10 prekvapujúcich otázok o počasí: Dokážu ovce predvídať búrku? A prečo po blesku hrmí? Toto ste netušili!
17. 8. 2015, 18:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:18)

Zdroj: Shutterstock
Príroda je plná divov. Pritom ani netušíme, že sa za záhadným, hlučným či veľkolepým javom často skrýva jednoduché vysvetlenie.
✱ Prečo je obloha modrá?
Myslíte si, že slnečné svetlo žiari nabielo? Omyl. V skutočnosti obsahuje viacero farieb, ktoré sa cez častice vo vzduchu rozdelia. Krátkovlnné modré svetlo sa rozptýli silnejšie, a preto sa ho aj viac dostane na zem a zafarbí oblohu namodro. Intenzívnejšie svieti namodro, keď je vzduch čistý a suchý. Miesto s najmodrejším nebom je Rio de Janeiro v Brazílii. Tam je vzduch v najvyšších vrstvách najčistejší.
✱ Koľko vážia oblaky?
Na oblohe sa zdajú byť úplne ľahučké, no nie je to tak. V jednom kubickom metri sú až dva gramy vody, čo je viac ako dosť. Oblaky sú obrovské, a tak môže jeden vzdušný baránok dosahovať hmotnosť až 550 ton, čo je asi sto slonov. Čím viac vody sa v oblakoch skrýva, tým sú ťažšie.
✱ Koľko farieb má dúha?
Keď po daždi vyjde slnko, na oblohe sa objaví dúha. Ide o fyzikálny fenomén: Ak lúč slnka prejde dažďovou kvapkou, zložky svetla sa rozdelia. Prvá je červená, potom oranžová, žltá, zelená, svetlomodrá, indigová a fialová - spolu sedem farieb.
✱ Predvídajú ovce búrku?
Pranostika hovorí: Ak dávajú ovečky hlavy k sebe, hrozí búrka. A hoci zvieratá nie sú žiadni proroci, pravdou je, že ovce si dávajú hlavy blízko k sebe najmä v horúcom období, aby si ich chránili pred komármi. A tie zasa lietajú veľmi nízko, dokonca vo výške ovčej hlavy, práve keď je vonku dusno. Ovca je preto prvým zvestovateľom búrky. Asi tak nejako sa z ovečky stala rosnička...
✱ Ako vznikajú veľké vlny?
Obrovské vlny vznikajú na južnom póle - tam bývajú najsilnejšie búrky na svete s rýchlosťou 400 km/h. Toľko energie stačí, aby sa vlny dostali až na 5 000 km vzdialené miesta, napríklad na Tahiti. Tam narazí voda na útesy, ktoré vlny rozbijú. Dosiahnu tak výšku až 20 metrov.
✱ Kde je najteplejšie?
Najvyššiu teplotu 70,7 stupňa namerali v iránskej púšti Lut. Čím je zem suchšia a menej úrodná, tým viac sa vzduch nad ňou prehrieva. V severnej a strednej Európe sa ortuť teplomera vyšplhá najviac na 40 stupňov. Chránia nás rastliny - cez korene nasávajú vodu, ktorá sa odparí a popri tom prijme horúčavu z okolia.
Zdroj: gettyimages
Mnohé africké krajiny trpia nedostatkom vody -
✱ Prečo cvrčky necvrlikajú, keď prší?
,,Keď cvrčky večer nahlas cvrlikajú, bude pekne. Ak ich nepočuť, príde dážď.“ To hovorí ľudová múdrosť. A sedí to. Pretože sú cvrčky studenokrvné zvieratá, prispôsobuje sa ich telesná teplota tej z okolia. Ak je teplo, rýchlym pohybom si o seba trú krídla. Tak vzniká cvrlikanie, ktoré funguje ako vábenie samčekov. Pri daždi je chladnejšie a cvrčky stíchnu...
✱ Odkiaľ sa berie vietor?
Aby bolo veterno, musia sa stretnúť vrstvy vzduchu s rozličnými teplotami. Ráno sa vzduch nad krajinou zohrieva rýchlejšie ako nad morom. Teplý vzduch stúpa a zanecháva za sebou voľný priestor. Tam sa dostane chladný vzduch od mora, a tak vzniká vietor. V noci je to presne naopak. Vietor vanie večer v smere mora a vzduch nad morom je potom teplejší ako nad krajinou.
Zdroj: Shutterstock
Meteorológia je nepochybne zaujímavá veda.
✱ Prečo po blesku hrmí?
Počas noci sa na oblohe môže zjaviť až 100 000 bleskov. Nielenže ich vidíme, ale aj počujeme. Niekedy slabo zasvištia, no vždy po nich nasleduje hlučné hrmenie. Blesk rozohreje vzduch až na 30 000 stupňov, ten sa roztiahne ako pri explózii a vlny vzduchu uháňajú rýchlosťou svetla – vtedy hrmí.
✱ Dá sa pripraviť na zmenu klímy?
• Podľa vedcov má teplota v trópoch v nasledujúcich 50 rokoch vzrásť o 7 stupňov a to ovplyvní všetko. Množstvo druhov zvierat a rastlín zmizne, niektoré miesta na Zemi sa stanú neobývateľné.
• Ku klimatickým zmenám patrí nielen nárast teploty vzduchu, ale aj jeho vlhkosti, prúdenia, oblačnosti a zrážok.
• Vlády majú svoje stratégie a plány, ale mali by byť predvídavejšie a rýchlejšie.
• Klímou sa zaoberá dokonca aj Vatikán. Pápež František vyzval elity, aby bojovali proti otepľovaniu spoločne.
Zdroj: gettyimages
Zmeny počasia prinášajú búrky, tornáda a povodne
Správa z tlače (Bratislava, 2040):
Na letisku pri bratislavskej púšti v oáze Ivanka pri Dunaji zadržali príslušníci špecializovanej jednotky členov gangu pašerákov pitnej vody, po ktorých medzinárodné úrady pátrali už dva roky.
Hoci sú zásobárne tejto vzácnej tekutiny prísne strážené, organizovanému zločinu sa darilo s touto čoraz drahšou komoditou obchodovať na čiernom trhu a zvyšovať už aj tak neúnosne vysoké ceny vody, bez ktorej život zaniká a ľudia si musia hľadať nový domov. Žitný ostrov je poslednou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe, a preto je tento záťah špecialistov obrovským úspechom, ktorý si zaslúži náš obdiv.