40-dňový pôst nie je len pre veriacich: TAKTO ním pomôžete svojmu telu!

Pôstne obdobie sa mnohým spája s odriekaním pôžitkov. Či už je to zákaz alkoholu, sladkého, alebo mäsa. Predstavte si, že to máte zvládnuť dlhšie než mesiac a pritom by ste jedli len raz za deň. Zvládli by ste to? Naši predkovia to zvládali bežne. A nie v rámci módneho detoxu. Zväčša si ako rukojemníka šetriaceho režimu vzali blížiaci sa sviatok, ako sú Vianoce či Veľká noc. Podľa výživovej odborníčky Zdenky Havettovej by sme si v záujme prestavenia na jarný režim mohli z neho vziať aspoň čiastočnú inšpiráciu.

„V čase pôstu sa jedávali najmä múčne a zeleninové jedlá. Medzi jednoduché a pôstne jedlá patrili najmä polievky. Varili sa strukovinové – z hrachu, fazule a zo šošovice. K obľúbeným patrila cesnaková, kapustnica, polievka z obilnín a húb. Veľmi často sa varili aj prívarky, ktoré boli tiež zo strukovín, zemiakov a z obilnín. Zo živočíšnych potravín sa za pôstne jedlo pokladali najmä ryby,“ vysvetľuje výživová odborníčka. Pôst však ľudia nedržali len pred Veľkou nocou či Vianocami, ale pravidelne sa pos­tili stredy a piatky. Práve posledný deň pred víkendom sa za pôstny považuje dodnes a mnohí veriaci vtedy nekonzumujú mäso.

Nezabúdajte však na to, že každý človek má iné trávenie, iný metabolizmus, iné chute a podľa toho sa treba nastaviť. „Podľa toho, aký vás čaká deň, v akom ste psychickom rozpoložení, či máte veľa práce alebo sa možno necítite zdravotne úplne fit. Vtedy je vhodné úplne sa vyhnúť pôstom,“ prízvukuje odborníčka. Podľa nej však nič nepokazíme, ak budeme pôst dodržiavať celoročne striedmosťou a jednoduchosťou vo výbere jedál. „Najviac sa k tomu priblížime, ak stavíme na sezónne a lokálne potraviny. V oblasti, v ktorej človek žije, rastie prevažne také ovocie a zelenina, ktoré v danom ročnom období telo potrebuje. To znamená, že výber potravín by sme z väčšej časti mohli podriadiť ročnému obdobiu,“ dodáva.

Pôst nie je nutné dodržiavať len v spojení s prichádzajúcimi sviatkami. Pokojne ho považujte za určitý detox organizmu, ktorý je pre vás prospešný. Zmeny v stravovaní súvisia tiež s niečím, čo experti nazývajú bunkové hodiny – teda akési vnútorné kalendáre zodpovedné za riadenie mnohých procesov v tele. Vedci z univerzít v Manchestri a Edinburghu tvrdia, že kalendárne bunky uvoľňujú aj hormóny, a to podľa ročných období, pričom ďalšie hormóny pri prechode z jedného ročného obdobia do druhého sladko spinkajú. Po polroku si svoje roly vymenia. Preto rozhodne neignorujte, ak si v zime idete dať uhorkový šalát a striasa vás z neho, no v lete by ste preň aj vraždili. A za všetko môže príroda, ktorá to vymyslela dokonalo a treba ju počúvať. Veď v lete nenosíte čižmy a kabát a v zime sa neproducírujete po ulici v sandáloch. Pravidlo správneho výberu platí aj pri stravovaní. „Všetko rastie, klíči, vychádza, čo zodpovedá aj našej prirodzenej túžbe ísť von a viac sa hýbať. Po odpočinkovej zimnej fáze, ktorú máme my aj zem za sebou, je čas prebudiť sa v harmónii s prírodou a uviesť telo do chodu aj pomocou potravín,“ vysvetľuje nutričná špecialistka.

Ak ste sa teda rozhodli, že do toho idete a chcete postupne prejsť zo zimného jedálnička na jarný, zrejme si kladiete otázku, ktoré potraviny zaradiť do stravy. V každej sezóne je najlepšie jesť to, čo aktuálne v danej oblasti rastie, respektíve sa snažte k tomu čo najviac priblížiť. Počas jari je vhodné zvýšiť podiel listovej a zelenej zeleniny. Nemusí to byť na úkor mäsa a sacharidov, ktoré prevládali v zime. Jar je však vhodný čas na to, aby zeleninová príloha tvorila dominantnú časť na tanieri – nechajte jej polovicu, druhú rozdeľte medzi mäso a prílohu. Vhodnou zeleninou je podľa nutričnej špecialistky jarná cibuľka, pór, cesnak, reďkovka, špargľa, kel, ružičkový kel, brokolica, kapusta, ale aj klasika ešte zo zimného obdobia, ako je kaleráb, mrkva, zemiaky, petržlen, zeler, stonkový zeler či paštrnák. „Tanier doplníme aj o klíčky, vňate a bylinky. Napríklad klíčky z fazuliek mungo, červenej šošovice, zo sóje, ďalej pridáme petržlenovú vňať, žeruchu a pažítku,“ odporúča odborníčka rastlinky, ktorými si poistíte zdravie. Posledné tri menované môžete pokojne pestovať doma v kvetináči.

To, že zmeníte obsah jedálnička a zaradíte doň viac zeleniny, ešte nie je konečná. Musíte upraviť aj spôsob prípravy. Kým v zime ste dlho vyvárali, na jar treba zvoľniť. Platí jednoduchá nepriama úmera – čím je vonku teplejšie, tým menej teplého jedla potrebuje telo. „S teplejším počasím zeleninu čoraz kratšie tepelne pripravujeme. To znamená, že skracujeme dĺžku tepelnej prípravy a viac naparujeme a blanšírujeme (krátke povarenie ovocia či zeleniny a následné ponorenie do ľadovej vody, pozn. red.). Zachovajú si tak peknú farbu a chuť,“ radí odborníčka. K tomu, samozrejme, prirátajte aj množstvo vitamínov a minerálov, ktorých takto v plodoch viac ostane. Už na jar sa nimi musíte začať zásobovať, aby ste ich mali opäť dostatok na sychravú sezónu. Na túto zmenu si doprajte minimálne 40 dní – teda presne toľko, koľko bežne trvá pôst pred Veľkou nocou. Práve to je dostatok času, aby si vaše telo zvyklo na zmenu.

◗ jarná cibuľka ◗ pór ◗ cesnak ◗ červená a biela reďkovka ◗ špargľa ◗ kel, aj ten ružičkový ◗ brokolica ◗ červená, biela a čínska kapusta ◗ fenikel ◗ červená repa ◗ šampiňóny ◗ mangold ◗ ľadový, hlávkový, poľný, kučeravý šalát ◗ špenát ◗ rukola ◗ koreňová zelenina ◗ fermentovaná zelenina

Raňajky: omeleta s hráškom, so šampiňónmi a s petržlenovou vňaťou.

Obed: hrášková polievka s rascou, rizoto s medvedím cesnakom, s vlašskými orechmi a plátkom zázvoru.

Večera: špaldové palacinky s kozím syrom, rukolou a pestom z medvedieho cesnaku.