14 varovných príznakov, že s vami niečo nie je v poriadku: Ak reagujete takto, rýchlo vyhľadajte pomoc!

Šialené kŕče v žalúdku, mravčenie prstov, strata citlivosti, dýchavičnosť. Tieto príznaky môžu sprevádzať stav, ktorý postihuje čoraz viac mladých, no nevyhýba sa žiadnej vekovej skupine.

Diagnostika tetánie je niekedy zložitá. Ako sa lieči? „V liečbe sa uplatňuje dodanie vápnika a horčíka, v prípade metabolickej tetánie aj diagnostika a liečba vyvolávajúcej príčiny, pri neurogénnej tetánii lieky proti úzkosti (anxiolytiká) a antidepresíva,“ vysvetľuje neurológ. Tiež upozorňuje, že užívanie liekov proti úzkosti so sebou prináša vyššie riziko vzniku závislosti, preto by liečba mala trvať maximálne 4 – 6 týždňov. Antidepresíva sú zasa horšie tolerované a plne účinkujú až po niekoľkých týždňoch užívania. To znamená, že uvedené lieky nemusia byť účinné a v tom prípade je nutná komunikácia neurológa s psychiatrom.

Neraz je potrebné i to, aby pacient navštívil aj psychoterapeuta. „Pokiaľ je bazálna anxiolytická a antidepresívna liečba neúčinná, zdôrazňujem aj úlohu psychoterapie, hlavne ovládanie relaxačných techník a techník na odbúranie stresu. V rámci prvej pomoci pri tetanickom záchvate je niekedy účinné nadychovanie a vydychovanie vzduchu pomocou igelitového alebo papierového vrecka,“ radí MUDr. Tóth.

• pociťovanie úzkosti, strachu a napätia aj bez zjavnej príčiny

• strach zo samoty, smrti či preplnených priestorov

• svalové napätie v oblasti končatín

• mravčenie jazyka alebo končekov prstov

• „pôrodnícka ruka“ (kŕčovité postavenie ruky, zvieranie ruky)

• žalúdočné a črevné kŕče, hnačka

• krútenie hlavy a závraty (môžu trvať aj dlhší čas),

• trasenie končatín, chvíľková neschopnosť hýbať končatinami alebo aj polovicou tela

• problémy s dýchaním (problematické nadýchnutie sa) a ťaživý pocit na hrudi

• celková slabosť

• búšenie srdca

• ťažkosti s koncentráciou

• nespavosť, únava

• bolesti hlavy a chrbtice

Príznakov tetánie je mnoho a u každého sa môže tetanický syndróm prejavovať inak. Prejavy môžu byť dlhodobé alebo môže dôjsť k vzniku tetanického záchvatu, ktorý má rozličný čas trvania. Aj v tomto smere sa teda potvrdzuje, že k vlastnému telu by sme nemali byť ľahostajní a jeho signály určite nepodceňovať.