Poznáte TERAPIU PEROM? Pomocou nej sa dokážete TAKTO vyliečiť! WAU, TOTO skúste, nestojí to NIČ

Písanie denníka alebo osobných poznámok môže byť terapeutickou aktivitou, ktorá nielenže umožňuje vyjadriť pocity a myšlienky, ale podporuje aj proces uzdravenia a posilňuje psychickú odolnosť. ​Pozeráte sa na písanie denníka ako na pubertálnu činnosť, ktorá pre život dospelého nemá žiadnu pridanú hodnotu?

Radí PhDr. Miroslava Smolová, mba, klinická psychologička

Spracujte svoje myšlienky

Možno vás vyvedú z omylu štúdie, ktoré potvrdzujú blahodarný účinok písania denníka na naše psychické zdravie. Portál Positive Psychology dokonca uvádza viac než 80 benefitov. Patrí medzi ne zlepšenie nálady či pamäti, znižovanie napätia, zlepšovanie komunikačných schopností, vytvorenie nadhľadu pri riešení každodenných problémov, pestovanie vďačnosti a mnohé iné. „Na písanie je potrebné hľadieť ako na preventívnu údržbu našej psychiky,“ vysvetľuje Miroslava Smolová z ambulancie klinickej psychológie v Michalovciach. Hodnotu písania vidí najmä v spracovávaní našich myšlienok, pocitov, túžob, ťažkostí či konfliktných situácií, ako aj v samotnom porozumení niekedy takému komplikovanému a chaotickému duševnému a emocionálnemu životu. „Na písanie môžeme symbolicky nazerať aj ako na formu akéhosi psychologického kompasu, ktorý nás smeruje na cestu psychologicky zdravšieho spôsobu myslenia,“ dodáva odborníčka.

Vzácny čas

Čas na písanie sa nájde vždy. Dôležité je upratať si v hlave priority. „Čas je najvzácnejšia komodita, ktorú v živote máme, preto by sme si mali pre seba denne vyhradiť minimálne polhodinu a tento čas stráviť užitočným spôsobom.“ Miroslava Smolová upozorňuje aj na to, že počas dňa zbytočne míňame množstvo času na činnosti, ktoré pre nás nie sú až také prínosné. Scrollovanie sociálnych sietí, sledovanie nekonečnej tureckej telenovely či klebetenie so susedkou nám veľa sebareflexie neprinesie. Čas investovaný do písania denníka nie je stratený.

Nie je to vaša úloha

Ak budete čakať, kým vás kopne múza, pravdepodobne sa jej tak skoro nedočkáte. Zoberte si papier a pero, zabezpečte si súkromie a hor sa da toho! Pri písaní príliš nerozmýšľajte. Píšete predovšetkým pre seba. Vašou úlohou nie je zapôsobiť na okolie. Na písanie si vyhraďte minimálne desať minút denne. Pravdepodobne prvé dni dostanete zo seba len niekoľko viet. Nezáleží na kvantite. O pár týždňov vám to pôjde oveľa lepšie. „Písanie denníka nepovažujte za povinnosť alebo úlohu. Skúste ho vnímať ako liečivý proces v rámci vlastnej psychohygieny,“ delí sa s praktickou radou naša odborníčka.

Nepotláčajte ich

S čím bojujeme, to v nás rastie. Proti nechceným myšlienkam však nie sme bezmocné. „Ak trpíte zakázanými alebo neprijateľnými myšlienkami, dovoľte si o nich premýšľať. Prestať ich zastavovať potláčaním je možné napríklad písaním o nich sebareflexívnym a emocionálnym spôsobom. Označenie nepríjemnej udalosti alebo emócie vytvára štruktúru, mení chaos na poriadok, čo dáva väčší zmysel a perspektívu, poskytne úľavu, uvoľní pracovnú pamäť,“ doplňuje klinická psychologička.

Skúsenosť čitateľky:

Negatívne myšlienky jej opantávali myseľ

Aj Karin má s opakujúcimi sa negatívnymi myšlienkami bohaté skúsenosti: „Zistila som, že keď vypíšem všetko, čo ma trápi, pomôže mi to rýchlejšie sa od negatívnych myšlienok oddeliť. Veľkým prekvapením pre mňa bolo i to, že pozitívne skúsenosti, myšlienky a inšpirácie mi raz-dva vyfučia z hlavy, zatiaľ čo v negatívnych myšlienkach sa „zaseknem“ nadlho. Vďaka denníkovým zápiskom vidím, že život sa skladá aj z krásnych okamihov. A chvalabohu, nie je ich málo,“ dodáva Karin s úsmevom. Práca s denníkom jej pomohla naučiť sa upriamovať pozornosť na pozitívne momenty.

Keď sa myšlienky opakujú

Dôležité je nielen si denník písať, ale sa aj pravidelne vracať k denníkovým zápiskom. Vďaka čítaniu môžete vidieť progres v osobnom rozvoji. Podľa Miroslavy Smolovej je písanie denníka jednou z foriem terapeutických techník, ktorá sa používa pomerne často. Napríklad pri liečbe závislostí v režimovej liečbe, pri poruchách príjmu potravy, spektra úzkostných, fóbických a depresívnych porúch. „Veľmi často sa v klinickej praxi stretávam s tým, že ľudia prichádzajú s trápením opakujúcich sa myšlienok, nedokončených či neukončených tém a situácií z minulosti, ktoré narušujú spánok, čo, samozrejme, ovplyvňuje ich pracovný a osobný život. Ich hlavným cieľom je prestať myslieť na rozrušujúce pocity a udalosti. V tomto vidím kameň úrazu. Platí, že čím viac bojujeme a vehementne sa snažíme nemyslieť na rozrušujúcu myšlienku, tým väčší tlak vyvolávame a ešte viac sa ňou v mysli zaoberáme,“ objasňuje psychologička. To, že to takto naozaj funguje, si môžete overiť v praxi: „Skúste nasledujúcu minútu nemyslieť na bieleho medveďa. Pravdepodobne neuspejete. Každý pokus o potlačenie má tendenciu vrátiť sa späť,“ vysvetľuje Miroslava Smolová.

Na počítači to neskúšajte

Písanie rukou sa v dospelosti väčšinou zúži na podpisovanie dokumentov a vypĺňanie tlačív. Hoci je dnes už na výber viacero denníkových aplikácií, ktoré sú chránené odtlačkom prsta, Miroslava Smolová odporúča dať pri písaní denníka prednosť klasike: „Metóda písania pero – papier má pridaný benefit, ktorý nám elektronická forma nevie poskytnúť. Ide predovšetkým o posilňovanie jemnej motoriky, koordinácie oko – ruka, posilňovanie procesu učenia, pamäťových funkcií. Písmo je pre každého z nás špecifické, poukazuje na naše individuálne prejavy a osobnostné znaky, čo pre proces písania denníka je viac ako žiaduce,“ dodáva na záver.