7 najväčších otáznikov ľudského tela: Ktoré to sú?

Lenže je to naozaj tak? Posúďte sami.

Všeobecne sa hovorí, že je to prejav únavy. Lenže niekedy zívame, aj keď unavení vôbec nie sme. Prečo?

Dlho panoval názor, že to robíme preto, aby sme rýchlo doplnili potrebný kyslík do mozgu.

Lenže podľa blesk.cz túto teóriu vyvrátila štúdia, pri ktorej zívajúci dostávali kyslík, a aj tak to nepomohlo.

Takže vedci prišli s ďalšou verziou: zívame, aby sme ochladili prehrievajúci sa mozog.

Liečitelia zasa tvrdia, že zívanie by sme nijako nemali potláčať, pretože udržuje v rovnováhe energetické centrá tela.

Regresní terapeuti zastávajú názor, že tým uvoľňujeme napätie, a to má pre každého z nás ohromné liečivé účinky.

Doteraz to vyzeralo, že červovitý výbežok slepého čreva máme len preto, aby sa tam občas tvorili zápaly. Iný význam lekári doteraz nepoznali.

Vedecký tím z Duke Univerzity však prišiel s prekvapivým odhalením: slepé črevo má dôležitú funkciu v našom črevnom ekosystéme!

Ak totiž prekonáme nejakú črevnú infekciu alebo užívame antibiotiká, sú naše baktérie, vrátane tých dobrých, doslova vymetené.

Slepé črevo v týchto prípadoch funguje ako bezpečnostný úkryt, z ktorého potom baktérie môžu opäť osídliť črevá. Podľa vedcov je teda dôležitou súčasťou našej imunity.

Hovorí sa, že zuby múdrosti slúžili našim prapredkom ako prirodzená náhrada chrupu, o ktorý často čoskoro prichádzali.

Bola to akási ochrana pred istou smrťou vyhladovaním. Dnes sú nám skôr na prekážku, do úst sa nám mnohokrát ani nevojdu. Pokojne môžeme žiť aj bez nich.

Kostrč vzniká zrastom posledných stavcov chrbtice, podľa vedeckých poznatkov je pozostatkom zakrpateného chvosta a je nám vraj naozaj nanič.

Na druhej strane, pacienti po úrazoch a operáciách kostrče na to majú iný názor.

Mávajú dlhodobé bolesti, ktoré vystreľujú až do konečníka, nemôžu poriadne chodiť, stáť ani ležať.

Pri kýchaní sa telo zbavuje nežiadúcich látok, napríklad chemikálií, alergénov alebo roztočov. Tiež ním môžeme reagovať na náhlu zmenu teploty.

Keď sa chystáme kýchnuť, skoro všetky funkcie v tele sa zastavia (včerně srdca).

Kýchnutie je reflex z podráždenia trojklanného nervu, ktorý vytvorí veľký tlak, podráždi nervy, ktoré sú zodpovedné za pohyb očných viečok.

Zhruba po dvadsaťpäťke všetci postupne strácame sluch, po šesťdesiatke už mnohí z nás potrebujú k životu audiofóny.

Prečo to tak je, vedci zatiaľ netušia. Teraz sa skúma, do akej miery stratu sluchu ovplyvňuje naše genetická výbava.

Vo fáze výskumu je tiež tzv. genetická liečba, pri ktorej by bolo možné dodať do tela chýbajúce gény alebo vláskové bunky, ktoré majú schopnosť detekovať zvuk.

Indický jogín pred časom tvrdil, že už viac ako sedemdesiat rokov neje ani nepije, k životu mu vraj stačí samotná meditácia.

Jogín dokonca obstál vedecké testovanie, kedy bol týždeň pod prísnym dohľadom kamier i lekárov.

Nepodarilo sa však nájsť žiadne rozumné vysvetlenie. Podľa testov je osemdesiatdvaročný Ind zdravý ako rybička a jeho mozog zodpovedá dvadsaťpäťročnému mladíkovi.