Toto robia všetci KLAMÁRI! Znaky, ktorými rýchlo odčítate, že vás chcú oblafnúť!

Na človeku, ktorého podozrievate z klamstva, si všímajte hlavne pohyby rúk. Tie totiž môžu veľa napovedať. Ten, kto neklame, gestikuluje tak, že jeho gesto predchádza asi stotinu sekundy verbálnemu prejavu. Ak však klame, gestá a mikropohyby na tvári nasledujú až tesne za jeho slovami. Znakom klamstva je aj nesúlad medzi gestami a mimikou tváre – gestá „vravia“ niečo iné ako mimika.

Klamárove oči nie sú také isté ako oči toho, kto hovorí pravdu. Ten, kto vám chce nanútiť lož, má počas prejavu oči až príliš úprimné, preto pôsobia, akoby boli mierne vyvalené. Prípadne si všimnite doslova až trepotavé mihanie očnými viečkami, ktoré signalizuje zvýšené vnútorné napätie. Ak sa klamár snaží svoju lož zaobaliť do úsmevu, celkom určite pritom nemá okolo očí mimické vrásky. Aj to ho preto dokáže prezradiť.

Toto je azda najčastejší príklad, ktorý signalizuje, že niekto sa snaží niečo utajiť, a tak sa vyhovára a skrýva za klamstvá. Nikto si to neuvedomuje, ale keby sme klamára nasnímali kamerou, uvideli by ste, ako veľakrát sa počas klamania chytal rukou oblasti končeka nosa alebo úst. Takže, keď vám nabudúce bude niekto niečo hovoriť a pritom si bude škrabkať nos, berte jeho slová s rezervou.

Držanie tela tiež veľa napovie. Klamstvo je totiž balvanom, preto sa klamár hrbí – nesie na sebe celú ťarchu balvana plného lží. Môže preto pôsobiť schúlenejšie a menšie v porovnaní s tým, keď hovorí pravdu. Niekedy sa jemne pohybuje, prestupuje z nohy na nohu pozerajúc do zeme a tváriac sa, akoby niečo hľadal, alebo si upravoval šnúrky do topánok. Pritom niečo vraví a väčšinou to „niečo“ obsahuje aj dávku klamstva.

Vyslovovanie slov buď rýchlo a mumlavo, alebo až príliš opatrne a zreteľne by vám malo byť tiež podozrivé. Klamár hovorí nevýrazne a tlmeno, niektoré slová vyslovuje chybne. Môže hovoriť rýchlejšie, aby mal klamstvo rýchlo za sebou. Vopred pripravenú lož bude zase hovoriť pomalšie s nižšie položeným hlasom a so zreteľnou až prehnanou artikuláciou.

Klamár je buď nenápadný, alebo príliš nápadný. Snaží sa pôsobiť znudene alebo prehnane priateľsky. Dáva tiež najavo, že informácia, o ktorej sa bavíte, nie je dôležitá, že na tom, o čom komunikujete alebo čo riešite, v podstate vôbec nezáleží a je mu to jedno… Ale nie je to tak, on sa len snaží skryť lož, a preto je odrazu príliš strnulý alebo naoko uvoľnený.

Klamár dookola opakuje to isté. Ten, kto sa vyhýba pravde, často opisuje tú istú situáciu niekoľkokrát za sebou rovnakými slovami alebo rovnakými vetami. Nikdy to isté neopíše iným spôsobom. Je totiž dopredu naučený, čo má, chce a musí povedať. Skrátka, rozpráva svoje nacvičené básničky od a po z bez jedinej zmeny slova a intonácie.

Od žiadneho klamára sa nedočkáte priamej odpovede. Vykrúca sa, kým sa len dá. A preto, ak nedostanete na jasnú otázku jasnú odpoveď, je to signál klamstva. Tento znak často vídať napríklad u politikov, ktorí novinárom neodpovedajú na priame otázky priamo, ale snažia sa odpoveď nejako vyhýbavo zakamuflovať. Alebo odpovedajú otázkou, aby získali čas na premyslenie odpovede.

Ak vám niekto klame, môže zrazu začať ťažšie dýchať. Klamárom totiž pri klamstve často dochádza dych, pretože sa im zmení tep aj prietok krvi. Sú to typické zmeny v tele, ktoré sa dejú, keď sa človek cíti nervózny a pod tlakom. A tak sa väčšinou cíti vtedy, keď klame. Môže si preto aj odkašliavať. Ale je to taký falošný kašeľ.

Niektorí ľudia zas pri klamstve často akoby skamenejú. Ak sa pri rozprávaní takmer vôbec nehýbu, môže to byť jeden zo znakov, že nie sú celkom úprimní. Ak sa totiž rozprávate a zapájate do konverzácie, je prirodzené, že sa vaše telo hýbe. Pôsobíte uvoľnene, telo vykonáva rôzne aj nevedomé pohyby. Ak však vidíte človeka, ktorý rozpráva, no stojí strnulo a takmer bez pohybu, je to varovanie, že nehovorí pravdu. Je to typická reakcia tela, pretože sa sústredí iba na klamstvo a podvedome sa pripravuje na možnú konfrontáciu.