Svätojánska noc je plná rituálov! V tento deň si môžete pričarovať lásku i hojnosť, ako na to?

Počas svätojánskej noci sa vykonávajú rôzne rituály, ktorých korene siahajú až do staroveku. Ide napríklad o skákanie cez oheň alebo hádzanie vencov do vody. Vraví sa, že sa vtedy otvára brána medzi svetmi. Možno vyvolať duchov zomrelých a spojiť sa s tajomnými silami.

K svätojánskym rituálom patria vatry a pochodne, pretože sa oslavuje sila slnka. Je to oslava života, plodnosti a prosperity. Oheň má očistnú funkciu a jeho preskočením sa mládenci symbolicky očistili, ale aj ukázali svoju šikovnosť. Traduje sa, že kto vatru preskočí, nemusí mať ten rok strach zo smrti.

Počas svätojánskej noci natrhajte kvety a uvite z nich venček. Aby bol mocný, použite deväť druhov kvetín a pri trhaní nerozprávajte ani sa neobzerajte. Ak sa pozriete cez takýto veniec do ohňa, podľa tradície sa vám zjaví tvár nastávajúceho.

Ak chcete vedieť, ako dlho budete slobodná, nájdite si jabloň. Uvite si kvetinový venček a hádžte ho na konáre jablone. Koľkokrát vám padne späť na zem, toľko rokov zostanete slobodná. Ak sa vám podarí vyhodiť ho na strom na prvýkrát, ešte do konca toho roka sa vydáte. Ráno svoj veniec pustite dolu vodou.

Zozbierané bylinky na Jána majú obzvlášť silné účinky. V túto noc energia prúdi z kozmu smerom k zemi, a preto majú bylinky magickú moc. Medzi tie, ktoré sa zbierajú počas svätojánskej noci, patria mäta, divozel, skorocel, harmanček, rebríček, ligurček a bazalka. Najväčšia sila sa však pripisuje najmä týmto:

Červený vres je symbolom spomienok, lásky a vášne. Biely vres noste pri sebe pre šťastie. Vres obyčajný je tiež symbolom cieľavedomosti, silnej vôle a vytrvalosti. Z koreňa sa vyrábajú talizmany pre vytrvalosť, lásku či šťastie. Noste ho pri sebe a pritiahnite si tak to, čo potrebujete.

Palina obyčajná je najmä ochranná a rituálna bylinka. Ľudia si ju v minulosti vešali nad dvere. Ak túto rastlinku nazbierate počas svätojánskej noci, usušíte ju a budete nosiť pri sebe, prinesie vám šťastie. V minulosti gazdinky za búrky pokladali vetvičku paliny pred dvere a tá chránila obydlia pred bleskom. Ak máte strach z búrky, urobte tak aj vy. Kúzlo paliny je užitočné pri cestovaní, pribaľte si ju počas leta do prázdninovej batožiny.

Kytička ľubovníka bodkovaného zavesená v okne ochráni dom pred urieknutím, chorobami a dokonca šialenstvom. Ľubovník pripevnený na vchodové dvere vášho domova zaženie zlých duchov. Kto sa chce počas svätojánskej noci ochrániť pred zlou mocou, mal by nosiť vetvičku ľubovníka pri sebe.

Vysvetľuje Katarína Nádaská, historička a etnologička

Bosorky a ich negatívna činnosť patria medzi najstaršie témy ľudového rozprávania. Podľa zachovaných povestí a ľudového rozprávania sa u Slovanov čarodejnícke činnosti pripisovali prevažne ženám. Boli to vedmy, veštkyne, liečiteľky. Vedmou sa mohla stať mladá deva, žena či starena – dôležité boli jej schopnosti. Slovania rozlišovali medzi vedmami-hádačkami, ktoré považovali za osoby s pozitívnym zameraním (inak povedané, venovali sa „bielej mágii“), a strigami či bosorkami, ktorých doménou bolo negatívne pôsobenie, „čierna mágia“. Pred bosorkami chránil najmä cesnak a mak ako magické ochranné rastliny, ale aj predmety posvätené v chráme – kríž, respektíve magický kruh nakreslený posvätenou kriedou a svätená voda.

Počas svätojánskej noci sa údajne bosorky stretávali a často škodili, a to najmä odoberaním mlieka kravám. Bosorky chodievali po poli s plachtou, do ktorej naberali rosu, a hovorili pri tom:
„Beriem pôžitok, ľuďom úžitok, ale nie všetok.“
Táto formulka sa opakovala trikrát a ňou sa vraj malo pridať mlieko bosorkinej krave na úkor iných kráv, ktoré ho stratili alebo im klesla dojivosť. Celý deň sa dbalo, aby sa nevynieslo mlieko z domu, lebo by kravy mohli prestať dojiť.

Verilo sa, že práve počas svätojánskej noci chodievali bosorky po lúkach s plachtou zbierať rosu do hrotkov a pri tom odriekali:
„A ty, svätý Jáne, daj mi požehnanie, aby mi kravička dobre dojila, aby som hodne masla zmútila.“ Alebo:
„Svätojánska noc, len ty máš tú moc, kde chceš, tam ber a ku mne daj.“

Bosorkám sa pripisovalo aj urieknutie, bolesti hlavy, nechutenstvo. Označovalo sa to ako „porobenie“. Ako ochrana pred bosorkami slúžil čistec, jeho odvar, ktorý sa pil a pretierali sa ním oči, ďalej cesnak, ktorým sa robili krížiky na dvere hospodárskych budov, gazda vysviacal svätenou vodou maštale i domy a posvätená čečina sa kládla pred prah domov i maštalí, podobne pod prah sa zahrabávali strúčiky cesnaku.