Môj syn si vzal za ženu slobodnú matku s dieťaťom. Dievčatko malo vtedy 4 roky a ja som nebola nadšená, ale akceptovala som to.

Po roku sa im narodilo vlastné dieťa, ďalšia dcérka. Moja vnučka. Nevesta videla môj nezáujem o nevlastnú vnučku, takže ju prekvapilo, keď som chcela byť viac s tou vlastnou. Všetci sa na mňa pozerajú cez prsty, že robím rozdiely, ale to predsa rozdiel je. Staršia vnučka nie je naša. Ani synova.

Povedala som, že ak chcú niekedy stráženie, či nechať ich na prázdniny, tak zoberiem iba svoju vnučku. Nemám vzťah k tej staršej a ani si ho nechcem vybudovať. Nevesta mi dala ultimátum, buď obe dievčatá, alebo žiadnu. Neviem, ako na to, aby som ich mala rada rovnako. Teraz vyzerám ako hyena.

Marta

Neviem si pomôcť, ale mám rada iba svoju vnučku.
Neviem si pomôcť, ale mám rada iba svoju vnučku.
Zdroj: Shutterstock

Radí psychologička Mgr. Sylvia Dančiaková

Nemusíte milovať rovnako, ani keby boli obe vaše. Nemusíte dokonca milovať vôbec. Nerozumiem však, prečo to musíte dávať najavo. Lebo je to pravda?

Aký dôvod, okrem ublíženia, máte na to ostentatívne odmietnuť malé "cudzie" dievčatko? Sama ste matka syna, ktorý si vybral pre svoj spoločný život ženu s dieťaťom. Nevybral si ženu. Vybral si ženu s dieťaťom.

Tak to proste len rešpektujte. Prehodnoťte priestor vo svojom srdci. Otvorte svoju náruč a buďte vďačná za všetky malé dievčatká, ktoré vám v nej uviaznu aspoň na krátku chvíľu. A buďte vďačná za nevestu, ktorá napriek vašej nevôli je ochotná vám svoje deti zveriť.

Neviem si pomôcť, ale mám rada iba svoju vnučku.
Neviem si pomôcť, ale mám rada iba svoju vnučku.
Zdroj: Shutterstock