Slávny festival v Ekvádore vás strhne do sveta pekelnej mágie: Nový rok vítajú tancom diablov

Obyvatelia latinskoamerických krajín sa vyznačujú ohnivým temperamentom, ktorý je prítomný aj na festivaloch, na ktoré sa teší a pripravuje celý národ. Ekvádor, malá krajina na severozápade Južnej Ameriky, nie je výnimka.

Takým je Diablada – festival a kultúrna udalosť zároveň, ktorý je plný emócií so svojskými farebnými a úžasnými maskami. Súčasťou sú slávnostné prehliadky, degustácie typických jedál, výstavy i hudobné podujatia. Okolo 80-tisíc návštevníkov a niekoľko stoviek účinkujúcich vás strhnú do sveta pekelnej mágie.

Podľa historikov sa v koloniálnych časoch Indiáni prezliekali za rôznych diablov a démonov s cieľom odmietnuť kňazské kázanie a fyzické, psychické, ekonomické a morálne týranie od španielskych dobyvateľov. Takýmto spôsobom sa v priebehu storočí vykryštalizoval aj tento festival. Vďaka nárastu jeho popularity a unikátnosti myšlienky bol v roku 2009 zapísaný na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Ekvádoru.

Výroba obľúbených masiek vyžaduje veľa času a úsilia. Vyrábajú sa ručne v dielňach najlepších majstrov. Základ masiek spočíva v pevnej forme, na ktorú sa postupne dáva niekoľko vrstiev papiera namočeného v špeciálnom lepidle, až sa nakoniec uloží na slnko, aby stvrdla. Potom sa pridávajú pravé rohy a zuby rôznych zvierat, ako sú kozy, jelene, jahňatá, býky. Úplne nakoniec masku zafarbia výraznými farbami, z ktorých prevláda práve červená a čierna. Súčasťou masky je aj odev.

Zručnosti a tradície sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Keďže som zberateľ masiek, putoval som do Píllara s cieľom nájsť miestneho majstra a nakoniec sa mi to podarilo. Ocitol som sa v rozprávkovej dielni staršieho pána, ktorý vyrába masky viac ako 40 rokov. Ángel Velasco patrí k najúspešnejším a najdlhšie pôsobiacim majstrom v Ekvádore. Svoje umelecké diela posiela do celého sveta, pravidelne ho navštevujú významné osobnosti a dostal aj niekoľko ocenení. Ceny týchto masiek závisia od použitého materiálu a času výroby a pohybujú sa v rozmedzí od pár desiatok až po niekoľko stoviek dolárov.

Tieto slávnosti prebiehajú v uliciach mestečka Píllaro v sprievode tancov a kapiel. Každé zoskupenie účastníkov so svojimi kostýmami a maskami prezentuje svoju kultúru a tradíciu. Súčasťou sú aj masky takzvaných guarichas a capariches. Populárne guarichas sú nekomplikované ženy, ktoré majú rady bohémsky život a tanec bez toho, aby sa starali o to, čo povedia iní. Capariches sú veselé, pružné a nepokojné postavy symbolizujúce domorodých zametačov ulíc počas obdobia kolonizácie.

Baños de Agua Santa – turistami najviac vyhľadávané mestečko Ekvádoru obkolesené pohoriami. V jeho okolí sa dajú robiť extrémne športy, navštíviť najslávnejší vodopád Pailón del diablo či vystreliť sa do výšin na najväčšej hojdačke La casa del arbol.

Chimborazo – najvyšší vrch Ekvádoru s nadmorskou výškou 6 263 m nad m., ktorý je zobrazený aj v štátnom znaku krajiny.

Latacunga – hlavné mesto provincie Cotopaxi a jedno z najtradičnejších miest krajiny, kde stále vidno väčšinu obyvateľstva nosiť tradičné oblečenie.

San Miguel de Salcedo – mestečko známe v celej krajine tradičnými domácimi zmrzlinami, ktoré sa vyrábajú iba tu a predávajú sa na každom rohu.

Rio Bamba – hlavné mesto provincie Chimborazo; prvé mesto založené Španielmi v Ekvádore, takže si zachovalo bohatú históriu a architektúru až dodnes.

Cotopaxi – aktívna sopka je druhým najvyšším bodom Ekvádoru s nadmorskou výškou 5 897 m nad m. a zároveň druhou najvyššou aktívnou sopkou sveta.

Quilotoa – najznámejšia a najnavštevovanejšia ekvádorská lagúna, ktorá vznikla vnútri vulkánu ako výsledok zrútenia sopky pred 800 rokmi; krása okolitej krajiny vyráža dych.