Až 15 percent ľudí s INFARKTOM do roka ZOMRIE! Nemusí to tak byť! Lekár: IDE to aj bez LIEKOV!

Začneme dobrou správou. Na Slovensku sa za štvrťstoročie podarilo znížiť 30-dňovú úmrtnosť na infarkt myokardu o 80 percent. V tejto štatistike teraz v Európe nie je lepšia žiadna krajina. Vďačíme za to špičkovej liečbe. Pravda, ak s infarktom k lekárom stihnete prísť. A to je kameň úrazu. „Slovensko je v akútnom liečení pacientov po infarkte myokardu na tom lepšie, ako je európsky priemer. Napriek tomu zlyhávame v  pohospitalizačnej starostlivosti, ale aj v edukácii pacientov, ktorí nie sú schopní svoje ťažkosti identifikovať včas.“

V dôsledku toho je časové rozpätie od prvých ťažkostí po zavedenie katétra v nemocnici až okolo štyroch hodín. „Naším cieľom je znížiť tento interval na dve hodiny,“ hovorí Róbert Hatala, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre kardiológiu. Je to možné, ale musíte rýchlo zareagovať. Už dávno sa vie, že infarkt sa neprejaví iba bolesťou v hrudníku. Pokojne sa môže prihlásiť náhlou žalúdočnou nevoľnosťou, studeným potom, ale aj ťažkosťami s dýchaním, prípadne vám tupá bolesť z hrudníka vyráža do ľavej ruky, chrbtice či hlavy. Podľa kardiológa je to len jeden z viacerých faktorov, prečo sú u nás srdcovo-cievne ochorenia stále zabijakom číslo jeden. Druhým zásadným problémom je fáza po prepustení pacienta z nemocnice. Ak po infarkte utečiete hrobárovi z lopaty, kardiológ by vás mal ešte systematicky sledovať minimálne rok. A to sa nie vždy stáva.

Práve ateroskleróza, ľudovo povedané upchaté cievy, je ľadovcom ukrytým pod vodou. „Ateroskleróza má bezprostredný súvis s hladinou takzvaného zlého LDL cholesterolu. Ten sa aj niekoľko rokov pomaly usádza v cievach, vytvára nánosy a upcháva cievy. Výsledkom je vznik infarktu myokardu, mozgovej porážky a iných závažných kardiovaskulárnych komplikácií,“ vysvetľuje Branislav Vohnout, prezident Slovenskej asociácie aterosklerózy. Je šokujúce, že podľa prieskumu Povedomie o ateroskleróze medzi laickou verejnosťou na Slovensku, realizovanom v máji 2020 na vzorke 1 000 respondentov, si aterosklerózu spája s vysokým cholesterolom len 13 percent ľudí a rovnako chabému počtu dochádza, že skôrnatenie tepien môže viesť k cievnej mozgovej príhode. A 16 percent ju vníma ako spúšťač infarktu. Je to o to žalostnejšie, ak sa dá hladina cholesterolu ľahko zistiť z krvi. „Každý človek by mal poznať hodnotu svojho cholesterolu. Ľudia nad 40 rokov, u ktorých sa zisťuje aj zlý LDL cholesterol, by mali vedieť, že každá hodnota nad 2,5 mmol/l predstavuje závažné riziko pre srdce a cievy.“

Ak je vaša hodnota nad 3 mmol/l, hrozbu môžete okresať správnym životným štýlom, a to dokonca bez liekov, len stravou s nízkym obsahom nasýtených, živočíšnych tukov a množstvom vlákniny. Cholesterol prirodzene zníži aj aktívny pohyb a eliminovanie stresu. „Napriek správnej životospráve sa v určitých prípadoch nie vždy podarí znížiť LDL cholesterol len úpravou stravy či pohybom. Vtedy treba, aby lekár odporučil človeku čo najefektívnejšiu liečbu liekmi. Dôležité však je, aby ste užívali lieky pravidelne, boli ste pod dohľadom lekára a okrem dodržiavania liečebného režimu dbali na zásady správnej životosprávy,“ pripomína Branislav Vohnout.

Obmedziť by ste mohli červené mäso, ako je bravčové či hovädzie, napríklad na jedenkrát týždenne a voliť radšej chudé, ideálne morčacie, kuracie, jahňacie mäso a ryby. Veľa tukov sa ukrýva aj v údeninách, masle či mliečnych výrobkoch s vyšším obsahom tuku. Preto je vhodnejšie ich striedať s rastlinnými olejmi, ktoré cholesterol nezvyšujú a obsahujú zdravé tuky. Je síce super, ak siahnete po rybe, ale dôležitý je aj spôsob prípravy. Z prepálenej panvice vám viac ublíži, ako pomôže. Pri vyprážaní totiž dochádza k znehodnocovaniu tukov a tie následne zanášajú artérie.

Nepreháňajte to však ani so sacharidmi a nemyslíme iba cukríky. Americkí vedci dokonca uverejnili štúdiu, v ktorej sa sacharidy javili zákernejšie ako tuky zo živočíšnych potravín, čo sa týka vplyvu na cholesterol a srdce. Ak si teda dáte viac chleba či zemiakov na úkor vajec, syrov či chudého mäsa, neurobíte najlepšie. Ideálny pomer je, ak si denný príjem bielkovín, tukov a sacharidov rozdelíte v približnom pomere 10 : 30 : 60. Ešte lepšou pomôckou je pomyselne rozdeliť tanier na štyri štvrtiny. Prvá patrí mäsu, druhá sacharidovej prílohe, zvyšok by mala tvoriť zelenina. Pre srdciarov je oveľa dôležitejšia než ovocie.