Slovenka precestovala polovicu sveta: Milujete turecké telenovely? TAKTO sa v tam naozaj žije
28. 3. 2020, 13:00 (aktualizované: 31. 5. 2024, 6:52)

Zdroj: archív N. M.
Hoci má len 23 rokov, precestovala už polovicu sveta. Noemi Mikleová pochádza z Veľkého Cetína pri Nitre a nedávno pôsobila ako animátorka a delegátka cestovnej kancelárie v oblasti Manavgat a v dedine Kizilot v Turecku.
Okrem svojej cestovateľskej vášne sa deväť rokov aktívne venovala stolnému tenisu a stala sa trojnásobnou majsterkou Slovenska. Žila na troch kontinentoch, navštevovala americkú strednú školu vo Wisconsine. Pritom je dobrovoľníčka v AFS Intercultura Slovakia, čo je medzinárodná nezisková organizácia, ktorá sa zaoberá stredoškolskými výmennými programami. Vďaka tomu má mnoho známostí a kamarátov zo zahraničia, ktorí sa radi vracajú na Slovensko. Jej domácnosť sa stala veľmi multikultúrnou.
Zdroj: archív N. M.
Ak chcete žiť v tejto krajine, musíte vedieť ich jazyk a prehliadať nerovnosť medzi mužmi a ženami.
Buď je to láska, alebo nenávisť
Prvýkrát vycestovala do Turecka s rodičmi na dovolenku. „Všetky tie bazáre, trhy s koreninami, stromy plné pomarančov, granátových jabĺk a lokálni predavači kukurice a banánov stojaci pri ceste ma chytili za srdce. Už vtedy som si vravela, že by som chcela ich kultúru a krajinu spoznať viac. Keď som dovŕšila 18, naskytla sa mi príležitosť a strávila som tam niekoľko letných sezón.“ Pracovala v hotelovom animačnom tíme a sprevádzala na výletoch slovenských hostí. „Hovorí sa, že Turecko si buď zamilujete, alebo znenávidíte,“ vysvetľuje aj prečo. „Túlavé mačky, psy, nedostavané domy a z nich vytŕčajúce železá nerobia práve najlepší prvý dojem, ale kultúrne je krajina veľmi bohatá. Aj keď tam veľa z nás cestuje na letnú dovolenku, istým spôsobom je ešte vždy tajomná a má čo ponúknuť.“
Zdroj: archív N. M.
Krajina ju pritiahla svojou tajomnou kultúrou.
Život prebieha vonku
Ako vraví Noemi, v Turecku život prebieha vonku a čas berú veľmi pohodovo. „Cez deň sa kamaráti a susedia zídu, vysedávajú pred domom na bielych plastových stoličkách, na stoloch majú popolníky, pijú čaj a hrajú spoločenské hry. Ak sa večer prejdete po meste, za sekundu vás zhltne atmosféra bazárov. Turisti zjednávajú, predavači vykrikujú a snažia sa zlákať ľudí do svojho obchodu. Z kaviarní počuť krútiace sa kocky, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou typickej tureckej spoločenskej hry tavla. V čajovniach partie sedávajú okolo stolíka s vodnou fajkou až do neskorej noci.“ Cez víkend zase môžete stretnúť celé rodiny v parkoch. „Keď sa povie celá, myslí sa tým doslovne celá – je tam 15 až 20 ľudí. Spoločne opekajú, čítajú knihy a prechádzajú sa.“
Zdroj: archív N.M.
Turci milujú zábavné parky, ale aj v tých klasických oddychujú celé rodiny.
Pohostinnosť majú v krvi
O Slovákoch sa hovorí ako o pohostinnom národe, ale dalo by sa polemizovať, či by sme si Turka pustili do domu, keby sa ocitol v podobnej situácii ako Noemi s kamarátkou. „No podľa tureckej tradície je cudzinec, ktorý vstúpi do dverí, hosťom od Boha. Preto sú ochotní pozvať vás kedykoľvek. Raz sme sa s kamarátkou stratili a po turecky sme vedeli len základné slová. Pán, ktorého sme stretli na ulici, vedel zhodou okolností po anglicky, čo sa nestáva často. Pozval nás k sebe domov, jeho rodina nás zaplavila jedlom, koláčmi a čajom a neskôr nás zobrali do zábavného parku,“ opisuje príjemný zážitok.
Zdroj: archív N.M.
Trhy a predajcovia sú pre nás príliš divokí, patrí to však k ich temperamentu.
Čaj utužuje vzťahy
„Čaj v Turecku symbolizuje kamarátstvo. Dokonca niektorí berú odmietnutie čaju príliš osobne a urazia sa,“ tvrdí Noemi. Čajom deň začínajú a v jeho pití pokračujú až do neskorej noci. „Ak čaj dopijete, automaticky vám porcelánovú alebo sklenú šálku tulipánového tvaru hostiteľ doleje. Do čaju pridávajú minimálne dve kocky cukru, no mlieko nikdy. Ak chcete slušne naznačiť, že si už neprosíte, lyžičku treba položiť navrch šálky.“ S čajom sa viaže aj ďalšia vec – balkóny v bytoch využívajú naplno. „Ustavične odtiaľ počuť štrngot pohárov a príborov. Radi tam večerajú a popíjajú čaj.“ Ale tiež sa nedajú nevšimnúť nedostavané domy a vytŕčajúce železá. Noemi vysvetľuje, že rodičia počítajú s tým, že si ich deti po svadbe nadstavia poschodie.
Zdroj: archív N. M.
Ak odmietnete čaj, hostiteľ to môže brať osobne a uraziť sa.
Autobus zastavuje podľa potreby
Najdôležitejším dopravným prostriedkom v Turecku je minibus, ktorý volajú „dolmuš“. „Je to lacný a efektívny spôsob dopravy, dá sa ním dostať takmer všade, niekedy to však trvá. Pán šofér trúbi skoro na každého po ceste – či náhodou nechce niekto nastúpiť. Nakoniec sa v 20-miestnom dolmuši tlačí dvakrát toľko ľudí, niekedy musia zostať dvere otvorené a autobus zastane podľa potreby. Tu sa autobus zmeškať dá iba ťažko. Zastávky aj časy odchodov sú naozaj orientačné. Ak chcete nastúpiť na autobus, stačí mávnuť rukou a šofér zastaví aj v strede kruhového objazdu. Rovnako je to s vystupovaním,“ poukazuje na zvláštnosti tejto krajiny.
Zdroj: archív N. M.
Minarety sa nedajú nevšimnúť. Náboženstvo je súčasťou kultúry.
Čo sa jej nepáčilo
Spolupráca žien a mužov je tu ťažká. Cítiť mužskú nadradenosť.
Vnímajú cudzincov ako boháčov a za každú cenu s nimi chcú obchodovať.
Vždy majú na všetko čas.
Ak neviete po turecky, ťažko sa dohovoríte.
Čo odporúča navštíviť
Mne sa páči Pamukkale, čo znamená bavlnený hrad, a nad ním môžete vidieť pozostatky antického mesta Hierapolis.
Región Kapadócia – známy teplovzdušnými balónmi a jedinečnými vulkanickými komínmi.
Na Tureckej riviére sú najznámejšími turistickými destináciami Antalya, Side a Alanya. Ak cestujete s deťmi, v Antalyi sa nachádza jeden z najväčších akváriových komplexov vo svete, ktorého súčasťou je i snežný svet.