Tip na víkendový výlet: Toto nádherné miesto vás vytrhne zo všednej reality

Práve tam smerujú naše kroky. Už dávnejšie sme mali v pláne navštíviť Jiřetín pod Jedlovou, jeden z dôležitých bodov tejto časti Čiech, avšak pre zlé dopravné spojenie počas víkendu sa nám to doteraz nepodarilo. Časy sa však menia… Je večer, niečo pred pol deviatou, a naša partia (Larisa, Olinka, Jiří a ja) vstupuje do miestneho penziónu, ktorý má vo svojej správe Kongregácia Dcér Božskej Lásky.

Víta nás usmievavá sestra Monika, podáva nám kľúče od izby, pár vetami nás informuje o raňajkách a o chvíľu už odfukujeme vo voňavých perinách. Ráno vstávame o pol šiestej, chceme stihnúť východ slnka na miestnej krížovej ceste. Asi po 10 minútach chôdze od nášho kláštora sa pred nami objavuje vstupné schodisko a za ním 11 murovaných zastavení s reliéfnymi výjavmi, kaplnka Povýšenia sv. Kríža (12. a 13. zastavenie) a kaplnka Božieho hrobu (14. zastavenie).

Celý areál bol vysvätený 17. septembra 1764 a okrem krížovej cesty sa v ňom nachádzajú aj traja spiaci apoštoli – Peter, Jakub a Ján, socha Ecce homo, znázorňujúca sediaceho Ježiša s tŕňovou korunou, a socha Panny Márie. Sme tu sami, len za zvuku štebotajúcich vtákov a pofukujúceho vánku.

Pre vibramky aj bežky

Po raňajkách, ktoré sú o ôsmej hodine v jedálni kláštora, nahadzujeme turistickú obuv na nohy a batohy na chrbát a smerujeme na najvyšší vrch Lužických hôr zvaný Luž. Cesta je perfektne značená. Úvod trasy vedie údolím Milířky, kde sa nachádzajú bývalé banské štôlne na ťažbu striebra a farebných kovov. Neskôr prechádzame do bukového lesa a papraďového porastu, striedajúc českú a nemeckú stranu hraničnej čiary. V zime tento chodník slúži ako bežkárska trať.

Záver je približne 15-minútový prudký stupák na vrchol, odkiaľ má byť krásny výhľad do krajiny. Zámerne píšem má byť. V čase nášho príchodu sa totiž krajina tajomne zahaľuje do hmly a okrem kúska nemeckého územia nevidíme vôbec nič. Zostup volíme iným smerom, okruhom cez dedinky Dolní a Horní Světlá, späť na červenú a lesom do Jiřetína. A pred spaním, ako inak, štrngáme si miestnym pivom.

Túra v daždi

Ďalší deň už od rána prší. Vyťahujeme pršiplášte a dáždniky a vyberáme sa na okruh okolo rozhľadne Jedlová, cez hrad Tolštejn a späť. Napriek dažďu je to veľmi pekná prechádzka lesom. Keďže je všetko v hmle a šedi, výstup na rozhľadňu rušíme. Namiesto toho si sadáme v chate pod rozhľadňou a na privolanie slnka si slávnostne pripíjame dvojitou whisky.

Čakáme a čakáme, no márne. Obliekame sa teda späť do všetkých antidažďových návlekov. Približne po 45-minútovej chôdzi lesom, prevažne dole kopcom, skladáme svoje premočené veci opäť v reštauračnom zariadení, tentoraz pod hradom Tolštejn, gotickou stavbou zo začiatku 14. storočia. Smäd nám hasí pivo značky Kocour z neďalekého Varnsdorfu. Svieže a občerstvené zbiehame do Jiřetína, nasadáme do auta k Olinke a Jiřímu, a vraciame sa domov, späť do virvaru mestského života.

www.obecjiretin.cz

www.mujweb.cz

www.luzicke-hory.cz