21 nových právd o antibiotikách: Ak na ne nechcete doplatiť, toto si dobre prečítajte! Najmä bod č. 8...

Baktérie Escherichia coli (E.coli), ktoré u ľudí veľmi často vedú k infekciám, sa medzičasom nielenže stali rezistentné voči antibiotiku doxycyklín, ale dokonca vyvinuli schopnosť, ako sa ním živiť. Zistili to britskí vedci, ktorí dospeli k záveru, že tieto baktérie sa preto rozmnožujú rýchlejšie, a až v trojnásobne zvýšenej koncentrácii.

Majme sa na pozore! Neexistuje totiž žiadne iné liečivo, pri ktorom si musíme dávať taký veľký pozor ako pri antibiotikách. Inak sa môžu vyskytnúť aj pri správnom dávkovaní život ohrozujúce komplikácie. Preto platí: ak po 24 hodinách nenastane žiadne zlepšenie symptómov, alebo sa náš stav dokonca zhorší, mal by pacient ihneď vyhľadať lekára a antibiotiká vysadiť.

Nie. Antibiotiká vyvinuté v laboratóriách majú silnejší účinok ako rastliny s obsahom antibiotických látok. Aj napriek tomu však platí: v počiatočnom štádiu infekcie môžu niektoré liečivé rastliny – napríklad kapucínka, chren alebo korene z kapskej pelargónie, preukázať dobrý liečivý efekt. Dôležité je uvedomiť si, že významný liečivý účinok rastlinných antibiotík môžete dosiahnuť koncentrátmi z lekárne, napríklad len obyčajný čaj obsahuje málo antibioticky pôsobiacich horčičných olejov.

Väčšina antibiotík sa rýchlo vstrebáva a telo ich znova odbúrava. Spravidla už po pár hodinách sa nedajú dokázať ani v krvi, ani v tkanive. Preto sa tieto preparáty užívajú viackrát denne. No farmakológovia vyvinuli aj tzv. antibiotiká so zásobou (depotné), ktoré účinnú látku uvoľňujú postupne. Tie môžu účinkovať až dva týždne. Takéto formy sa často používajú vtedy, keď sa vyskytne problém s prijímaním antibiotík (najčastejšie je to pri domácich zvieratkách, keď musia brať antibiotiká).

V prípadoch detí a pacientov, ktorí majú problémy s prehĺtaním, má zmysel užívať ich ako alternatívu. Ale lekári varujú: pri alergiách, o ktorých nemusíte vôbec tušiť, alebo pri neznášanlivosti niektorých zložiek, môže mať užívanie antibiotík so zásobou fatálne následky. Alergická reakcia totiž neodznie sama a musia ju často liečiť lekári. Tí preto odporúčajú tento druh antibiotík na dlhých cestách radšej neužívať.

Alergická reakciu typu III (imunokomplex) môže nastať 6 až 12 hodín po podaní lieku a môže spôsobiť nenapraviteľné škody, či dokonca viesť k zlyhaniu orgánov a k smrti. Najčastejšie túto reakciu vyvolávajú antibiotiká z radu penicilínových a minocyklínových.

Holandskí vedci nedávno skúmali, aká doba užívania najlepšie zaberá. Doteraz prevládajúce odporúčania (spravidla ešte minimálne 2 – 3 dni po odznení choroby) boli totiž určené viac-menej svojvoľne. Výsledkom najnovších výskumov je, že pri stredne ťažkých infekciách dýchacích ciest, ale aj zápale pľúc, močových ciest alebo uší, údajne postačuje trojdňová doba liečenia. Dlhšie dávkovanie podľa vedcov veľmi zaťažovalo žalúdok a črevá a vyvolávalo ďalšie iné ťažkosti.

Jednoznačne nie. Keď zabudnete zobrať jednu tabletku, nepokazí vám to hneď celú liečbu. V žiadnom prípade si potom nesmiete zobrať dve tabletky naraz! Hladina tej účinnej látky v krvi by prudko stúpla. Či podať zabudnuté lieky dodatočne po ukončení liečby, o tom musí rozhodnúť lekár alebo lekárnik.

Nie. Lekári stále dookola varujú pred nebezpečnými infekciami, ktoré často vzniknú vtedy, keď už je telo oslabené iným vírusom. Mnohým ľuďom teda napadne, že užívaním antibiotík by mohli zabrániť ďalšej infekcii. No aktuálna štúdia francúzskych lekárov dokazuje, že to takto nefunguje.

Najdôležitejším prípadom pre nasadenie širokospektrálnych antibiotík, ktoré obsahujú viaceré antibiotické substancie, je sepsa (otrava krvi). Musí sa liečiť okamžite, pretože laboratórne určenie baktérií, ktoré to spustili, trvá zväčša až 48 hodín. Kým sa presne identifikuje bakteriálny kmeň, nasadí sa zatiaľ širokospektrálne antibiotikum. Týka sa to často aj zápalov pľúc, zápalu mozgových blán a ochorení dýchacích ciest ako šarlach, a tiež zápalu mandlí.

V žiadnom prípade. Antibiotiká by ste nikdy nemali užívať len preto, že máte na niečo podozrenie. Užívajte ich jedine vtedy, keď vám ich predpíše lekár. A hoci sa vám môže zdať, že sa vám vrátila tá istá choroba, nemusí byť za tým ten istý spúšťač. Antibiotikum bude v takomto prípade neúčinné a zápaly sa s vami budú neustále ťahať ďalej.

Predovšetkým tetracyklíny môžu spôsobiť zafarbenie zubov, pretože spolu s vápnikom tvoria cheláty, ktoré sa usádzajú na zubnej sklovine. Zuby sa však nepoškodia natrvalo a farbiace cheláty zmiznú o pár týždňov. Pozor si treba dať v tehotenstve od 4. mesiaca a počas dojčenia by sa nemali užívať tetracyklíny, pretože môžu poškodiť rast kostí a zubnú sklovinu plodu či novorodencov.

Nie, to nemusia. Približne 30 % všetkých žien je infikovaných baktériou streptococcus agalactiae – nemajú však žiadne symptómy. Preto o nej ani nevedia. Počas tehotenstva patria tieto baktérie k najčastejším spúšťačom ťažkých zápalov plodu a novorodenca, môžu dokonca viesť k potratom. Medzi 35. a 37. týždňom by sa mal preto spraviť ster. Pri zápale lekár predpíše penicilín G.

Iba keď hladina účinnej látky v krvi neklesne príliš, môžu sa baktérie postupne likvidovať. Preto by sa mali antibiotiká brať konštantne v rovnakých časových odstupoch, výnimku tvorí iba málo z nich. Kto má teda brať tabletky trikrát denne, mal by tak robiť každých osem hodín k jedlu. Dvakrát denne teda znamená každých 12 hodín a raz denne každých 24 hodín.

Áno. Počas užívania antibiotík lekári odporúčajú vzdať sa úplne alkoholu, pretože ten ovplyvňuje našu látkovú premenu. Alkohol spôsobuje, že sa do krvi dostane menej molekúl s účinnou látkou. Okrem toho antibiotiká spomaľujú odbúravanie alkoholu v krvi, a preto sa zvyšuje škodlivý účinok na pečeň.

Nie, to záleží od jednotlivých liekov. Niektoré účinné látky naše telo lepšie prijíma v kombinácii s tukom, preto by sa mali brať počas jedla. Niektoré pôsobia lepšie na lačný žalúdok – ako napríklad penicilín, ktorý sa berie hodinu pred jedlom. Najlepšie vám to vysvetlí lekár alebo lekárnik.

Štúdie dokazujú, že niektoré antibiotiká, ktoré výrazne znižujú hladinu vápnika, draslíka a horčíka v krvi, tým vlastne podporujú arytmiu srdca. Najmä u ľudí s chorobami srdca by mal lekár preveriť, ktorých preparátov sa to týka. Títo pacienti by nemali v žiadnom prípade brať makrolidové antibiotiká, ktoré sa používajú proti odolným zárodkom. Vedci zistili, že tieto lieky zvyšujú riziko infarktu až o 20 %.

Vedci vo vývoji nových účinných látok naozaj vidia protiopatrenie proti častému výskytu baktérií, ktoré sú voči antibiotikám rezistentné. Problém je, že vývoj jedného nového antibiotika trvá niekedy až 10 rokov a stojí aj 1,5 miliardy eur. Na to, aby to bolo lukratívne pre farmaceutické firmy, je to priveľa. Preto sú vedecké výskumy často dotované štátom.

Problematické pre nasadenie antibiotík je predovšetkým to, že dávkovanie je príliš všeobecné, bez ohľadu na pohlavie a hmotnosť pacienta. Pritom rôzne štúdie dokazujú, že antibiotiká pôsobia, ako aj veľa iných liekov a liečív, v ženskom tele efektívnejšie a silnejšie ako v mužskom. U ľudí s nadváhou zase pôsobia slabšie. Tým môže dochádzať k predávkovaniu, alebo naopak, nemajú takmer žiaden účinok. Preto by sa malo dávkovanie vždy dôkladne prekonzultovať s lekárom.

Lekári odporúčajú: keď to inak nejde a musíte brať antibiotiká viackrát do roka, jednoznačne treba podporovať aj svoju črevnú flóru.

Niektoré antibiotiká (tetracyklín, doxycyklín, minocyklín alebo ciprofloxacín a norflocacín) v kombinácii s mliekom neúčinkujú tak dobre, ako by mali.

Antibiotikum zabíja aj dobré baktérie, ktoré sú v čreve dôležité pre dobré trávenie. Nevoľnosť, hnačky a problémy so žalúdkom sú teda najčastejšími nežiaducimi vedľajšími účinkami liečby antibiotikami. Takisto huby sa množia ľahšie, keď je črevná flóra narušená. Vy môžete črevnej flóre pomôcť tým, že už počas liečby antibiotikami začnete brať probiotiká.

... antibiotiká sú lieky, ktoré ničia baktérie alebo bránia ich rastu a tým liečia infekcie?

... väčšina infekcií dýchacieho traktu (80 %) je vírusového pôvodu a antibiotiká na ne nezaberajú?

... na infekcie spôsobené rezistentnými baktériami zomrie podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v Európskej únii ročne 25 000 ľudí?

... aby ste sa vyhli zbytočnému užívaniu antibiotík, existuje CRP test na vylúčenie vírusového ochorenia (keď sú antibiotiká zbytočné), ktorý sa dá kúpiť v lekárni a urobiť aj doma?

... antibiotiká sú najčastejšie predpisované lieky v SR, v roku 2015 predpísali lekári až 6 miliónov balení?