Zdolali ste už niekedy Ďumbier? Ak nie, toto vás presvedčí, aby ste to už viac neodkladali

Pre nádhernú prírodu, pre prekrásne panoramatické výhľady na celé Nízke Tatry a aj pre vysmiate a zaslúžené selfíčko s dvojkrížom urobené vo výške 2 043 m n. m. Ten, kto chodí na túry, žije dlhšie, predchádza problémom s vysokým krvným tlakom, cukrovke a nadváhe. S čím všetkým vám turistika pomáha?

Hoci nie som vášnivá turistka a na svojom konte mám zatiaľ len (nedobrovoľný) výstup na Kriváň v detstve, chuť vybrať sa do našich hôr a ísť na poriadnu túru vo mne rástla dlhšie a na konci prázdnin dozrela. Voľba padla na výstup na Ďumbier a to aj preto, že jedna z ciest vedie z mojej milovanej južnej strany Chopku, od turistickej chaty Trangoška. Ďalšie možnosti, kde výstup začať, sú na horskom prechode Čertovica (červená značka), v Mýte pod Ďumbierom (žltá značka), z Chopku po hrebeni (trasa E8), z Demänovskej doliny (zelená značka) aj z Liptovského Jána (modrá značka).

„Za hodinku a pol ste od Trangošky na Štefáničke, za dvadsať minúť na Ďumbieri a za ďalšiu hodinku na Chopku, to už je len po hrebeni, skoro po rovinke,“ nahodil s ľahkosťou časový plán túry náš vyšportovaný domáci, čo v nás zanechalo optimistickú a celkom nereálnu predstavu, že pôjde len o trochu náročnejšiu prechádzku, niečo ako od Auparku pešo cez Dunaj do Eurovey. Ako sa ukázalo, trasa bola náročnejšia. O dosť.

Po zelenej značke sme zamierili hore, cez príjemný les po kamennej cestičke. Trasa je cez víkendy a pri peknom počasí mimoriadne obľúbená, pretože sme viac-menej po celý čas kráčali v nepretržitom rade ľudí ako húsatká za mamkou. Počínajúc zdatnými seniormi, párikmi, rodinami s deťmi, psíčkarmi až po mladú mamičku s pártýždňovým bábätkom v šatke, počuť bolo jazyky všetkých krajín, s ktorými máme hranice. Míňame hromadu dreva s tabuľkou sľubujúcou čaj zadarmo každému dobrovoľníkovi, ktorý vynesie hore na Štefáničku aspoň jedno poleno. Výzvy sa chopia viacerí, ale neskôr sa mnohé polená povaľujú popri cestičke, odhad vlastných schopností nebol vždy správny.

Jaskyňa mŕtvych netopierov dostala názov podľa množstva kostričiek spomínaných cicavcov, starých vraj až 6 000 rokov. Je prístupná len po predchádzajúcom telefonickom dohovore pre obmedzené skupinky, dlhá 2 kilometre a široká len 300 metrov. Sme vo výške 1 520 metrov na čistinke nazvanej Horný salaš a pre mnohých je táto odbočka k našej jedinej sprístupnenej vysokohorskej jaskyni miestom, kde treba vytiahnuť prvé rožky z proviantu.

Ešte pol hodinky kráčania do prudkého kopca a dostávame sa nad hranicu lesa. Chytáme druhý dych a so stúpajúcou nadmorskou výškou stúpa aj nadšenie: okolo je kosodrevina, lúky posiate margarétkami aj zvončekmi, malinčie a všetkými účastníkmi túry vo veľkom konzumované čučoriedky. S ľahkým krokom nás obieha mladík s nákladom raz tak vysokým, ako je on sám. Možno trénuje, veď práve na tejto trase sa už niekoľkokrát konali preteky vysokohorských nosičov Šerpa Rallye a najrýchlejší pretekár vyšiel z Trangošky s nákladom 60 kg za 50 minút!

Keď konečne vyšliapeme na Štefánikovu chatu (1 740 m n. m.), nie je tu jediného turistu, ktorý by od čučoriedok nemal čierne pery, zuby aj jazyk. Najdlhšie prevádzkovaná slovenská vysokohorská chata má priestrannú terasu, kde si tatranský čaj, zaslúžené pivko, svištie mlieko alebo gulášik vychutnáte naozaj s prekrásnym výhľadom. Ak je chladno alebo prší, treba sa schovať do útulnej reštaurácie a chata poskytuje aj možnosť prespať na jednoduchých turistických lôžkach.

Hoci to začína vyzerať na dážď a ťažké mraky občas úplne schovajú vrcholy, nenecháme sa odradiť. Kocháme sa pohľadmi do žľabov a o pár desiatok minút sme hore. Na najvyššom bode sa hrdo týči symbol Slovenska – drevený dvojkríž. Ten pôvodný nevydržal nápory drsného počasia, o jeho opätovné postavenie sa postarali mladí kresťania. Každý sa tu chce odfotiť, takže okolo dvojkríža vzniká menší rad. Ale všetci sú chápaví, usmievaví, bez nervozity. Vyplavené endorfíny z namáhavého kráčania a čerstvý priezračný vzduch, ktorý až bolí pri hlbokom nadýchnutí, robia svoje. Rozhliadam sa na rozsiahle horstvá, údolia a plesá, oblohu mám na dosah ruky. Zmocňuje sa ma radostný pocit, že je život práve vďaka takýmto chvíľkam naozaj krásny.