Návštevu Krakova obľubujú aj slovenskí turisti. Veď je necelých 120 kilometrov od slovenských hraníc a patrí k vychyteným víkendovým destináciám. Je to aj výborný východiskový bod pre ďalšie výlety do okolia.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie má dve rozličné veže.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie má dve rozličné veže.
Zdroj: Pavol Urbánek

Hrad, kde sídlili králi

Dominantou Krakova je vrch Wawel, kde sa týči impozantný hrad z 10. storočia. Bol po stáročia sídlom panovníkov a katedrála miestom korunovácií kráľov. Aj keď sa v roku 1596 stala hlavným mestom Varšava, naďalej tu prebiehali korunovácie. Je najnavštevovanejším poľským hradom, čo počas víkendu pocítite na vlastnej koži. Vnútri katedrály sa pri prehliadke sarkofágov tiesnia stovky ľudí a máte čo robiť, aby ste sa pretlačili k východu. Za návštevu stoja aj súkromné apartmány, reprezentačné kráľovské komnaty či zbrojnica a pokladnica. P

od hradom sa nachádza krasová jaskyňa Dračia jama prístupná turistom. Podľa legendy tu žil wawelský drak, ktorý sa živil nielen zásobami obyvateľov, ale aj miestnymi pannami. Draka preľstili dvaja kráľovskí bratia – Lech a Krak II. – a naservírovali mu ovčiu kožu naplnenú sírou. Po tom, čo sa smädný drak napil vody, ktorá sa zmiešala so sírou, brucho mu prasklo. A keďže sa Lech nechcel deliť o slávu, brata zavraždil. Mesto sa tak volá Krakov na pamiatku Kraka II. Dnes už chrlí oheň k nebu len kovová socha wawelského draka.

Krakov je kráľovské mesto, čo pocítite na každom kroku.
Krakov je kráľovské mesto, čo pocítite na každom kroku.
Zdroj: mesto Krakov

Najväčšie stredoveké námestie

Ak ste z európskych metropol zvyknuté na preplnené námestia, na Rynku Głównom (Hlavnom námestí) nič také nehrozí. Je najväčším stredovekým námestím na svete. Počas celého roka tu stretnete obchodníkov, remeselníkov či pouličných umelcov. V strede námestia vás určite zaujme Sukiennicza (Dom súkenníkov), v ktorom sa kedysi obchodovalo so súknom.

Ako vyzeralo centrum mesta pred pár storočiami, sa môžete presvedčiť v podzemí pod budovou. Nachádza sa tu múzeum s najmodernejšími multimediálnymi efektmi. Druhý najvýznamnejší krakovský kostol – Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Mariacka bazilika) – má dve rozličné veže. Vyššia gotická je vysoká 81 metrov a každú hodinu sa štyrikrát ozve hlas trúbky zo štyroch okien veže. Melódia sa nazýva hejnał, hymna Panny Márie, ktorá sa hrá už po stáročia, ale vždy sa náhle končí. Podľa legendy prestane v momente, keď Turci pri nájazde roku 1421 zostrelili trubača.

Hlavné námestie je najväčšie stredoveké štvorcové námestie na svete.
Hlavné námestie je najväčšie stredoveké štvorcové námestie na svete.
Zdroj: mesto Krakov

Dámu s hranostajom chcú vidieť všetci

Počas chladných dní nevynechajte múzeá. Oplatí sa vidieť jeden z najznámejších obrazov na svete Dáma s hranostajom od Leonarda da Vinci. Dielo sa vrátilo po veľkej rekonštrukcii do Múzea kniežat Czartoryských v centre mesta. Na portréte je Cecilia Gallerani, milenka milánskeho vojvodu Lodovica Sforzu. Leonardo ju maľoval, keď mala asi tridsať rokov, okolo roku 1482, teda asi 20 rokov pred slávnym obrazom Mona Lisa. Okrem vzácnych obrazov tu uvidíte veľkú zbierku tureckých zbraní ukoristených v bitke pri Viedni (1683), unikátne kúsky meissenského porcelánu či sklený riad.

Vidieť tu môžete aj obraz od Leonarda da Vinciho Dámu s hranostajom.
Vidieť tu môžete aj obraz od Leonarda da Vinciho Dámu s hranostajom.
Zdroj: Pavol Urbánek

Po stopách oscarového veľkofilmu

Štvrť Kazimierz bola kedysi židovským mestečkom. Pomenovali ju po zakladateľovi, kráľovi Kazimírovi Veľkom (r. 1335). Má smutnú minulosť, pretože z nej odvezli do koncentračných táborov asi 200-tisíc ľudí. Nájdete tu aj uličku obchodov s vývesnými štítmi, ktorá tu zostala z natáčania Spielbergovho filmu Schindlerov zoznam. Dnes tu narazíte na spleť galérií, netradičných obchodíkov, trhov, predajní s dobovým oblečením a najrôznejších podnikov.

Obchodíky s vývesnými štítmi zostali po nakrúcaní filmu Schindlerov zoznam.
Obchodíky s vývesnými štítmi zostali po nakrúcaní filmu Schindlerov zoznam.
Zdroj: Pavol Urbánek

Čo ešte vidieť

Soľné bane Wieliczka, ktoré sú od roku 1978 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Nájdete v nich labyrinty chodieb, jazierka, sochy, kaplnky či soľné lustre. Prehliadkový okruh je dlhý 3,5 kilometra a trvá dve hodiny. Ak si nerezervujete lístky vopred, môže sa stať, že si vystojíte aj dvojhodinový rad.

Soľné bane Wieliczka.
Soľné bane Wieliczka.
Zdroj: ELA MARCHEWKA

Čo ochutnať

Ochutnať by ste mali žurek, kyslú polievku so zemiakmi, s párkom a vajcom, ktorá sa často podáva v bochníku chleba. Ako hlavný chod si dajte tradičný bigos, čo je dusené jedlo z kyslej a červenej kapusty a rôznych druhov mäsa, alebo varené či smažené pierogi (pirohy), cestoviny plnené mäsom, hubami či kapustou. Na každom rohu za 2 zł predávajú krakovské slané praclíky a cukríky „mordoklejky“. Toto ľudové označenie skrýva karamelové krówki („morda“ znamená huba, ústa a „kleič“ lepiť).

Krakovské slané praclíky.
Krakovské slané praclíky.
Zdroj: Pavol Urbánek

Čo vyskúšať

Jazdu kočom, počas ktorej vás zabalia do teplých prikrývok, prípadne vytiahnu strechu. Okružná jazda sa začína aj sa končí na Rynku Glównom a polhodinová prehliadka stojí 100 zł. (1 euro = 4,37 zł)

Okružná jazda sa začína aj sa končí na Rynku Glównom.Pavol Urbánek