Aj človek môže vyhorieť: Koho to najviac postihuje?

Patríte medzi ľudí, ktorí sú nadšení pre svoju prácu, venujete jej takmer všetok svoj čas a neviete si predstaviť, že by sa v práci niečo udialo bez vás?

Ak v posteli pri vás leží notebook a dovolenkujete s mobilom pri uchu, tak ste v tom až po uši. Ste horúcim kandidátom, aby váš organizmus vyhorel. „Ide o stav citového a duševného vyčerpania a týka sa predovšetkým ľudí, ktorí sú zapálení pre svoju prácu, venujú sa jej celou svojou bytosťou, nevedia odpočívať,“ vysvetľuje princíp vyhorenia PhDr. Pavla Nôtová, PhD., klinická psychologička NsP Medissimo.

„Som nahnevaný sám na seba.“

„Odmalička som chcel byť lekárom, zachraňovať životy, pomáhať ľuďom,“ začína rozprávať svoj príbeh lekár Richard (30). „Po skončení medicíny som do práce nastúpil s veľkým nadšením, ako budem pristupovať k svojim pacientom, ako im budem venovať čas, ako im budem pomáhať. Prvých pár rokov to išlo, postupne som však nedokázal vzdorovať systému, veľakrát aj pacientom či vlastným kolegom alebo sestričkám. Cítim sa príšerne unavený, počiatočné nadšenie vystriedali bezmocnosť a zúfalstvo a teraz už aj apatia. Dnes už nedokážem prežívať problémy mojich pacientov, neviem sa do nich vcítiť a pacient je pre mňa už len diagnóza a chorobopis. Som nahnevaný sám na seba, že prežívam svoju prácu takto, ale vôbec neviem, čo s tým mám urobiť.“

Koho najviac postihuje?

Syndróm vyhorenia podľa psychologičky Pavly Nôtovej vzniká najmä v situácii, ak psychicky náročná práca dlhodobo nie je finančne ani morálne oceňovaná, je veľký rozdiel medzi očakávaniami a realitou, pracovné nadšenie postupne prejde do stagnácie, sklamania, apatie a vyhorenia. Postihuje najmä profesie, kde sa pracuje s ľuďmi: lekárov, zdravotné sestry, učiteľov, sociálnych pracovníkov, novinárov, sudcov, poštárov a manažérov, ale aj podnikateľov, rehoľné sestričky, kňazov, manželstvá a členov rodiny. Na rozdiel od únavy sa syndróm vyhorenia spája so zlyhaním, myšlienkami márnosti a neschopnosťou obnoviť energiu a nadšenie.

Fázy vyhorievania

Syndróm vyhorenia nepríde ako blesk z jasného neba. Tento proces má zvyčajne dlhodobý charakter:

1. fáza: Nadšenie

Príchod do nového pracovného prostredia sprevádzajú vysoké očakávania, ideály a veľká dávka nadšenia.

2. fáza: Stagnácia

Počiatočné nadšenie upadá, človek zisťuje v profesii určité obmedzenia a začína si uvedomovať, že nie všetky ideály sa dajú naplniť.

3. fáza: Frustrácia

Pracovníka začínajú zaujímať otázky vlastnej efektivity, väčšinu vecí vníma na pracovisku negatívne, pretože sa opakovane stretol s nespolupracujúcimi klientmi, technickými a byrokratickými prekážkami, môžu sa vyskytnúť spory s nadriadenými.

4. fáza: Apatia

Po dlhodobejšej frustrácii prichádza apatia, človek už takmer rezignoval na akúkoľvek aktivitu. Medzi ním a zvyškom firmy vládne viac či menej nepriateľská atmosféra.

5. fáza: Vyhorenie

Ak sa situácia nerieši, dochádza k emocionálnemu vyčerpaniu, nespokojnosti samého so sebou. Ide o štádium úplného vyčerpania organizmu, ktoré sprevádza strata zmyslu pre prácu, radosti zo života, vysoká miera cynizmu a otvorené nepriateľstvo k čomukoľvek, čo sa týka práce.

Syndróm vyhorenia urýchľuje stres

Syndróm profesionálneho vyhorenia (takzvaný burnout syndróm) sa často zamieňa za stres. Kým stres môžete dostať pod kontrolu, vyhorenie je oveľa závažnejšie. Dominuje pocit únavy, postihnutý je nepriateľský, objavujú sa psychosomatické problémy, pocity beznádeje a bezmocnosti, môžu sa objaviť poruchy spánku, hrozí zvýšené riziko závislostí všetkého druhu. „Do stresu sa môže dostať každý človek, syndróm vyhorenia sa objavuje u ľudí, ktorí sú intenzívne ,zapálení‘ svojou prácou, majú vysoké ciele a pracujú v rizikových profesiách,“ dodáva doktorka Nôtová. Vysoká miera stresu však urýchľuje vznik syndrómu vyhorenia.

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!