Zvláštne čaro cintorínov

Pére Lachaise, Paríž, Francúzsko

Zalesnený pahorok Pére Lachaise obklopený vysokým tehlovým múrom je ostrovom pokoja takmer v srdci Paríža. Priamo z rušného bulváru vkročíte niektorou z troch brán do iného sveta – kráľovstva košatých stromov, dláždených uličiek a viac či menej čudesných hrobiek a pomníkov. Cintorín dal pôvodne zriadiť Napoleon pre robotnícke vrstvy. Prvý smútočný obrad sa tu konal už v roku 1804. Do dejín vošiel spolu s pádom Parížskej komúny, keď si ho komunardi zvolili za poslednú baštu ozbrojeného odporu. Pre 150 z nich sa vtedy jeho juhovýchodný múr stal aj miestom ich popravy. Dnes sa však na Pére Lachaise chodí hlavne vdychovať čarovná atmosféra a obdivovať náhrobné kamene slávnych osobností. Zoznam celebrít odpočívajúcich pod pôdou Pére Lachaise je skutočne dlhý a pestrý, ich hroby sú však nedisciplinovane rozhádzané po celom území cintorína. Najlepším orientačným a relaxačným miestom je kruhové „námestie“ Rond-Point Casimir – Perier. Odtiaľ sa môžete podľa hlasu svojho srdca vydať vzdať hold pamiatke Moliéra, Balzaca, Rossiniho, Chopina, Edith Piaf, Yvesa Montanda, Sarah Bernhardt alebo avantgardne stvárnenému náhrobku Oscara Wilda. Neprehliadnuteľnou perlou areálu je modernisticko-secesné krematórium s kolumbáriom, kde je okrem iných uložená urna s popolom speváčky Marie Callas či maliara Maxa Ernsta. Pére Lachaise sa stal obzvlášť populárnym po roku 1971, keď medzi jeho „obyvateľov“ pribudol frontman legendárnej rockovej skupiny Doors Jim Morrison. Neustály nával jeho fanúšikov a ich nekonvenčné prejavy sympatií si vyžiadali dohľad zriadencov cintorína a kovový plot okolo nenápadného mramorového kvádra s jeho iniciálami. Na cintorín sa dá pohodlne dostať metrom, vystúpiť môžete na stanici Pére Lachaise, Gambetta alebo Philippe Auguste. Ak túžite navštíviť hroby svojich obľúbencov, vystrojte sa odolnou turistickou obuvou a mapkou. Tú získate pri hlavnom vchode alebo v niektorom z novinových stánkov v okolí cintorína.

Virtuálnu prechádzku vám umožní stránka www.pere-lachaise.com, na www. northstargallery.com/pages/PereHist.htm sa dozviete viac o histórii a výnimočných klenotoch cintorína.

Cementerio De La Recoleta, Buenos Aires, Argentína

Cintorín La Recoleta leží uprostred luxusnej štvrte argentínskej metropoly rovnakého mena. Medzi najkrajšie cintoríny sveta ho zaradilo spojenie francúzskeho šarmu, talianskej tvorivosti a španielskej originálnej symboliky. Jeho pôvodný vzhľad naprojektoval francúzsky inžinier Próspero Catelin. Neskôr ho upravoval taliansky architekt Juan Antonio Buschiazzo. Výsledkom je architektonický počin, ktorý pripomína miniatúru mesta. Dominantou La Recoleta je neoklasicistická vstupná brána s pôsobivými antickými stĺpmi. Ani za ňou sa návštevník neprestane čudovať. Cintorín je plný mramorových mauzóleí ozdobených sochami v rôznych historických štýloch. Cementerio De La Recoleta má niekoľko zvláštností. Jednou z nich sú charakteristické ostré uhly stretávajúcich sa uličiek. Z každého náhrobného kameňa na vás dýcha posvätná úcta k smrti. Argentínčania sú jej majestátom takí fascinovaní, že ju pokladajú za determinujúci okamih v živote každého človeka. Preto deň úmrtia nájdete isto na všetkých náhrobkoch, dátum narodenia sa však z niektorých nedozviete. V La Recoleta odpočíva v pokoji elita mesta. Ťažko povedať, či je nákladnejší život za jeho múrmi alebo financovanie parcely na posmrtný odpočinok, v každom prípade si však treba miesto na tomto exkluzívnom cintoríne zaslúžiť. Nájdete tu krypty argentínskych prezidentov, vedcov i aristokracie, najnavštevovanejším miestom je však hrobka Evity Perón. Honosne vyzdobená mohyla miláčika národa je na výročie jej narodenia i úmrtia vždy obsypaná kvetmi a ovešaná množstvom plagátov s jej podobizňou.

Viac sa o veľkolepom argentínskom cintoríne dozviete na www.cementeriorecoleta.com. ar, najkrajšie skvosty a výklad ich symbolik

Starý židovský hrbitov, Praha, Česká republika

Je jedným z najvýznamnejších židovských pohrebísk na svete a skutočne je veľmi, veľmi starý. Svedčia o tom mnohé historické pramene i náhrobný kameň rabína Abigdora Kara z roku 1493. Rozlohou pomerne malý cintorín, nachádzajúci sa len pár metrov od Staromestského námestia, je nabitý nielen históriou, ale aj mystikou. Ošumelé náhrobky tlačiace sa jeden vedľa druhého, reliéfne symboly na ružovom mramore či vyryté archaické hebrejské nápisy na päťstoročnom pieskovci pôsobia magicky aj bez výkladu sprievodcu. Na cintoríne je približne 12 000 náhrobných kameňov, ale počet pochovaných bol isto vyšší. Nekropola bola totiž viackrát rozširovaná, napriek tomu jej plocha nestačila. Keďže podľa židovských náboženských zvykov – halachy – sa nesmú hroby rušiť, na miesto sa navážali vrstvy zeminy a obelisky sa vsádzali do nej. V dôsledku tohto procesu je v niektorých častiach cintorína až dvanásť pohrebných vrstiev nad sebou. Na starom židovskom pohrebisku na Josefove je pochovaných mnoho významných osobností českého kultúrneho a spoločenského života. Všeobecne najznámejším z nich bol Jehuda Liwa Ben Becalel, nazývaný aj Rabi Löw. Bol jedinečným hebrejským učencom a autorom mnohých biblických textov, najviac ho však preslávila legenda, podľa ktorej stvoril umelého človeka, Golema. Cintorín slúžil do roku 1787, odvtedy sa začalo pochovávať na novšom pohrebisku na Žižkove. Dnes je Starý židovský hřbitov súčasťou Židovského múzea v Prahe. Ak si ho túžite obzrieť, treba rátať so vstupným 300 Kč. S touto vstupenkou sú vám však otvorené dvere aj do múzea a Galérie Roberta Guttmanna.

Viac informácií sa dozviete na www.jewishmuseum.cz/cz/czcemetery.htm, pôvab cintorína si môžete vychutnať na obrázkoch na www.zidovskepamatky.unas.cz/zpfoto.htm.

Zentralfriedhof, Viedeň, Rakúsko

Zdá sa, že kultivované európske metropoly vedú vo svetovom meradle v úrovni historických pamiatok i cintorínov. Viedenský Zentralfriedhof (v preklade doslova Centrálny cintorín) je s rozlohou dva a pol milióna štvorcových metrov druhým najväčším cintorínom v Európe a posledným miestom odpočinku troch miliónov ľudí. A nielen to. Patrí mu aj ocenenie amerického magazínu Forbes, podľa ktorého je piatym najkrajším cintorínom na svete. Ak vám nie je jasné, podľa akých kritérií sa krása pietnych miest posudzuje, spoľahnite sa na rakúsky perfekcionizmus. Zentralfriedhof je brilantný, veľkolepý a multikulturálny ako celá Viedeň. Hneď po vstupe cez hlavný vchod, Hauptportal, vás z diaľky ohúri kupola a žiarivobiela konštrukcia nedávno obnoveného chrámu svätého Karola Boromejského. V jeho blízkosti sú hroby hudobných velikánov strednej Európy – Beethovena, Schuberta, Brahmsa, otca i syna Straussovcov a tiež Mozartov pomník. V hrobkách v blízkosti kostola sú pochovaní aj rakúski prezidenti. Napriek umiestneniu mimo centrálnej časti je veľmi navštevovaný aj náhrobný kameň rakúskej rockovej hviezdy osemdesiatych rokov Falca v tvare sklenej platne symbolizujúcej rozbité CD. V centre cintorína vytvoril v roku 1999 architekt Christof Riccabona Park pokoja a sily podľa starej tradície geomantie, čo je čosi ako umenie čítania duše Zeme. Všetky vierovyznania tu majú svoj kút a niektoré aj chrám, takže pokoj a silu môže v Zentralfriedhofe čerpať naozaj každý.

Zorientovať sa na viedenskom Centrálnom cintoríne vám pomôže stránka www. viennatouristguide.at/Friedhoefe/ Zentralfriedhof/Z_Startseite/z_start.htm, na www.findagrave.com/php/famous.php?FSce meteryid=639511&page=cem zas môžete nájsť osobnosti odpočívajúce na Zentralfriedhofe v zozname v abecednom poradí.