Reklama

Zmrzlina za 1 korunu, kúpanie v potoku, letný tábor! Na TOTO všetko sme už zabudli...A čo toto?

Zmrzlina za 1 korunu, kúpanie v potoku, letný tábor! Na TOTO všetko sme už zabudli...A čo toto?

Zdroj: shutterstock

Reklama
Soňa Andrisíková

Soňa Andrisíková

redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy

Keď privriete oči a zaspomínate si s nami na to, ako ste trávili leto počas svojho detstva, nájdete tam množstvo tipov a inšpirácií na trávenie prázdnin i v súčasnosti.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Inšpirujte sa minulosťou a strávte leto na Slovensku!

    Pamätáte, ako originálne sme trávili prázdniny ako deti a mládež? Vtedy sme nepotrebovali takmer žiadne výdobytky modernej techniky, stačili len kamaráti a teplé počasie. Možností bolo neúrekom a zábavu sme videli vo všetkom navôkol. Takéto „obyčajné leto“ by prospelo aj dnešným deťom. Tak čo, spomeniete si spolu s nami, ako ste ho trávili?

    Kúpanie kdekoľvek

    Leto bez kúpania sme si nevedeli predstaviť ani v minulosti. Hoci dnes sme zvyknutí na tridsiatky na teplomere, v detstve nám stačilo aj obyčajných 26 stupňov na to, aby sme sa kúpali v potoku, jazere alebo rieke. Šantili sme, pretekali sa v skokoch do vody, lovení kameňov či potápaní. Obavy z baktérií neexistovali, kúpanie bolo proste top letná zábava. Vtedy ani akvaparky nebývali príliš v móde. Buď sme sa vybrali na mestské, alebo prírodné kúpalisko. Tobogany či masážne fontány neboli potrebné. Ísť k vode znamenalo nabaliť so sebou veľký melón a rezne s chlebom. Opaľovanie, kúpanie či nanuk boli synonymami letného blaha.

    Stanovačky a opekačky

    Úžasný spôsob, ako tráviť leto a dovolenky, bolo pár dní pod stanom. Nielenže sme boli v prírode, ale trávili sme spoločný čas s rodičmi a so súrodencami. Určite si pamätáte, že na nocovanie v stane pod hviez­dnym nebom chodili celé partie rodín i priateľov. Okrem spoločného času a plnej pozornosti rodičov bolo pridanou hodnotou, že sme sa tam všeličo naučili. Kde nájsť vodu, ktorým smerom je sever, ktoré huby nazbierať či ako si vystrúhať palicu na opečenie špekáčika. Nebolo treba žiadnych animátorov, rodičia vymýšľali súťaže a večerné hry v lese, pred spaním staršie deti rozprávali mladším strašidelné príbehy, kým rodičia hrali žolíka či sedmu. Robil sa táborák, hralo sa na gitare a spievalo, varil sa kotlíkový guláš. Nikto nepotreboval sledovať televíziu, mnohokrát stačilo pozorovanie nočnej oblohy a padajúcich hviezd, pretože neprekážal svetelný smog.

    Dva týždne v tábore

    Priznajte sa, kto strávil v lete niekoľko dní v detskom tábore? Kedysi tam chcel ísť každý, veď keď išla polovica triedy, nikto nechcel byť výnimkou. Bohužiaľ, dnes už nie sú také populárne ako vtedy. V minulosti boli tábory spôsob, ako rodičia mohli vyriešiť, kde bude ich dieťa počas letných prázdnin, ak ho nemohli „odložiť“ u starých rodičov. Zároveň darovali deťom množstvo cenných vedomostí, skúseností a zážitkov. Nadväzovanie priateľstiev, súťaže, tímová práca, nočné hry, športovanie, spoznávanie prírody, kreatívne činnosti a v neposlednom rade aj prvé lásky.

    Leto u starých rodičov

    Leto strávené u starých rodičov pozná azda každý. Často bývali ďaleko od ruchu mesta, na dedine alebo samote. A bolo tam božsky, nikomu nevadilo, ak sme si sem-tam nevyčistili zuby alebo prišli domov za tmy celí špinaví. U babky a dedka bola vždy kopa kadejakej roboty, ale i veľké množstvo lásky. Naučili sme sa u nich vykonávať rôzne práce, ktoré by nám rodičia nedovolili. Rúbať drevo, kosiť lúku, prikladať drevo do kotla alebo oberať marhule z koruny vysokého stromu. Veď bez práce nie sú koláče. A u babky tých koláčov bolo neúrekom. Ale i v meste bolo stále čo robiť. Babka vypustila vnúčence von hrať sa „pred barák“ a na obed okrem vlastných prišlo päť ďalších detí od susedov. Na večeru sa vyniesla tácka s chlebíkmi von a ponúkli sa všetky deti. A spalo sa u nich ako v bavlnke, nečudo, veď sme celý deň behali po vonku a čerstvý vzduch človeka unaví.

    Na zamyslenie

    Na rozdiel od niektorých dnešných detí sme dlhé letné dni vedeli tráviť zmysluplnejšie a zdravšie. Viac času sme trávili vonku na vzduchu a slnku. Veľa sme sa hýbali, hrali sme futbal, vybíjanú, skákali cez gumu, plávali a súťažili. Rodičia nás museli ťahať zvonka dovnútra, no dnes je práve opačný problém a rodičia musia deti posielať von na čerstvý vzduch, aby sa hýbali a nesedeli iba za počítačom či mobilom. Možno je vhodné zamyslieť sa nad tým, aké výhody malo naše detstvo a jeho trávenie v súvislosti so zdravou životosprávou. 

    Hry, na ktoré sa zabúda

    Švihadlo
    Rozpomeniete sa, ako sme si rátali, koľko skokov cez švihadlo dokážeme urobiť? Znožmo alebo na jednej nohe, dozadu či s predskokom. Dalo sa to perfektne natrénovať a stále sme boli v pohybe. A po tom, keď niekto skočil takzvané vajce! To bol frajer!

    Mikádo
    Táto hra nielenže cvičila jemnú motoriku, ale aj trpezlivosť. Farebné „špajle“ sa pustili na kopu a zbierali bez toho, aby sa pohlo ďalšou. Kto mal najviac, vyhrával.

    Skákanie cez gumu
    Bezchybne odskákať všetky úrovne cez gumu nebolo jednoduché. Žiadalo si to tréning i šikovnosť. Pravidlá boli rovnaké pre všetkých, ak niekto pochybil a stúpil na gumu, nesmel pokračovať a vystriedal ho ďalší.

    Krieda a „škôlka“
    Aj kresliť sa dalo vonku. Stačilo vziať kriedy a maľovať na chodníky čokoľvek, čo nám napadlo. Okrem obrázkov sa na betónové plochy s obľubou kreslila takzvaná škôlka, ktorú sme stále dokola skákali, dopredu aj dozadu, často aj s riekankou.

    Vedeli ste, že...

    … v roku 1989 stála zmrzlina jednu slovenskú korunu? Dnes stojí približne jedno euro.

    Katka (44): Cítili sme sa vždy ako najväčšie frajerky

    Počas leta som ako tínedžerka najradšej chodila s kamarátkami na vtedajšie mestské kúpalisko. Vrchol spokojnosti bol, keď mala niektorá z nás časopis Bravo. Opaľovali sme sa, listovali v časopise, počúvali jeden volkmen, ktorý sme si striedali, a popíjali farebnú malinovku. Cítili sme sa vždy ako najväčšie frajerky. Domov sme sa vracali až večer, keď kúpalisko zavreli. Potom sme postávali ešte na sídlisku s ostatnými kamarátmi a kamarátkami, debatovali o veľmi „dôležitých“ veciach a smiali sa tak nahlas, že na nás z okien medzi panelákmi kričali.

    Ingrid (59): Chodili sme bosí, špinaví, ale boli sme šťastní

    Počas leta nás rodičia dávali na celé dva mesiace k babke, ktorá žila na lazoch. Všetci traja sme tam boli najšťastnejší na svete. Kúpali sme sa raz do týždňa a aj to všetci v jednej vode v plechovej vani a vonku. Babka mala veľa práce na roli, a len čo nás ráno vypustila, neukázali sme sa do večera. Chodili sme bosí, špinaví, ale boli sme šťastní. To bolo pravé detstvo plné huncútstiev, ktoré mi navždy zostane v pamäti. Napríklad, ako brat s bratrancom učili babkine kuriatka plávať, ale, bohužiaľ, nenaučilo sa to ani jedno. Dodnes si pamätám babkine nešťastie, že jej utopili všetky kurence.

    Jana (52): Počas splnu sme zbierali na lúke rôzne liečivé bylinky

    Pamätám si, ako som počas leta bývala s prastarou babičkou, starenkou. Od skorého rána do neskorého večera stále niečo robila. Varila, piekla, starala sa o zvieratá, záhradku aj rolu. Stále bola vitálna a s úsmevom na tvári. Počas prázdnin som u starenky trávila veľa času a pomáhala jej. Videla som mnoho vecí, o ktorých sa dnešným deťom ani nesníva a nenájdu ich na internete. Napríklad sme počas splnu zbierali na lúke rôzne liečivé bylinky aj s ostatnými bylinkárkami, sušili ich, spracúvali na masti a tinktúry. To dnes už len tak nevidíte.

    Autor článku

    Soňa Andrisíková

    redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy
    Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.