20 najdôležitejších otázok o cukre: Odborníci na výživu prezrádzajú šokujúce fakty!

Označujú ho za drogu i novodobú metlu ľudstva. Skrýva sa pod rôznymi názvami a postupne v nás môže vytvoriť závislosť. Cukor – milovaný aj zatracovaný. S odborníkmi sme sa pozreli aj na to, či ho vôbec pre život potrebujeme?

1. Cukor či sacharid?

Určite ste už počuli obidva názvy. Aký je medzi nimi rozdiel? „Cukor je vlastne sacharid. Pod názvom sacharidy sa totiž skrýva celá rada organických zlúčenín. Do sacharidov patrí napríklad škrob, inulíny, pektíny, chitín, vláknina, celulóza, ale aj, dámam taká známa, kyselina hyalurónová,“ vysvetľuje Ivan Gallo, špecialista na zdravé stravovanie zo spoločnosti Norbi Update. „Odborne sa slovo cukor používa na jednoduché cukry – mono a disacharidy. Ľudovo si pod týmto slovom predstavíme biely prášok či kryštáliky sladkej chuti.“

2. Potrebuje ho naše telo?

„Určite áno. Cukor je potrebná zložka a celkom sa vylúčiť nedá,“ tvrdí docentka Eliška Kubíková, prodekanka Lekárskej fakulty UK a prednostka Anatomického ústavu LF UK. „Naše telo totiž potrebuje cukry rovnako ako tuky, bielkoviny, minerály či stopové prvky. Dôležité však je, aby bola každá z týchto zložiek v tele vyvážená, lebo ju potrebuje len v určitej miere.“

3. Akú funkciu zohráva?

Sacharidy, teda cukry, sú rýchlym zdrojom energie potrebnej na fungovanie mozgu, svalov, činnosť srdca a metabolické pochody. Sú aj súčasťou dôležitých nukleových kyselín DNA a RNA, štruktúry bunkových membrán a majú významnú úlohu v bunkovej komunikácii a imunite. „Táto živina nie je esenciálna. Čo znamená, že organizmus si ich vie syntetizovať prednostne z aminokyselín. Preto vo výžive nie je dôvod na ich nadmerný príjem. Naopak, organizmus chránime, ak je príjem kontrolovaný a pestrý. Sacharidy totiž delíme do troch skupín, ktorých účinok na metabolizmus sa významne odlišuje,“ upozorňuje odborníčka na výživu doktorka Alžbeta Béderová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

4. Ktorý je dobrý?

„Každý, kým ho máme v prírodnej forme. Napríklad v jablku či mrkve. Nevhodné sú však priemyselné a rafinované cukry ako hladká múka, kryštálový cukor, modifikovaný škrob a pod. Tieto sa totiž používajú v koncentrovanej forme a takmer vo všetkých potravinách. Spôsobujú nadváhu a mnohé zdravotné problémy,“ upozorňuje I. Gallo a dodáva, že bez priemyselného cukru sa dá existovať. Ba dokonca zdravšie, štíhlejšie a šťastnejšie.

5. Ako telu škodí?

„Priemyselný cukor umelo vytvára hlad, čím v nás nenápadne vytvára závislosť. Konzumujeme ho vo väčšom množstve a často nevedomky. Schováva sa pod rôzne názvy ako sacharóza, dextróza, fruktóza, glukózový, javorový či agávový sirup alebo kokosový cukor,“ vymenúva špecialista. „Takže jeme aj vtedy, keď nepotrebujeme doplniť energiu ,a to na úkor nášho zdravia! Začína sa to už u detí, ktorým nadmerné množstvo priemyselného cukru ničí zuby, narúša imunitu a metabolizmus a spôsobuje detskú obezitu a hyperaktivitu.“ Mnohé choroby sa však prejavia až okolo 35. až 45. roku. „Napríklad infarkt, mozgová príhoda, diabetes II. typu, vysoký krvný tlak, prekyslený organizmus, osteoporóza či rakovina.“

6. Nahradia ho umelé sladidlá?

Radšej nie. „Je to zradné. Máme pocit, že sme si uspokojili chuť na sladké, v skutočnosti sme sa však len oklamali a o chvíľu máme zase chuť na sladké,“ varuje docentka Kubíková. Ak už sladidlo niečím nahradiť, odporúča med, ktorý je prírodný. „Na med si však musia dávať pozor peľoví alergici a ľudia alergickí na uštipnutie včelou. Ak ho nemôžu používať, môžu cukor nahradiť hnedým cukrom, stéviou či prírodnými sirupmi,“ odporúča A. Béderová. „Ideálne však je tieto sladidlá nenahrádzať vôbec, lebo tým problém s cukrom nevyriešime. Treba ho vynechať celkom a sacharidy dopĺňať z ovocia a zeleniny, teda z prírodných zdrojov s vysokým obsahom sacharidov,“ radí I. Gallo.

7. Prečo z cukru priberáme?

Lebo sa mení na tuk! „Ak zjeme potravu s vysokým obsahom cukru a glykemickým indexom, takých je väčšina, vzrastie nám v priebehu pol hodiny hladina cukru na dvojnásobok normálu (5-6 mmol/l). Tento stav rieši telo tak, že cukor dopravuje tam, kde bude spálený, aby vytvoril energiu. Prioritne do svalov. No keďže nevykonávame fyzickú aktivitu, medzibunkové priestory sú plné glukózy, ktorá sa musí niekam uložiť, aby cukor v krvnom obehu nespôsobil neplechu. Uloží sa do tuku,“ vysvetľuje I. Gallo. V zdravom tele to trvá 1,5 až 2 hodiny.

„Následkom toho však je, že v krvi zostane málo cukru, a tak dá mozog príkaz na jeho doplnenie. Pocítime vlčí hlad napriek tomu, že to, čo sme zjedli pred 1,5 až 2 hodinami, sme ešte ani nestrávili a nespálili! Takto sme umelo prinútení opäť jesť a dodávať telu energiu, ktorú nevyužijeme. Len z nej čoraz viac priberáme.“

8. Spôsobuje cukor cukrovku?

„Vznik cukrovky závisí od viacerých faktorov. Okrem iného aj od toho, či je človek zdravý a jeho podžalúdková žľaza je funkčná. V tomto prípade nadmerná konzumácia cukrovku neprivodí, ale človek zbytočne priberá,“ vysvetľuje docentka Kubíková. „Dokedy však takýmto spôsobom ostane človek zdravý?“ kladie si otázku I. Gallo.

9. Prečo sme od cukru závislí?

Lebo po jeho konzumácii pociťujeme spokojnosť z nasýtenia. „Môže za to zvýšená hladina endorfínu. Závislosť od cukru je silnejšia ako od alkoholu či cigariet. A zväčša je aj viditeľná. Málokto vie, že sa priberá od cukrov a nie od toho, že sa málo hýbeme, alebo že konzumuje veľa tukov,“ upozorňuje I. Gallo a radí hladinu endorfínov zvyšovať pravidelným pohybom aspoň 35 – 40 min. „Jeho výhodou je aj to, že pomáha odbúravať stres, prečisťuje hlavu a formuje postavu.“

10. Kde naň natrafíme?

Takmer všade. Aj v mäsiarskych a mliečnych výrobkoch, hotových jedlách, polotovaroch, pochutinách, pekárenských výrobkoch a osviežujúcich nápojoch. „Práve nimi dostávame do seba najviac cukru. V pol litri kolového nápoja je okolo 20 kociek cukru! Dokázali by ste toto množstvo zjesť naraz aj viackrát denne? Asi nie, ale s nápojom to ide ľahšie,“ upozorňuje odborník.

11. Môže cukor znižovať imunitu?

Stačí vraj 100 g cukru denne a hneď máme imunitu nižšiu o 40 %! „To je čistá pravda, aj keď si myslím, že pri tejto dávke cukru denne bude naša imunita ešte slabšia. Spomínané percento je také malé len preto, že máme poruke ďalšie priemyselné riešenie – pilulky. Áno, je to riešenie, ale bez výsledkov. Budeme ich potrebovať zas a znova. Skutočné riešenie je v prírode, tá má liek na všetko. A nie sú tam priemyselné cukry ani potraviny s vysokým glykemickým indexom,“ myslí si I. Gallo.

12. Ako sa priemyselnému cukru vyhnúť?

Radikálnou zmenou – odstaviť sa od potravín s pridaným cukrom a vysokým glykemickým indexom. „Treba sa vrátiť k prírode, jesť veľa ovocia a zeleniny alebo hľadať alternatívne potraviny vyrobené bez priemyselného cukru,“ radí I. Gallo. „Vďaka tomu by sme jedli menej, prijali len toľko energie, koľko naozaj potrebujeme k zdravému životu a ušetrili peniaze.“

13. Prečo sa mu vyhýbať?

Jednoducho povedané, lebo nám škodí! Mali ste už zubný kaz? Prečo asi? Lebo ste jedli cukor! A čo rôzne zdravotné problémy? Začiatky mnohých bežných chorôb treba sčasti tiež hľadať v nadváhe a obezite. Preto nezabúdajme, že sme len to, čo zjeme!

14. Prestať s cukrom hneď či postupne?

„Dá sa prestať s alkoholom tak, že si budete znižovať dávky po pol deci? Prax ukazuje, že s priemyselným cukrom treba prestať radikálne. A je to rýchlejšie, ako skoncovať s alkoholom. Hoci recidíva je pri cukre častejšia. Zrejme aj vďaka marketingu – čo si dať, čo nevynechať, čo je najchutnejšie, čo nám dodá energiu, čo nás dostane do eufórie,“ myslí si špecialista na zdravé stravovanie.

15. Kde nájdeme správne sacharidy?

V prírode. Jedzte viac zeleniny, ovocia, orechov, semiačok a doplňte to pravidelným pohybom. Táto kombinácia vám zabezpečí vyrovnanú hladinu cukru v krvi. Sledujte zloženie potravín a vyhýbajte sa pridanému cukru. Ak neviete, ako na to, vyhľadajte pomoc výživových odborníkov.

16. Odopierať cukor deťom?

Aj ony ho potrebujú, ale nie priemyselný! „Dieťa, ktoré má genetické predpoklady na obezitu, nepotrebuje, aby sme mu tukové bunky obaľovali sladkým. Ani dávať deťom med na cumlík nie je správne. Poškodzuje sklovinu a kazí ich krehké zúbky. Odopierať však deťom sacharidy nie je úplne kóšer. Dôležitá je správna skladba stravy a miera. Každý z nás má totiž iný spôsob metabolizácie. Niekto spaľuje rýchlejšie, iný pomalšie. Svoju úlohu zohrávajú aj genetické predpoklady a rodinné zvyky,“ vysvetľuje docentka Kubíková.

17. Existujú zdravé sladkosti?

Zabudnite! Sladkosti predsa neevokujú zdravie. Mali by byť nanajvýš malým doplnkom, nie hlavnou stravou. „Ak chcete dieťa odmeniť za dobré správanie či známku, urobte to radšej s ovocím. Vďaka nemu prijme aj potrebné a správne sacharidy, vitamíny aj minerály. Ušetríte dvakrát. Najskôr vy a neskôr aj vaše zdravé dieťa, ktoré nebude musieť vďaka zdravej strave míňať svoje peniaze na drahé lieky,“ radí I. Gallo.

18. Je horká čokoláda lepšia?

„Svojím zložením v podstate áno, no nie každý má túto čistú čokoládu rád. Jej zloženie chuť na sladké neuspokojí,“ upozorňuje docentka Kubíková. Odborníci na zdravú výživu však tvrdia, že ak vysadíme priemyselný cukor, v zdravom životnom štýle nepocítime nutkanie dať si niečo sladké. Je to len zlozvyk, ktorý zdraví ľudia nemajú.

19. Koľko sacharidov je akurát?

Ich množstvo by malo vždy záležať od toho, koľko fyzickej aktivity vyvíjame. Teda, koľko cukru naše telo spaľuje. Lebo len toľko ho aj potrebuje dodať. Len čo to preženiete, upozornia vás na to tesné nohavice. Držte sa rady – počas dňa konzumujte tým nemej sacharidov, čím viac je hodín. Nejedzte potraviny s pridaným priemyselným cukrom a vysokým glykemickým indexom. Sacharidy skonzumované do skorého poobedia majú ešte čas a šancu sa aj spáliť. K spánku veľa energie nepotrebujete. A bez cukrov sa vám bude lepšie spať.

20. Nie je zdravé stravovanie drahé?

Aj do motora v aute si dávame lepší olej, aby nám dlho slúžil. Tak prečo neinvestujeme aj do seba? Mnohé lacné bezvýznamné potraviny nám len škodia a podieľajú sa na vzniku mnohých chorôb, na ktoré potom míňame peniaze svoje aj štátne. Áno, na zdravé stravovanie budete míňať peniaze, rozdiel je však v tom, že si budete užívať plnohodnotnejší život. Nestojí to za to?