RETRO výlety, na aké sa nezabúda: Zaspomínajte si na detstvo, tieto FOTKY vás zahrejú pri srdci
3. 4. 2021, 10:00 (aktualizované: 31. 5. 2024, 6:57)

Zdroj: archív redaktoriek
Hádam po sviatkoch vyrazíme do prírody aj ďalej ako len vo svojom okrese. Tu sú redakčné tipy na miesta, ktoré sme ako deti na jar rady navštevovali.
Popradské pleso: Túra na Veľkú noc v teniskách
Martina Dumbalová, redaktorka
Keď som bola dieťa, väčšinou sme s rodičmi a krstnými chodievali na opekačky, no ak už sme išli niekam na výlet, tak to boli Vysoké Tatry. Ako Popradčania sme ich mali na skok. Pamätám si jednu túru, ktorá bola zhodou okolností na Veľkú noc. Vybrali sme sa k Popradskému plesu, kde bolo nádherne, len sme podcenili to, že tam bude sneh, a obuli sme si tenisky, a tak sme skončili všetci chorí. No už ako dieťaťu mi učarovala príroda a ten čerstvý tatranský vzduch – nech už by ste si vybrali ktorékoľvek pleso alebo vrch. Keď to opatrenia dovolia, chcem ísť opäť do milovaných Tatier a dopriať pľúcam očistu. Určite nevynechám Popradské pleso, aby som si opäť mohla osviežiť spomienky. A ktovie, možno sa tam stretneme.
Zdroj: archív redaktoriek
Fotka má takmer 20 rokov, no spomienky nevybledli. Pre mňa a rodičov je to pamätný výlet.
Priehrada Nová Dedinka: Rybačky aj prvé rande
Beata Suchá, editorka
Zdroj: archív redaktoriek
Priehrada Nová Dedinka: Rybačky aj prvé rande
Nachádza sa len pár kilometrov za dedinou, v ktorej žijem, a v detstve som sem chodila často s rodičmi, so sestrami, ale aj na veľké rodinné rybačky so sesternicami a s bratrancami. Súčasťou priehrady je kanál, ktorý spája riečku Čierna voda s Malým Dunajom. Ten tvorí severnú hranicu úrodného Žitného ostrova. Na toto miesto sa viažu mnohé moje spomienky – zbieranie snežienok a konvaliniek, za desivého vrieskania ulovená prvá ryba v živote, prevrhnuté kanoe, opekačky a neskôr aj romantické rande pod hviezdami, ktoré predčasne ukončili šialené nájazdy komárov. Dá sa sem prísť aj na bicykli, len tak si posedieť na skalách alebo schodíkoch a vnímať krásnu okolitú prírodu. Môžete tu prežiť aj ozajstné dobrodružstvo, požičať si kanoe a vodácku výstroj a splavovať Malý Dunaj.
Zdroj: archív redaktoriek
Fotografia s mladšou sestrou má presne 30 rokov. Viac ako priehrada sme sa zmenili my.
Győr v Maďarsku: Domáce trhy od skorého rána
Veronika Maťová, editorka sociálnych sieti a webu
Keď som bola na základnej škole, často sme s rodičmi chodievali do Maďarska do Győru. Vždy sme tam chodievali skoro ráno, pretože tam boli domáce trhy, kde sme si s mamou vždy dali maďarský chlieb so šunkou a s kukuricou a otec, samozrejme, maďarskú klobásu. Potom sme sa zvykli iba tak prechádzať po meste, obzreli sme si trhy, kde predávali všeličo od výmyslu sveta, a spokojne išli domov. Samozrejme, nesmiem zabudnúť na klasické výlety na hrady a zámky, ktoré som ako dieťa milovala asi najviac, pretože sa mi vždy páčili prehliadky.
Zdroj: archív redaktoriek
Győr v Maďarsku: Domáce trhy od skorého rána
Lužné lesy na juhu Slovenska, Imeľ a Bajč: Balzam na dušu
Ani Mituchová, web editorka
Keď na jar začalo všetko kvitnúť a pučať, natešení rodičia vytiahli bicykle. Mama ma vysadila k sebe a išli sme na dlhý výlet do lesa. Vyrastala som na vidieku na juhu Slovenska, a hoci sme nemali hory ani vrchy, úplne mi stačili voňavé lesy okolo našej dediny. Dodnes cítim tie úžasné vône, a keď sa bicyklujem, počujem otcov šťastný hlas. Chcel mi ukázať celý svet a svojou dobrou náladou nakazil aj mňa. Na konci lesa v susednej dedine bývala jeho švagriná. Na Veľkú noc sme ju vždy išli poliať a spojili sme to s takýmto krásnym výletom. Pre mňa sú to nezabudnuteľné spomienky, a keď sa dnes bicyklujem s dcérkou v lese, z mojich úst vychádzajú otcove slová. Ľahko a nenásilne jej tak odovzdávam naše rodinné tradície. Nepotrebujeme drahé dovolenky ani hotel, vystačíme si so svojou fantáziou a s čerstvým vzduchom uprostred prírody. Po dlhej zime je to ako balzam na dušu!
Zdroj: archív redaktoriek
Lužné lesy na juhu Slovenska, Imeľ a Bajč: Balzam na dušu
Bradlo aj STV: Neprekážalo mi rozprávanie sprievodkyne
Soňa Sedláčková, redaktorka
Zdroj: archív redaktoriek
Bradlo aj STV: Neprekážalo mi rozprávanie sprievodkyne
Keď som bola školáčka, milovala som výlety kamkoľvek. Neprekážalo mi dlhé cestovanie autobusom ani rozprávanie pani sprievodkyne. Zbožňovala som putovanie za zážitkami a to mi ostalo dodnes. Zo školských čias mi utkvel v pamäti napríklad výlet na Bradlo, kde stojí mohyla Milana Rastislava Štefánika, významnej osobnosti našich dejín. Pamätám si, ako sme s otvorenými ústami počúvali výklad o jeho statočných skutkoch a činoch. Ďalším, pre mňa krásnym zážitkom bol výlet do nášho hlavného mesta, ktoré mi učarovalo. Vtedy som ani netušila, že tam raz budem pracovať. Okrem mnohých pamiatok, ktoré sme navštívili pri potulkách Bratislavou, bolo pre mňa, ako žiačku prvého stupňa základnej školy, priam zážitkom navštíviť priestory Slovenskej televízie. Keď som minulé leto kráčala priestormi RTVS, tentoraz však už pracovne, spomenula som si na zážitok asi spred 21 rokov. Zvláštne, ako vám niektoré spomienky zostanú v pamäti po dlhé roky.
Zdroj: archív redaktoriek
Bradlo aj STV: Neprekážalo mi rozprávanie sprievodkyne
Košice a Krásna Hôrka: Stálice školských výletov
Ivana Adamcová, vedúca tímu
Na základnej škole sme najčastejšie chodievali do Košíc, na Krásnu Hôrku a ešte do Bardejova a Levoče. Košice boli vtedy pre mňa krajským mestom a okrem školských výletov sme tam chodili s rodinou, či už na nákupy do obchodov, na blší trh, alebo len tak na prechádzku do mesta. Ako tínedžerky (ôsmačky) sme najviac milovali, keď nám dali rozchod, a po pešej zóne sme sa mohli prechádzať celkom samy. Hrad Krásna Hôrka má osobité miesto spolu s Betliarom. Ale aj tak mi najviac utkveli v pamäti kolotoče na parkovisku, kde bol aj akože strašidelný zámok a kde sme sa vždy poriadne vykričali od strachu. A ozaj, pamätáte sa na prívesky, kľúčenky, ktoré sme si z takých výletov nosili ako suvenír? Stále niekde mám skladaciu knižku s hradom.
Zdroj: archív redaktoriek
Košice v mojich tínedžerských časoch.