8 vecí, ktoré vám škodia ešte viac ako fajčenie: Týmto si skracujete život a ani o tom neviete

Vypátrali sme pre vás 8 najnebezpečnejších zlozvykov, na ktorých by ste mali vo vlastnom záujme čo najskôr zapracovať.

Dnes je veľmi „in“ zaujímať sa o to, čo konzumujeme, či kupujeme cestoviny zo špaldovej múky, jogurty s probiotickými kultúrami, bio paradajky, alebo bezlepkové pečivo. Áno, je pravda, že to, čo jeme nás môže liečiť alebo nám naopak škodiť, ale potraviny nie sú všetko.

Nuž, a nezachráni nás ani to, že zajtra prestaneme fajčiť alebo že začneme vo veľkom piť zeleninové šťavy. Žijeme v dobe, ktorá nám ponúka množstvo vymožeností, no na druhej strane si za to vyberá vysokú daň. Čo robíme zle a môžeme zmeniť samy?

Aj vy ste v jednom kolotoči a nič nestíhate? Dajte si pozor, dlhodobý stres sa odráža na zdraví. Aj preto čoraz viac ľudí trpí psychickými ochoreniami (no rušia sa možnosti liečby v nemocnici). Snažme takýmto stavom radšej predchádzať.

Čo sa s tým dá robiť

Aby sme mali dosť času na prácu aj na seba, rodinu, priateľov, rozdeľme si deň a vyhraďme si úseky na záľuby, regeneráciu, pohyb, jedlo a spánok. Pracujme osem hodín a nie viac, osem hodín venujme sebe a blízkym. Osem hodín si vyhraďme na spánok a ani o minútu menej.

Lekári varujú! Dlhé vysedávanie nás doslova zabíja. Vedecké štúdie dokázali, že nadmerné sedenie (aj pri televíznej obrazovke) je pre zdravie škodlivé. Znižuje aktivitu enzýmov, ktoré pomáhajú spaľovať tuk, znižuje hustotu kostí a zvyšuje riziko zlomenín (najmä u žien). Zužuje cievy a zvyšuje krvný tlak, a tak ohrozuje srdce, negatívne ovplyvňuje hladinu cukru a cholesterolu, zvyšuje riziko vzniku nádorov pŕs a hrubého čreva a skracuje život.

Čo sa s tým dá robiť

Menej sedieť a viac sa hýbať. Menej sedieť pri sedavom zamestnaní nie je až také jednoduché. No dá sa to. Robme si prestávky, počas pracovnej doby sa prejdime po budove aspoň päťkrát, vyjdime po schodoch celkom hore alebo dole. Každý deň si naordinujme 30-minútovú prestávku, aby sme si zapli regeneračný systém tela. Lekári radia urobiť každý deň 10 000 krokov.

Náš tip: Stiahnime si do mobilu aplikáciu chôdze, napríklad Endomondo, Runtastic alebo Runmeter Pro.

Strach a úzkosť nám v normálnej situácii pomáhajú. Pripravia nás na útek alebo útok. No ak je strachu priveľa, má opačný účinok. Môže to viesť k vážnym psychickým ochoreniam, napríklad ku generalizovanej úzkostnej poruche, neurasténii či depresii.

Býva aj príčinou vysokého tlaku krvi a poruchy srdcového rytmu. Pri dlhodobom strese a úzkosti sa môže oslabiť imunita, sme často choré, ľahko sa infikujeme a získame ďalšie vážne diagnózy.

Čo sa s tým dá robiť

Vyhýbajme sa situáciám, v ktorých sa cítime ohrozené, nevyhľadávajme kontakt s ľuďmi, pri ktorých pociťujeme strach. Možno budeme musieť uvažovať o zmene zamestnania, kde sa necítime vo svojej koži alebo o zmene bývania. Poraďme sa so psychológom či lekárom, či by nám nepomohla psychoterapia, alebo užívanie liekov.

No najlepšie bude zistiť príčinu strachu a naučiť sa ho ovládať. Veľa odborníkov dáva strach a úzkosť do súvislosti s konzumáciou alkoholu, kávy a cukru – najmä prvé a posledné vyraďte z jedálneho lístka.

Mark Twain povedal, že v živote sú najdôležitejšie dve veci – dobrá posteľ a dobré topánky, pretože buď sme v jednej, alebo v druhej. Platí to stále, avšak sa toho nedržíme. A mali by sme, pretože nosenie nesprávnej obuvi môže spôsobiť otlaky, ploché nohy či zmeniť funkciu nohy ako takej. Okrem toho, to aké zdravé sú naše nohy ovplyvňuje aj zdravotný stav chrbtice a vyvoláva bolesť chrbta.

Čo sa s tým dá robiť

Kupujme si správne topánky, ak je potrebné, s ortopedickými vložkami na mieru. Podpätok by nemal byť vyšší ako 4 centimetre, topánka nesmie nikde tlačiť a musí byť dostatočne široká. Topánky treba pravidelne striedať a prezúvať sa, jeden deň si dáme mokasíny, ďalší členkové čižmičky a podobne. Noha si tak oddýchne. Pomôžu nám aj špeciálne cviky na spevnenie klenby a zlepšenie funkčnosti nohy.

Do dvadsiateho piateho roku života sa mozog vyvíja. Potom sa jeho stav začína zhoršovať. Ak ho nebudeme pravidelne precvičovať, riziko, že sa vážne poškodí alebo ochorie (Alzheimerova choroba je naozaj veľmi nepríjemná), rastie.

Na svete dnes žije takmer 47 miliónov ľudí s demenciou. V Európe je to niečo cez 7 miliónov a každé štyri sekundy pribudne niekto s touto závažnou diagnózou. Na Slovensku sa číslo postihnutých pohybuje okolo 50 tisíc a odborníci varujú – o dvadsať rokov má toto číslo vzrásť až na 180 tisíc!

Čo sa s tým dá robiť

Nedávno sa zistilo, že pohyb má zásadný vplyv na kvalitu pamäti. Dokonca je pri prevencii demencie ešte dôležitejším faktorom ako mozgový tréning. Preto naša rada znie – hýbme sa, hýbme sa, hýbme sa! Fyzická aktivita, zdravá strava bohatá na antioxidanty a obmedzenie cukrov a tukov môžu urobiť zázraky.

Nezabúdajme ani na mentálny tréning – konverzujme, čítajme, lúšťme krížovky, hlavolamy, hrajme šach a spoločenské hry. Neuzatvárajme sa niekde doma v kuchyni, choďme do spoločnosti, pestujme si sociálne kontakty.

V aktívnom veku medzi osemnástym až štyridsiatym rokom života to s nami nie je až také zlé. Horšie je to s pribúdajúcimi rokmi, kedy sú naše návštevy ambulancie ženského lekára stále zriedkavejšie. „Nechystám sa už rodiť deti, tak na čo tam mám chodiť,“ myslí si veľa žien.

Podľa gynekológov vyše štvrtina žien prevenciu zanedbáva a na mamografické vyšetrenia chodí dokonca iba polovica z tých, ktoré by mali. Pritom má preventívne vyšetrenie zachytiť včas príznaky alebo začiatok rozvoja ženských ochorení, vrátane nádorových. Pre ženu sú najrizikovejšie zhubné nádory pohlavných orgánov, prsníkov, poruchy panvového dna s únikom moču a stolice.

Čo sa s tým dá robiť

Objednajme sa každý rok na preventívnu prehliadku ku gynekológovi. Nárok má každá žena od osemnásteho roku života alebo prvého tehotenstva. Od dvadsiateho tretieho roku sú súčasťou prehliadky stery z krčka maternice a cytológia na odhalenie rakoviny, prípadne ultrazvukové a iné vyšetrenia. Mamografické vyšetrenie prsníka sa robí u žien od 40 do 69 rokov raz za dva roky.

Čím viac liekov naraz berieme, tým vyššie je riziko, že jedna tabletka zníži účinok tej druhej, v horšom prípade vyvolajú negatívny vedľajší efekt. Kritická hranica je päť liekov, dávajme si na to pozor, pretože v dôsledku ich nesprávneho užívania môžeme aj zomrieť.

Najnebezpečnejšie sú kombinácie liekov na srdce a reumu. Opatrné buďme aj vtedy, ak užívame lieky na riedenie krvi s účinnou látkou warfarín. Veľmi vážny celosvetový problém je nadužívanie antibiotík. Mikroorganizmy si voči nim budujú imunitu, a tak sa môže stať, že keď budeme antibiotikum naozaj potrebovať, nezaberie.

Čo sa s tým dá robiť

Vždy pred užitím tabletky si prečítajme príbalový leták a dodržme návod. Pri pochybnostiach sa poraďme s lekárnikom alebo lekárom. Nikdy neužívajme antibiotiká len tak. Ak ich nám lekár predpíše, vždy ich doberme až do konca. Predpokladá sa, že až polovica ľudí užíva antibiotiká zbytočne.

Mnohé z nás preceňujeme sily a nezaľahneme, ani keď nás skolí chrípka či angína. Prechodíme nachladnutia, neľahneme si do postele, nenavaríme si teplý čaj, neprespíme dva dni v teplých perinách. Chodíme do práce, obchodu, na poštu, vybavovať povinnosti a nielenže škodíme sebe, ale šírime nákazu medzi ľudí.

Podceňujeme možné riziká – už samotný vírus chrípky môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, napríklad zápal pľúc, alebo sa ku chrípke pridá aj bakteriálna infekcia. Kto sa s virózou správa, ako by bol zdravý, môže sa dočkať zápalu prínosových dutín, stredného ucha, bronchitídy či ďalších respiračných a iných komplikácií.

Čo sa s tým dá robiť

Ak prechladneme, dostaneme virózu či chrípku – okamžite zaľahnime do postele! Prechladnutie potrebuje aspoň päť dní v pokoji, chrípka sedem.