Sväté pútnické miesta: Tu je k Bohu najbližšie

„Povedzte mi jeden zázrak na východe, ktorý by sa dal porovnať s týmto mestom, červeným ako ruža, starým ako samotný čas,“ rozplýval sa anglický dekan John Burgon, keď v 19. storočí navštívil skalné mesto Petra na juhu Jordánska.
Pred viac ako 2 400 rokmi dali vytesať vladári Nabatejovci chrám na počesť boha Dushara a jeho ženy Al´Uzza do pieskovcových skál a priniesli im obety. Kedysi významné obchodné miesto sa zrútilo po dvoch ťažkých zemetraseniach v rokoch 363 a 551. Dnes navštevuje tieto ruiny mesta okolo milióna turistov. Od roku 1985 je Petra aj na zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a v roku 2007 bola vyhlásená za novodobý div sveta. Obľúbili si ju aj hollywoodski filmári a natočili tu dva kasové trháky, ktoré určite poznáte: Indiana Jones a posledná krížová výprava a Múmia sa vracia.

Lúč svetla preniká malým oknom ako pozdrav z neba. Chrám stojí na mieste, ktoré väčšina kresťanov uctieva ako Golgotu alebo Kalváriu, kde bol podľa Nového zákona ukrižovaný Ježiš Kristus. Vo východných cirkvách ho nazývajú Kostol vzkriesenia. Stáročia je považovaný za posvätné miesto.
Už od roku 330 n. l. sem prichádzajú pútnici v presvedčení, že tu Mesiáš zanechal prázdny hrob. Vedci síce tvrdia, že na takéto vyhlásenia neexistujú žiadne dôkazy, návštevníkov to však neodrádza. Kto sa chce v pokoji modliť, mal by prísť až po osemnástej hodine. Vtedy sa môžete v úžasnom tichu pomodliť s pár mníškami a mníchmi. Kostol sa potom zavrie a otvoria ho vždy každé dve hodiny.

V roku 1917 sa to stalo prvýkrát. Tri pastierske deti zbadali na poli v malom portugalskom mestečku zjavenie Panny Márie, ktoré bolo „jasnejšie ako slnko“. Predpovedala koniec vojny a pomoc všetkým, čo sa na ňu obrátia v modlitbách. Zjavenia pokračovali každého 13. v mesiaci v rovnakú hodinu. Pri poslednom zjavení sa zhromaždilo až 70-tisíc ľudí vrátane novinárov a fotografov, pretože deti tvrdili, že sa stane zázrak, aby všetci uverili. Husto pršalo, ale nespočetné množstvo prítomných videlo, ako sa na poludnie mraky roztiahli a odhalili slnko v podobe matného disku rotujúceho po oblohe a žiariaceho rôznymi farbami svetla. Ľudia, ktorí boli zmáčaní od dažďa, vraj zostali zrazu suchí. Táto udalosť sa stala známa ako slnečný zázrak. Odvtedy sa ročne vyberá do tejto dedinky okolo 4 miliónov veriacich. Katolícka cirkev uznala pravosť zjavenia v roku 1930. Mnohí pútnici absolvujú posledné metre na kolenách. V lete sa tam každý večer o 21.30 koná zapaľovanie sviec, pri ktorom sochu Panny Márie nosia cez najväčšie kostolné nádvorie sveta.

Raz žil prorok Eliáš ako pustovník tri roky v jaskyniach a prežil iba vďaka havranom, ktorí mu nosili potravu. „Cesta k Bohu je často ťažká, ale keď ho nájdeš, je to najväčšie šťastie,“ oznámil svojim prívržencom. Na tomto mieste, v údolí Wádí Qelt, medzi Jerichom a Jeruzalemom, bol potom v 5. storočí postavený grécky ortodoxný kláštor. V 7. storočí ho zničili Peržania a v kaplnke sú dodnes vystavené kosti mníchov, ktorí boli zabití pri tomto boji. Až do dnešných čias ho dookola sužovali prírodné katastrofy. Naposledy pred štyrmi rokmi zemetrasenie, povodne a zosypaný štrk zapríčinili, že príjazd ku kláštoru nad hlbokou roklinou bol dlho neprejazdný. Pred rokom bola cesta obnovená a kláštor slávnostne vysvätený. Jeho múry zdobia fresky a mozaiky z 5. a 6. storočia, ale predovšetkým je to úžasné ticho a až rozprávková atmosféra, ktoré sem lákajú pútnikov z celého sveta.

Akoby vás držal za ruku samotný Budha. Ako obrovská zemeguľa balansuje tzv. zlatá skala v jemnom večernom šere v Kyaiktiyo. Bludný balvan oblepený zlatými lístkami patrí medzi najsvätejšie budhistické stánky v juhovýchodnom ázijskom Mjanmarsku, tesne na hranici s Thajskom. Zdá sa, akoby sa vznášal, a to rovných 1 100 metrov nad zemou. Podľa legendy je udržiavaný v rovnováhe iba dvomi Budhovými vlasmi. Ako obetu prinášajú pútnici zlaté lístky a lepia ich na skalu. Na vrch sa dá dostať po šesťhodinovej túre cez dažďový prales alebo nechať sa vyviezť na vyvýšeninu pod Kyaiktiyo a odtiaľ približne hodinu kráčať peši. Existuje rozšírená povera, že človek po každý raz, keď zdolá vrchol, zväčší svoje bohatstvo. Skala je však dostupná iba v období sucha (október – apríl).