnej poistky na Kärtner Strasse, Kohlmarkte, Graben a Mariahilfer Strasse ujsť ani skutočné viedenské klenoty, spájané s rakúskymi panovníkmi. Predovšetkým palácový komplex Belvedér, ktorý navrhol najslávnejší rakúsky barokový architekt Johann Lukas von Hildebrandt pod mecenášskym bičíkom princa Eugena Savojského. Zimnú rezidenciu habsburskej famílie, rodisko roztopašnice Márie Antoinetty a dnešné sídlo rakúskej hlavy štátu – Hofburg. Bývalé letné sídlo Habsburgovcov Schönbrunn, kde relaxovala autoritatívna Mária Terézia i depresívna Sisi a vy si tu na rozdiel od nich dnes môžete okrem oddychu dopriať aj jazdu vláčikom a kúpiť vážne dobrý rakúsky hotdog. Návšteva najslávnejšieho viedenského svätostánku Stephansdomu je povinná jazda, v ušiach vám však možno zarezonuje názov jeho južnej veže: Steffl. A ten si prepožičal neďaleký obchodný dom s módnymi vychytávkami sídliaci na Kärntner Strasse. (Keď sem budete chodiť častejšie, pokojne používajte familiárne Kärtnerka.) Jednoducho Viedeň má čo ponúknuť svätuškárom i svetským zhýralkyniam. Tak šup-šup!

Habsburgovci: Panovnícky rod, ktorý z nej spravil cisárske sídlo. Za vlády Karola IV., jeho dcéry Márie Terézie a vnuka Jozefa II. sa stala centrom strednej Európy, v ktorom kultúra, umenie a obchod prekvitali ako nikdy predtým ani potom.

Odporúčané zabíjanie kratochvíľ: Po absolvovaní historického minima, nákupy v Steffl a obhliadka výpredajov v značkových obchodoch na Kohlmarkte. A po nich posedenie nad trojhranom Sacherovej torty v Café Sacher na Philharmonikerstrasse 4.

Salzburg: Soľ nad zlato

Soľnohrad je to jediné, pravé, opodstatnené, ideálne a najlepšie miesto na našej planéte, kam sa treba vybrať na nákupy Mozartových guliek, Mozartových šálok, Mozartových kľúčeniek, Mozartových pier, Mozartových husličiek, Mozartových tričiek a iných nenahraditeľných mozartovských suvenírov. Keď sa tu ocitnete, celkom určite spojte komerčné orgie napríklad s návštevou rodného domu a neskoršej staromestskej rezidencie Herr Wolfganga Amadea Mozarta. Ani tip pozrieť si v salzburskom divadle jednu z jeho opier nepovažujeme za prehnaný. Kde, keď nie tu? Aj keď len raz za život? Budete mať čo robiť, aby ste zohnali lístky. (www.ViennaClassic.com a www.viennaticketoffice.com) No stopäťdesiattisícové soľné mesto ležiace na pravdepodobne tiež slanej riečke Salzach naozaj nie je len Mozart sem a Mozart tam. Salzburg je v prvom rade chutná, milá a bez preháňania prekrásna metropola takisto na zozname UNESCO, rozprestierajúca sa na dych vyrážajúcej, priam gýčovej scenérii úpätia Salzburských Álp. Atmosféra mesta zodpovedá viac habsburským časom než dnešným a to je... super! Ak sa jej chcete nadýchnuť naozaj zhlboka, vyberte sa v rámci prechádzky po unikátnom historickom centre s dokonale zachovanými pamiatkami zo 17. a 18. storočia, navštívte majestátnu miestnu katedrálu, strihnite si túru po cintoríne Svätého Petra, kde sa to hrobmi rakúskych velikánov len tak hmýri, a na záver nevynechajte špacírku po Getreidegasse, jednej z najstarších a, jééj, aj nákupných ulíc v meste.

Habsburgovci: Za čias vlády mocného rodu sa v meste darilo výtvarnému i hudobnému umeniu. Napokon, je to tak aj dnes. Ak je vaša duša čo i len trošinku umelecká, budete uchvátené.

Odporúčané zabíjanie kratochvíľ: 24 hodín možno uspokojivo stráviť aj štafetou po nadpriemerne príjemných miestnych vinárňach, pivničných reštauráciách a kaviarňach. Už len ich atmosféra vás dostane a nebudete chcieť už nikdy odísť.

Jediná návšteva Grazu (vo „vlastenčine“ Štajerského Hradca) vás nadopuje približne takou dávkou aristokratickej elegancie, o akú vás dokáže za polhodinu pripraviť koncert Horkýže Slíže. Tristotisícové hlavné mesto Štajerska je druhá najväčšia rakúska metropola a v slávnom historickom jadre, zapísanom, samozrejme, takisto na exkluzívnom zozname svetového dedičstva, vás s otvorenou náručou (v prípade rakúskej nátury doslova) čakajú útulné kaviarne a reštaurácie. Stoly sa v nich prehýbajú pod sladkými vínami a špecialitami a steny sú bohato zdobené historickými i modernými obrazmi. Ulice dekoruje bohatá zeleň, a to dokonca (až nepochopiteľne) úplne bez náznaku zaprášených sivých listov či vädnutia. K dokonalosti tunajšej atmosféry prispieva i príjemné podnebie. Vzduch je totiž v Grazi viac jadranský než stredoeurópsky! Kde inde osláviť jar než v nádhernom meste na čerstvom vzduchu?! V prípade, že striehnete na pamiatku, ktorú by ste v Grazi rady pokorili a digitálne zvečnili, najlepšie bude zamerať zoom na slávny Schlossberg so starobylou pevnosťou pamätajúcou už takmer dvanásť storočí. Jej Hodinová veža tvorí slávnu dominantu mesta. Nielen dnešní turisti, ale aj samotní obyvatelia je tak milovali, že jej zachovanie pred plieniacimi napoleonskými vojskami neváhali neskutočne draho vykúpiť. A jedno vám povieme, pôjdete si oči vyočiť.

Habsburgovci: Za vlády slávneho rakúskeho rodu Cisár Rudolf I. udelil mestu zvláštne mestské privilégiá. Príjemnú atmosféru si tu pravidelne vychutnával aj jeho nasledovník Ferdinand II. Habsburgovci si Graz cenili ako dôležitý strategický bod, „pod palcom“ z neho mali oblasť siahajúcu až do dnešného Talianska, Slovinska a Chorvátska.

Odporúčané zabíjanie kratochvíľ: Zabaviť sa na prehliadkach študentských divadiel alebo sa potulovať po mestských parkoch? V Grazi to nemôže dopadnúť inak než dobre.

Rakúsko vyrástlo z Východnej marky. V roku 1278 tu Rudolf II. vytvoril základ habsburského panstva. O necelé tri storočia neskôr rakúskym Habsburgovcom pripadli územia Čiech a Uhorska a mohla tak vzniknúť habsburská monarchia. Tá sa na začiatku 19. storočia transformovala na rakúske cisárstvo. Na jeho sklonku zažívala ríša a jej slávny panovnícky rod veľmi krušné chvíle. V roku 1867 sa rakúske cisárstvo zmenilo na Rakúsko-Uhorsko. V roku 1914 sa po sarajevskom atentáte na cisára Františka Ferdinanda d´Este začala prvá svetová vojna. Rakúsko-Uhorsko v nej skončilo v tíme porazených, s krutou penaltou: majestátna ríša sa rozpadla na nástupnícke štáty, medzi nimi i Československo.

Potulky slávou Rakúsko-Uhorska: Viedeň, Salzburg, Graz

Výber pre vás