Aj vy robíte pri nádche hneď toto? Keď zistíte, čo si môžete spôsobiť, hneď si to rozmyslíte!

Problém odolnosti, teda rezistencie baktérií proti antibiotikám sa v súčasnosti často skloňuje a zároveň je veľkou hrozbou pre verejné zdravie. Myšlienka, že antibiotiká si dokážu poradiť so všetkým, nie je správna. Nie sú liekom na všetko. Ľudstvo ich však začalo nerozvážne užívať a okrem iného ich dávalo zvieratám aj rastlinám. A tak sú súčasťou nášho potravinového reťazca. Baktérie sú učenlivé a využili to. Prispôsobili sa, snažia sa prežiť a nastalo obdobie, keď antibiotiká prestali zaberať.

ZAUJALO NÁS
Baktérie dokážu prežiť vo vesmíre, pri teplote 100 °C, v teplých prameňoch aj sopečných kráteroch. Baktérie sa považujú za najrozšírenejšie živé organizmy a patria k najstarším na planéte.

Označujú sa aj ako antimikrobiálne lieky, ktoré bránia rastu baktérií a ničia ich. Takto liečia bakteriálne infekcie. Existuje viac ako pätnásť rôznych skupín antibiotík, ktoré sa odlišujú chemickou štruktúrou a účinkom proti baktériám. Neplatí však, že všetky antibiotiká zaberajú na všetky baktérie. Dané antibiotikum môže zaberať na jeden alebo viacero typov baktérií.

Baktérie sa stali odolnými. Ako? Antibiotiká sa začali zneužívať. V minulosti sa stávalo, že pacienti zbytočne dostali lieky na ochorenie, proti ktorému boli antibiotiká neúčinné, pretože choroba nemala bakteriálny pôvod. Patria sem vírusové ochorenia ako chrípka alebo nádcha. U mnohých z nevedomosti pretrváva pocit, že antibiotiká sú bezpečné, rýchlo liečia a účinkujú na všetko. Bohužiaľ, dnes sa to často obracia proti nám. V dôsledku nesprávneho užívania antibiotík si baktérie vytvorili proti nim rezistenciu. A my sa nestačíme čudovať, prečo sa s nami taká „obyčajná“ choroba, na ktorú nám malo antibiotikum zabrať, ťahá aj dva týždne a stále neprechádza. Nuž, ak ste antibiotiká hltali jedna radosť, niet sa čomu čudovať.

Vedeli ste, že...

... od roku 2006 je v Európskej únii používanie antibiotík ako rastového hormónu pri hydine a jatočných zvieratách zakázané?

Zbytočným a nezodpovedným konzumovaním antibiotík škodíme len samy sebe. Učíme baktérie zvykať si na ne a potom sa stávajú odolnými. Stáva sa to vtedy, ak antibiotikum stratí schopnosť usmrtiť alebo zastaviť rast baktérií. Ako to funguje? Jednoducho povedané, mechanizmus šírenia rezistencie je v génoch, ktoré ochránia baktériu pred účinkom antibiotík. Rezistencia môže byť vrodená (prirodzená), keď sú samotné baktérie prirodzene odolné, a získaná. Tá vzniká vtedy, ak sú baktérie za normálnych okolností citlivé na dané antibiotikum, ale stanú sa odolnými v dôsledku genetických zmien.

Dôsledkom rezistencie je náročná liečba ochorení, ktoré spôsobujú rezistentné baktérie. Môže viesť k predlžovaniu ochorenia, komplikáciám, ba dokonca k smrti. Infekcie spôsobené rezistentnými baktériami si vyžadujú zvýšenú zdravotnú starostlivosť, hľadanie alternatívnych antibiotík, často je liečba drahšia alebo môžu mať lieky vedľajšie účinky.

Riešením je zodpovedné užívanie a prístup k antibiotikám. Pomôže to nám i ďalším generáciám, aby sa nestalo, že súčasné antibiotiká nebudú v budúcnosti účinné. Antibiotiká nie sú vhodné proti vírusovým infekciám. Teda nezmierňujú príznaky nádchy či chrípky ani nezmierňujú jej prejavy.

Vydrhnuté, vydezinfikované, ale aj nepríjemne vysušené! Suchá pokožka je krehkejšia a náchylná na drobné poranenia, ktoré otvárajú cestu baktériám a vírusom. Tak či onak, pred nanášaním krému alebo mejkapu si ruky bezpodmienečne umývajte aspoň 20 sekúnd, aby ste nepreniesli nečistoty z prstov na pokožku.

● Antibiotiká užívajte vždy len na lekársky predpis.

● Pri ich užívaní dodržujte pokyny lekára alebo lekárnika.

● Snažte sa dodržovať hygienu rúk a základné hygienické návyky.

● Umývajte zeleninu a ovocie pred konzumovaním.

● Pri znižovaní antibiotickej rezistencie je dôležitá každá z nás.

– Ak je to možné, zabráňte infekciám vhodným očkovaním.

– Nepoužívajte zvyšky antibiotík ani tie bez lekárskeho predpisu.

– Nedávajte svoje antibiotiká užívať nikomu inému.

Užívania antibiotík z nesprávneho dôvodu – v takých prípadoch antibiotiká neúčinkujú. Nezlepšíte svoj stav ich užívaním. Ak antibiotiká užívate nesprávnym spôsobom – nedoužívate ich, skrátite dĺžku liečby, znižujete dávky alebo nedodržujete dávkovanie –, nebudete mať v organizme dostatočné množstvo lieku, baktérie potom prežijú a môžu sa stať rezistentnými.

Sú aj baktérie, ktoré žijú s človekom v symbióze. Napríklad v našom hrubom čreve žijú baktérie, bez ktorých by človek neprežil. Dobré baktérie v tráviacom trakte pomáhajú rozkladať potravu a majú priaznivý vplyv na metabolizmus, tvoria mikroklímu čriev a produkujú potrebné vitamíny. Na druhej strane, niektoré ich druhy (patogénne) predstavujú pre človeka smrteľné nebezpečenstvo (baktérie ako pôvodcovia čierneho kašľa, tuberkulózy, škvrnitého týfusu, tetanu, zápalu pľúc, salmonelózy, cholery, záškrtu, moru). Antibiotiká ničia nielen zlé, ale aj dobré baktérie v našom tele. Preto pri užívaní antibiotík je vhodné užívať aj probiotiká.

Slabá imunita

Náš životný štýl, stres, málo pohybu a zlé stravovacie návyky výrazne ovplyvňujú, teda oslabujú našu obranyschopnosť. Zároveň je problém v tom, že dostávame do svojho tela antibiotiká v malých dávkach, a to prostredníctvom konzumovania napríklad hydiny, pri ktorých sa používajú ako faktory na urýchlenie rastu. Napriek tomu, že je to v štátoch Európskej únie zakázané, ide o diskutabilnú tému.

Ako sa brániť?

Zlepšujte si obranyschopnosť. Nedajte možnosť „zlým“ baktériám vniknúť do tela. Základom je zdravý životný štýl, zdravá vyvážená a pestrá strava a, samozrejme, pohyb.

Lieky našich babičiek

Už naše praprababičky poznali liečivé účinky cibule a cesnaku. Využívali dary prírody a s chorobami bojovali prirodzeným spôsobom. Tým, čo im matka zem dala bez akejkoľvek chémie. Samozrejme, viac sa pohybovali vonku, tvrdo pracovali a ich imunitný systém bol úplne iný ako ten náš. To všetko podmieňujú mnohé vplyvy, okrem iného dnešný spôsob život. Často sa k liekom a receptom našich starých mám vraciame aj v súčasnosti.