Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Richard Krajčo: Romantik s dušou rančera

Archív

Zdroj: Archív

Reklama

Nepamätá si, kedy ho to pochytilo, ale dnes si je istý, že presne po tom túži.

Herec Národního divadla v Praze a frontman skupiny Kryštof, ktorá nemá problém vypredať 10-tisícovú pražskú T-Mobile Arénu, by sa chcel v blízkom čase stať rančerom, kúpiť si stádo kráv a splodiť dieťa.

Z mosta do prosta: prečo ranč?

Ako malý som túžil po dobrej gitare, džípe a ranči. Už mi chýba iba ten ranč...

Máte predstavu, ako bude potom vyzerať váš život?

Ráno vstanem, vyženiem kravy na lúku, budem sa okolo nich preháňať na koňoch. Popoludní pôjdem s deťmi na prechádzku, potom do štúdia, ktoré budem mať priamo na ranči, zabrnkať si niečo na gitare. No a večer zaženiem stádo domov, so ženou si dáme dobrú večeru a víno, pozrieme si nejaký pekný film a potom sa uvidí. (úsmev)

Čiže si viete predstaviť, že by ste si povedali v práci „stop“...

No... niekoľkokrát som to už urobil, ale opäť som sa rozbehol. (smiech) Ale ťahá mi na tridsiatku a už by som rád zažíval veci, ktoré som doteraz nezažil. Rád by som sa venoval rodine, kvôli ktorej by som bol ochotný obmedziť aj počet vystúpení.

Vaša partnerka Martina Poulíčková pracuje ako modelka. Tie sú, ako sa zdá, vaším osudom...

Ak si myslíte, že chodím po večierkoch a obzerám sa, akú modelku ulovím, tak ste na omyle. Ale podľa mňa môžem chodiť jedine so speváčkou, herečkou alebo redaktorkou. To sú totiž tri okruhy žien, s ktorými sa najčastejšie stretávam. Ak nepočítam fanúšičky, ktoré sú však trocha problematické, lebo sú väčšinou nekritickými obdivovateľkami. A človek doma predsa len potrebuje aj ten „sprdung“.

Hm, tie plány na založenie rodiny znejú vážne.

Viete, už ma popretriasali vo všetkých médiách a jediná rola, ktorú som si nezahral – ak nepočítam Cyrana z Bergeracu, po ktorom túžim – je tá najdôležitejšia, rola otca. Sošky z Andělov mi budú nanič, moje deti ich možno hodia do koša. A možno nebudú ani chcieť ísť so mnou po ulici, lebo sa budú hanbiť za to, akú hudbu som robil. Viete, ako to chodí... (smiech).

V akom štádiu sú prípravy na rolu otca?

V dobrom, v štádiu plánovania... (smiech) Teda, niežeby sa odohrávali iba v slovnej rovine, sú aj činy, ale ako a kedy sa to podarí, tak to bohužiaľ neviem.

Umelci vraj potrebujú pri svojej práci trpieť. Nebudete mať problém tvoriť, keď si splníte svoj najväčší sen?

Nebojte sa, ja si nejaký ten dôvod, prečo trpieť, vždy nájdem. (úsmev)

Vyberáme pre vás niečo PLUS