Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Predstavujeme vám rómske talenty

Archív

Zdroj: Archív

Reklama

Predstavujeme vám štyri talentované rómske deti, ktoré túžia vyniknúť vo svojej záľube. Nebráni im v tom ani to, že vyrastajú v skromných, ba až v biednych pomeroch. Už teraz majú úspechy v hre na hudobných nástrojoch, v speve či športe.

Martin Horváth (16): Úspešný napriek chorobe Monika a Milan Tančákovci zo Starej Ľubovne majú okrem vlastných troch detí aj dve v pestúnskej starostlivosti. Napriek tomu, že s Martinom Horváthom sa osud škaredo zahral, nezaháľa. Svoj športový talent zúročuje v zápasení.

Martin je v rodine Tančákovcov od svojich troch rokov. „Bol hyperaktívne dieťa a to manžel využil. Zaradil ho k športovcom a od štvrtej triedy sa venuje zápaseniu,“ hovorí pani Monika. Z prvej súťaže si Martin odniesol hneď prvé miesto. „Bol to medzinárodný turnaj, na ktorom som súťažil v kategórii do tridsaťdva kilogramov. Na stupni víťazov by som vtedy najradšej skákal od radosti,“ spomína na prvý veľký úspech. Ostatné už boli podľa neho len také normálne. Hoci pri súťažení si veľmi neverí, stále dúfa, že neobíde naprázdno. Ceny nemá spočítané, ale presne vie, ktorú si najviac váži. „Najvzácnejšia je pre mňa cena z majstrovstiev Slovenska, odkiaľ som si priniesol druhé miesto.“

Popýšiť sa môže aj titulom Najúspešnejší športovec roka v meste Stará Ľubovňa za rok 2005 a 2006. Zápasník dôverne pozná aj problémy mnohých žien. O chudnutí vie svoje. „Pred súťažou musím viac trénovať a často aj schudnúť, ale už som si na to zvykol. Vtedy nosím do školy na desiatu len dve mrkvy,“ smeje sa. Martin má vážne zdravotné problémy, ale zvláda školu i šport. „Tvoria sa mu veľmi tvrdé obličkové kamene, ktoré nie je možné odstrániť laserom, preto pravidelne absolvuje operačný zákrok, aby mu ich vybrali. Raz už skoro prišiel o obličku, keď sa lekári nemohli ku kameňom dostať,“ rozpráva otec. Všetko zlé je na niečo dobré a platí to aj v tomto prípade. Martin sa počas svojich pobytov v nemocnici natoľko zžil s personálom, že sa rozhodol pre štúdium na zdravotníckom učilišti v Michalovciach. „Zápaseniu by som sa chcel venovať len ako koníčku, oveľa viac ma baví ošetrovateľstvo,“ tvrdí športovec. Štvornásobná mama Naďa musí jediného syna do cvičenia a učenia občas nútiť. Viliam Maľár (11): Plní mamin sen Viliamova mama chcela, aby hral na klavíri. „Chcela som, aby aspoň z jedného dieťaťa niečo bolo,“ otvorene hovorí štvornásobná mama Naďa.

Aj cieľavedomý a húževnatý Vilko z Čičavy je príkladom toho, že keď sa chce, všetko sa dá. Hoci pochádza z biednych pomerov, rodina býva v chudobnej osade v jednoizbovom dome, svoj talent rozvíja, ako sa len dá. Rodičia mu rok a pol platili súkromnú školu vo Vranove nad Topľou, aby sa ich syn stále zlepšoval. Škola ho síce veľmi nebaví, ale keď musí, učí sa. Radšej však má, keď môže ísť na skautský krúžok, do spevokolu, kde sa venujú ľudovým piesňam, či keď môže hrať na klávesoch. „Na vysvedčení nemal ani jednu štvorku. Po kom je však taký šikovný, neviem,“ smeje sa mama. Talentovaný Viliam cvičí svoj hlas i zručné prsty na klávesoch každý deň. Svoj vzor vidí v slovenskej špičke Richardovi Rikkonovi, s ktorým sa túži stretnúť. Aj napriek tomu, že rodina to nemá jednoduché, rodičia jediného syna podporujú. „Ja mám len základnú školu, takže ťažko sa niekde zamestnám. Chcela by som aspoň upratovať, ale je to ťažké. Som na aktivačnom príspevku. Aspoň manžel robí, chodí na týždňovky,“ opisuje pani Maľárová rodinnú situáciu. Mama ho sprevádza aj na súťažiach. Sestra rada tancuje, keď jej brat vyhráva. Pavel Kuruc (14): Radšej husle ako škola Pavel zo Strekova pochádza z hudobnej rodiny. Preto nečudo, že už ako päťročný dostal prvé husličky.

„Manžel hrá na gitare, ale Pavlovi učarovali husle. Výborne sa dopĺňajú a rodinné oslavy bez ich vyhrávania si už ani nevieme predstaviť,“ tvrdí pani Kurucová. Talentovaný Pavel, ktorý navštevuje Základnú umeleckú školu v Nových Zámkoch, prezrádza: „Radšej budem cvičiť na husliach celý deň, ako sa mám učiť do školy. Dva razy do týždňa navštevujem umeleckú školu, ale ak sa blíži nejaká súťaž, chodím tam aj každý deň,“ tvrdí nadaný huslista, ktorý denne cvičí štyri hodiny.

Na medzinárodnej súťaži v Maďarsku Pavel vyhral prvé miesto. Táto cena pre neho veľa znamená. Mama ho chodí povzbudzovať takmer na každé podujatie. „Kam ma pozvú, tam idem. Keď však sedím doma a čakám, ako sa mu bude dariť, som nervózna. Každú chvíľu vyvolávam učiteľovi, ako dopadli,“ hovorí dvojnásobná mama, ktorá je nielen hrdá na svojho syna, ale aj na dcéru, ktorú to skôr láka k tancu a modelingu. Pani Kurucová synovu hru poriadne prežíva. „Keď vyhráva, plačem od radosti. Veľmi sa teším, keď zoberie husle a hocikedy mi spríjemní deň,“ chváli jediného syna, ktorý sa chce husliam venovať aj profesionálne.

Život v biednom domčeku pre štyroch ľudí nie je med lízať, ale Pavlov talent tým nesmel trpieť. „Bolo to veľmi ťažké, ak mohla, pomáhala nám moja mama. Ja som nikdy nepracovala. Hoci by som aj chcela, ale kto ma zamestná, keď už mám skoro štyridsaťosem rokov?“ pýta sa pani domu, ktorá má len základné vzdelanie. Musia si vystačiť s tým, čo zarobí hlava rodiny. Simonu baví spev aj tanec a chce sa učiť hrať na klávesoch. Simona Varečková (12): Stíha veľa vecí naraz Už keď mala Simona dva roky, veľa času trávila pred televízorom. „Postupne sa sama začala učiť po anglicky a dostalo sa to až do štádia, že nám doma prestala rozumieť,“ začala rozprávať mama Jitka.

Nástup na základnú školu bol pre Simonu prelomový. Učiteľka hudobnej výchovy začala rozvíjať jej talent. Hudobné nadanie majú v rodine. „Manželov otec sa venoval spevu i najstaršia dcéra Ivanka je speváčka. Len najmladší syn Paľko najradšej niečo opravuje,“ pýši sa troma ratolesťami mama. Keď mala dnes už tmavovlasá slečna len päť rokov, na rómskej súťaži suverénne vyhrala prvé miesto a odvtedy už to šlo. Čo súťaž, to víťazstvo. Má skúsenosti s kapelou, ale vychutnáva si aj sólo. Kto chce byť lepší, nesmie zabúdať na dennodenný tréning. Kedy bola mama na ňu prvý raz skutočne hrdá? „Keď mala asi sedem rokov, vystupovala s kapelou a po koncerte sa jej primáš pred davom ľudí poklonil. Bolo to neopísateľné,“ spomína hrdá mama.

Aj napriek tomu, že spev ju poriadne zamestnáva, nemala obavy si k jednej záľube pripojiť i ďalšiu, a to tanec. Stíha dokonca aj štúdium na gymnáziu v Lučenci, kde býva v internáte. Najbližšie koketuje s myšlienkou, že chce hrať ešte aj na klávesoch. „Chcem robiť veľa vecí naraz. Spev i tanec ma bavia rovnako, ale klávesy sú môj ďalší sen.“ Pri otázke, či nemáva pred publikom trému, sa len pousmeje. „Keď vidím dav ľudí, burcuje ma to. Ale keď je ľudí málo, hanbím sa,“ prezrádza milovníčka populárnej hudby, ktorá má dokonca už skúsenosti aj s nahrávaním cédečka. Živiteľom rodiny je pán Varečka, ale aj jeho manželke už svitá na lepšie časy, hoci nemá ukončenú ani základnú školu. Rodina žije veľmi skromne v jednoizbovom sociálnom byte v rómskej osade v Detve. „Chcem si nájsť prácu, aby sme odtiaľ odišli. Predtým sme bývali v dvojizbovom byte, ale nevládali sme to platiť,“ prezrádza pani Jitka. Kto ich finančne podporuje? Talentované rómske deti patria do programu Divé maky a svoje nadanie rozvíjajú vďaka svojim darcom.

Vyberáme pre vás niečo PLUS