Škaredá žena nejestvuje

Oľga Feldeková, spisovateľka

Moje dlhoročné pozorovanie svedčí skôr o opaku. Muži o sebe hovoria, že keď je chlap o chlp krajší od čerta, už je pekný. Na ženy sa pozerajú oveľa kritickejšie. Veľa ráz som bola svedkom podobného hodnotenia. Napríklad: Tá špata musela byť bohatá, keď si ju zobral. Nohy má, akoby prišla na súdku z Ameriky. Alebo: Má také zuby a sánky, že keď raz archeológovia vykopú jej kostru, budú si myslieť, že natrafili na konský cintorín. Sú však ženy, ktoré majú zdravé sebavedomie a nedajú sa mužským hodnotením zmiasť. Nepotrebujú korigovať svoje nedostatky, a práve preto sú krásne. Nakoniec to uznajú aj muži.

Keby si dala Barbra Streisand zmenšiť nos, stratila by svoj imidž a bolo by po kráse. Bola u nás na návšteve moja teta z Ameriky, ktorá mala neuveriteľne krivé zuby. Keď som s prekvapením zistila, že si ich na noc dáva v kúpeľni do pohára, spýtala som sa jej: „Prečo si si nedala urobiť rovný chrup?“ Odpovedala: „Lebo moje pôvodné zuby boli presne takéto a ja nechcem stratiť svoju osobnosť. Nič nie je strašnejšie ako húf rovnako vyzerajúcich krásavíc.“

Muži o nás tvrdia, že sme všetky krásne, keď múdro teoretizujú v médiách. Ale keď si sadnú do krčmy a idú od prípadu k prípadu, ich kritika býva nemilosrdná. To asi preto, že na pánskych pisoároch vraj nebývajú zrkadlá.

Marián Labuda, ml., herec a „krasokorčuliar“

Takže vraj škaredá žena neexistuje. Rád by som poznal toho človeka, ktorý to prvý povedal. Možno to bol aristokrat a možno to povedal sám Casanova. Každopádne to bol človek, ktorý sa pohyboval medzi krásnymi ženami alebo rovno vyskočil zo seriálu Baywatch.

Ale ak toto pravidlo má platiť, je dôležité, aby ho potvrdzovala výnimka. A zdá sa, že potvrdzuje. Nebudem hovoriť konkrétne, ale také „homlesáčky“ sú naozaj škaredé, lebo ich väčšinou „líči“ sám alkohol, ktorý zabíja všetko, čo je na ženách krásne.

Ja som skôr zástancom tvrdenia, že „každý je strojcom svojho šťastia“. Preto, milé dámy, už na základnej škole dávajte veľký pozor na výtvarnej výchove, pretože farbičky vás budú sprevádzať po celý život. Ale nie je to len v maľovaní. Niekedy aj malý detail môže muža odradiť od dvorenia peknej žene. Sám som také niečo zažil. Spoznal som veľmi milé dievča. Bolo leto a ona predo mnou stála v letných šatách. Ako som si ju tak premeriaval od hlavy počnúc (krásne črty tváre, oči, ústa), prsia, boky, pás, už som začal veriť, že dokonalosť predsa existuje. No záver „jazdy“ mojich očí bol katastrofálny.

Môj pohľad sa zasekol na jej odhalených chodidlách. Na palcoch mala meganechty, s ktorými by pokojne mohla otvárať mäsové konzervy. Neviem ako vy, ale pre mňa to bol ozajstný dôvod, prečo zdupkať za kamarátmi a dať si radšej pivečko. Takže, milé dámy, nezabudnite, že dôležité sú maličkosti. Ale aj to, ako sa vidíte vy...

P. S. Viem, o čom hovorím. Tiež mám podivuhodný vzhľad. A aký som šťastne ženatý!