Zákerný zápal stredného ucha: Môže viesť k operácii!
28. 2. 2008, 7:03 (aktualizované: 11. 7. 2024, 13:09)

Zdroj: Nový Čas pre ženy
Na začiatku bola malá kvapka. A v nej baktéria, ktorú priniesol syn zo škôlky. To, čo nasledovalo potom, je ako z lekárskeho hororu. Otváranie lebky, vŕtanie kostí, zatváranie, zahladzovanie diamantovou frézou. Toto všetko si musela prežiť len 14-mesačná Saška.

Zdroj: Profimedia.sk, anc

Zdroj: int

Zdroj: Profimedia.sk, anc
Galéria k článku
Trojročný syn Samko doniesol zo škôlky soplíky. Za pár dní nebolo už po nich stopy, ale ako to už býva, nakazila sa nimi jeho 14-mesačná sestrička. „Saška začala sopliť, len tak obyčajne. Asi týždeň sme sa liečili doma, odsávali, dávali kvapky do nošteka, sirup na odhlienenie. Žiaľ, nezlepšovalo sa to, práve naopak. Tak sme šli k lekárke. Dcérka bola v pohode, nemala ani zvýšenú teplotu. Trápili ju hlieny, husté žlté sople jej zatekali do hrdla, z čoho ju aj dusilo, najmä v spánku. Nasledoval kolotoč, ktorý trval asi mesiac – výtery, odber krvi, striedanie antibiotík, ktoré vôbec nezaberali,“ spomína mama Eva z Košíc.
Nik nevedel povedať, čo jej je
Saškin stav sa stále zhoršoval. Teploty jej vyskočili nad 39,5 stupňa Celzia. K lekárke chodili už každý deň. Ročné dievčatko absolvovalo všetky možné vyšetrenia, neustále odbery krvi, výtery, rozličné odborné vyšetrenia na pľúcnom, krčnom, vyšetrovali jej močové cesty. Všetko bolo negatívne. Z výterov len bežné bacily. Zápalové parametre krvi však bili na poplach. Boli alarmujúco vysoké. V organizme Sašky sa dialo niečo zlé a nik nevedel čo. „Nik nevedel povedať, čo jej je, do detskej nemocnice nás nevzali pre nedostatok miesta. Dcéra už bola totálne apatická, väčšinu dňa prespala, keď nespala, tak sme ju len nosili na rukách s hlávkou položenou na pleci. Zo spánku sa každú chvíľu strhávala v bolestivom plači a hádzala sa, akoby mala kŕče. Vysoké teploty, v kuse štyri dni, sme vôbec nedokázali znížiť pod 38 stupňov. Bola to absolútna bezmocnosť,“ hovorí pani Eva.
Až na ORL oddelení v nemocnici, keď pozreli Saške do ušiek mikroskopom, lekári konštatovali silný obojstranný hnisavý zápal stredného ucha. Nasledovalo prepichnutie bubienka a odsávanie hnisu. „Padol nám strašný kameň zo srdca. Konečne sme vedeli, čo dcérke je. Vylieči sa a bude dobre. O hodinu som došla domov s dieťaťom bez teploty, vysmiatym, ktoré si pýtalo papať a chcelo sa hrať. Boli sme presvedčení, že sa všetko skončilo. Veľmi sme sa mýlili,“ spomína mama.
A opäť kolotoč vyšetrení
Saška dostala antibiotiká cielené na zápal stredného ucha. Na kontrolách na ORL jej stále odsávali hnis z uška, urobili jej ďalšie odbery. Práve až z tejto vzorky hnisu sa ukázal pneumokok. Opakovalo sa prepichovanie bubienkov a odsávanie. Po 2 týždňoch Sašku poslali na počítačový tomograf. Stav sa totiž nezlepšoval napriek liečbe, ušká stále „tiekli“. Bolo ťažké uveriť, že jej niečo vážne môže byť. Hrala sa, jedla, spala, všetko úplne ukážkovo. CT vyšetrenie potvrdilo to, čo lekári očakávali. Zápal prenikol až do spánkových kostí. Ich duté časti boli vyplnené tekutinou. Hrozil zápal mozgových blán.
Malá Saška nevyhnutne potrebovala operáciu. Aj keď lekári a sestričky košickej detskej nemocnice na ORL oddelení boli úžasní, Saškina mama na to spomína ako na zlý sen. „Bolo to strašné. Otváranie lebky, odvŕtavanie kostí, odstránenie pneumonizovaných častí, zatváranie, zahladzovanie diamantovou frézou. Hrôza čo i len pomyslieť.“ Po operácii nasledovali znova antibiotiká. Siedme v poradí, omnoho silnejšie. „Dnes je Saška z toho našťastie vonku. Na odporúčanie pediatričky aj ušných lekárov sme dali dcérku zaočkovať vakcínou proti pneumokokom (Prevenarom), verím, že už nás stretnú len ‚obyčajné‘ detské choroby,“ uzatvára príbeh malej Sašky jej mama.
ČO JE ZÁPAL stredného ucha
Pre zápal stredného ucha je charakteristická náhla bolesť ucha, porucha sluchu, rýchly nástup horúčky, nepokoj, vracanie a u detí, pri ktorých je výskyt tohto ochorenia najčastejšie, aj hnačka. Postihnuté dojčatá sú nepokojné, plačlivé, zle pijú a často si siahajú na uško. Okrem pneumokokov, ktoré podľa odhadov spôsobujú až polovicu bakteriálnych zápalov stredného ucha, toto ochorenie vyvolávajú aj ďalšie baktérie. Akútny bakteriálny zápal stredného ucha sa lieči antibiotikami, nosovými kvapkami na odpuchnutie, liekmi utišujúcimi bolesť. Po niekoľkých dňoch ťažkosti spravidla odznejú.
„Ak je zápal vyvolaný baktériami, ktoré nie sú citlivé na bežné antibiotiká, práve pri pneumokokoch je to pomerne časté, hnis zostáva v strednom uchu a môžu vzniknúť vážne komplikácie; rozpad kosti s hnisom za uchom, mastoitída, ktorú mala aj malá Saška, šírenie zápalu na mozgové blany (meningitída) a mozgové tkanivo,“ vysvetľuje MUDr. Janka Jakubíková. Preto pri ťažkom zápale stredného ucha je potrebné zabezpečiť odtok hnisu malým operačným zákrokom, pri ktorom sa do blany bubienka zavedú trubičky na odtekanie hnisu. Pri vážnych komplikáciách je nevyhnutná operácia stredného ucha. Dôsledkom infekcie môže byť aj chronický zápal stredného ucha a trvalé poškodenie sluchu .
Zápalu ušiek sa dá zabrániť
Odpovedá profesorka JANKA JAKUBÍKOVÁ, prednostka Detskej ORL kliniky DFNsP v Bratislave
V súčasnosti je možné mnohým prípadom zápalu stredného ucha zabrániť očkovaním konjugovanou vakcínou proti pneumokokom. Počet potrebných dávok vakcíny na zabezpečenie dlhodobej imunity je závislý od veku dieťaťa. Dieťa vo veku menej ako jeden rok potrebuje 3 dávky vakcíny. Dieťa, ktorého vek je 12 až 23 mesiacov, potrebuje 2 dávky vakcíny a deťom vo veku nad 2 roky postačuje jedna dávka. Vakcína obsahuje sedem typov pneumokokov, ktoré sú pre dieťa najnebezpečnejšie. Myslím si, že do piateho roku je očkovanie vhodné aj pre dieťa, ktoré nikdy zápal uška nemalo, pretože ak má súrodenca, ktorý tieto problémy máva alebo mal, je možné, že sa zápal neskôr bude prenášať z jedného dieťaťa na druhé. Nevylučujem, že dieťa nemôže mať chorobu spôsobenú inou baktériou, ale tie väčšinou nebývajú také ťažké a závažné.
Keď touto konjugovanou vakcínou zaočkujeme malé bábätká, môžeme pred ochorením alebo smrťou, ktoré spôsobuje pneumokok, uchrániť i dospelých. Malé deti totiž často strážia starí rodičia. Tí sú však menej odolní, majú zníženú imunitu, a keď dostanú ťažkú pneumokokovú infekciu, môže ich aj zabiť. Takže ak zaočkujeme bábätko, chránime nepriamo aj napríklad jeho starých rodičov.