Staré múdre pravidlo, že pri jedle má byť človek úplne v pokoji, aby nedochádzalo k odpútavaniu pozornosti k čomukoľvek inému, než je pokrm, má vedecké opodstatnenie. Akékoľvek vonkajšie zrakové či sluchové vnemy totiž bránia mozgu plne spracovávať pokrm. Vnímať jeho chuť, vôňu, a predovšetkým kalorickú hodnotu, vhodne na ňu reagovať, produkovať patričné hormóny, riadiť trávenie a metabolizmus. Práve vyrušovanie pri jedle, čítanie, sledovanie mobilu či televízie, počúvanie hudby či konzumácia za chôdze vedú k narušeniu prirodzených mechanizmov a obezite.
Mozog totiž nereaguje adekvátne, nevníma kalorickú hodnotu pokrmu, nevylučuje správne enzýmy, neprogramuje telesné funkcie a nehovorí včas dosť, som sýty. Tiež oneskoruje niektoré tráviace procesy a vstrebávanie živín, takže človek konzumuje počas dňa oveľa viac, vstrebáva nadbytok a priberá.
Vyplýva to z experimentu vedcov z University of Sussex, ktorí testovali 120 osôb. Časť dostávala vysoko výživný koktail, časť chudobný na živiny. Jedna polovica z oboch skupín bola pri konzumácii v pokoji, pri druhej pozornosť strhávala náročná úloha vyžadujúca veľa pozornosti. Po čase boli ponúknuté všetkým rôzne maškrty, pričom autori experimentu sledovali, kto koľko takýchto maškŕt zje.
Z výsledkov je jasné, že osoby, ktoré dostali vysoko výživný koktail a vypili ho v pokoji, bez vyrušovania, zjedli neskôr najmenej maškŕt. Na druhom mieste bola skupina, ktorá v pokoji a bez vyrušovania vypila nízko výživný kokteil. Ale skupina, ktorá dostala vysoko výživný koktail a bola pri tom vyrušovaná, zjedla najviac maškŕt rovnako ako skupina, ktorá bola síce tiež vyrušovaná, ale dostala nízko výživný kokteil.
"To je ohromný dôkaz... Je to extrémne znepokojujúce, ale dáva to zmysel. Keď je človek vyrušovaný, je jedno, či je výživné jedlo, alebo nie, nevníma ho a napcháva sa neskôr rovnako, ako ten, kto dostane pokrm s malým obsahom živín," uviedol profesor Martin Yeomans z katedry experimentálnej psychológie na University of Sussex.
