Zápalové ochorenia mozgu sú rýchle a nekompromisné: 7 varovných signálov, že sa s vami niečo deje

Patogény, baktérie, vírusy, huby i parazity... Počas života sa s nimi stretávame bežne, no niektoré z nich nám dokážu spôsobiť skutočne vážne komplikácie. Ak sa priblížia k mozgu, je zle. A môže za to oslabená imunita, ktorá zníži schopnosť organizmu brániť sa. Rýchlym a nezdravým životným štýlom v kombinácii s extrémnou záťažou si môžeme uhnať zápal centrálnej nervovej sústavy. V zriedkavých prípadoch môže ísť priamo o zápal mozgu – encefalitídu vyvolávanú vírusmi. Najčastejšou diagnózou v tomto smere je však meningitída, pod ktorou rozumieme zápal mäkkých blán mozgu a miechy.

Najnebezpečnejšiu meningitídu spôsobuje baktéria Neisseria meningitis a tú má v tele až 15 % z nás. Väčšina ľudí sú však len nosiči a poradia si s ňou bez príznakov, prípadne prekonajú banálne respiračné ochorenie. „Nosič sa nelieči. Je zdrojom infekcie, ale pri zdravej imunite ochorenie neprepukne. Je však časovanou bombou pre svoje okolie,“ hovorí infektologička MUDr. Holečková. Problém nastáva, ak sa baktéria šíri krvným obehom a vyvolá otravu krvi. Keď sa dostane až do mozgových blán, vtedy už hovoríme o meningitíde a postihnutý má len pár dní na záchranu.

Meningitída je častým strašiakom pre bábätká i deti do 4 rokov, ktoré ešte nemajú dostatočne silný imunitný systém. „Druhá skupina s oveľa častejším výskytom je v období puberty a ranej mladosti. Môže sa však zjaviť aj v 30 či 40. K rizikovým faktorom patrí rýchly životný štýl, stres, diskotéky, fajčenie...,“ hovorí MUDr. Holečková. Baktéria má rada ľudí, ktorí si na plecia naložia nadmernú fyzickú a psychickú záťaž. K psychickému vyčerpaniu prispievajú turbulencie vo vzťahoch, k telesnému výkonnostné športy. Imunitu oslabuje aj nedostatok spánku, užívanie návykových látok a alkohol. „Keď dôjde k oslabeniu organizmu stresom, záťažou, nesprávnou životosprávou či inými bežnými vplyvmi, napríklad keď ženy držia diéty, veľa cvičia a majú hektické obdobie, riziko pri slabšej imunite existuje,“ vysvetľuje lekárka. Keďže sa meningokok prenáša nielen priamym kontaktom, ale aj vzduchom pri kýchnutí a kašľaní či telesnými sekrétmi, rizikové je aj pitie z jednej fľaše, fajčenie jednej cigarety viacerými a časté striedanie partnerov, aj pri bozkávaní. Ochorenie sa ľahko šíri v uzavretých skupinách.

Príznaky ochorenia u detí i dospelých sú podobné a pripomínajú rôzne bežné choroby. Je preto dôležité rozpoznať ich špecifiká a okamžite privolať lekársku pomoc. Začína sa to vysokou horúčkou, ktorú nejde zraziť, a studenými končatinami. Pacient je ospalý. Dospelí bývajú podráždení a zmätení, rovnako ako bábätká, ktoré odmietajú dotyk. U detí si tiež môžete všimnúť rýchle, povrchné dýchanie až sipot. Dospelí často pociťujú bolesti svalov a kĺbov. Hoci spomínané príznaky môžu signalizovať aj iné problémy, určite sa o ich pôvode poraďte s lekárom.

Pri invazívnom meningokokovom ochorení je inkubačná doba krátka, 2 – 10 dní, nástup ochorenia je veľmi rýchly. Stav sa zhoršuje z minúty na minútu. „Priebeh ochorenia je veľmi vážny, liečba sa musí pri podozrení začať bezodkladne,“ hovorí MUDr. Králinský. „Čím skôr sa vysloví podozrenie, tým skôr treba liečiť, väčšinou do pol hodiny. To znamená, že musím stanoviť diagnózu, urobiť lumbálnu punkciu, vyšetrenie mozgovomiechového moku a začať liečbu,“ dodáva infektologička.

„Pacienti prichádzajú na jednotku intenzívnej starostlivosti, dostávajú priamo do žíl vysoké dávky antibiotík, kontrolujú sa životne dôležité funkcie. Približne každý 10. pacient neprežije ani pri najlepšej starostlivosti, asi pätine z tých, čo prežijú, hrozia trvalé následky, poškodenie mozgových činností, strata sluchu či amputácia končatín,“ upozorňuje doktor Králinský.

Podľa infektologičky MUDr. Holečkovej je rizikové cestovať najmä do krajín tretieho sveta, ale meningokok sa vyskytuje všade. „Zvýšený výskyt je najmä v subsaharskej Afrike, riziko existuje aj v Ázii, kde je očkovanie pre pútnikov do Mekky povinné. Veľký výskyt zaznamenali aj v Írsku, Anglicku či v Nemecku.“

➤ Silné bolesti hlavy

➤ svetloplachosť

➤ kŕče až záchvaty

➤ stuhnutá šija

➤ krvavé vyrážky až podkožné škvrny, ktoré nezmiznú, ani keď na ne pritlačíte, na tele, najmä na hrudníku či koncoch končatín

➤ strata vedomia

➤ u detí aj neutíchajúci plač či vyklenutá fontanela (väzivo na hlave dieťatka).