Ak úzkosť ovládne váš život, musíte sa vzoprieť
12. 4. 2010, 10:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 13:28)

Zdroj: shutterstock
Obavy, úzkosť či pocit ohrozenia sa občas stanú súčasťou nášho každodenného života. Niekedy však prerastú do strachu, ktorý nám zväzuje ruky.
Strach nás neraz škrtí a brzdí vo všetkom, čo chceme urobiť. Kedy je strach normálny a kedy ide o problém, ktorý treba nevyhnutne riešiť? Podľa psychológov a sociológov žijeme v epoche úzkosti.
Viac ako štvrtina Európanov trpí klinicky významnými prejavmi úzkostných porúch a strachom, ktorý ich zbavuje možnosti žiť podľa vlastných predstáv. Strach je základná emócia, ktorú človek dostal do vienka, aby prežil. Geneticky zakódovaný strach bol naprogramovaný na zvládnutie približne desiatich ohrození, napríklad v podobe nebezpečnej zveri.
Dnes sa už netrasieme pred mamutom či ohňom, zato stokrát denne čelíme psychickému strachu. Bojíme sa o miesto v práci, o úspory v banke, strašia nás stále nové choroby. S týmito nepriateľmi sa človek nemôže pobiť a ani pred nimi utiecť.
Čo je fóbia?
Fóbia je ťažko zvládnuteľný, často iracionálny strach z veci alebo situácie, v ktorej sa bežní ľudia cítia normálne. Môže to byť strach zo zvierat, sociálnych kontaktov, z cestovania. Aj keď trpiaci vedia, že v skutočnosti sú ich obavy prehnané, svoju úzkosť nedokážu zvládať. Snažia sa preto krízovým situáciám a veciam vyhýbať, alebo ich s obrovským sebazaprením znášajú.
Fóbická úzkosť sa nedá odlíšiť od iných typov úzkosti a môže sa pohybovať od mierneho pocitu nepohody až k desu, keď čo i len pomyslenie na možnosť fóbickej situácie vyvolá paniku. Najväčší problém je, že veľká časť postihnutých nevyhľadá odborníka. Pritom sa veľakrát stáva, že k jednej fóbii pribúdajú ďalšie, napríklad strach z uzavretých (výťah) alebo otvorených (strach prejsť cez námestie) priestorov či panická porucha. Často ich sprevádza aj depresia.
Efektívna liečba spočíva v užívaní liekov, psychoterapii, alebo je ich kombináciou. Liečbu a užívanie liekov musí vždy nastaviť výhradne lekár.
Ako sa žije s agorafóbiou
Alena už viac ako dva roky nevyšla z domu inak ako na bicykli alebo pešo. V zime vstáva aj o hodinu skôr, aby stihla prísť načas. „Do električky či trolejbusu ma nik nedostane. Bojím sa, že cestou omdliem a nebude ma mať kto zachrániť. Ak idem pešo, viem, že v prípade núdze môžem rýchlo ujsť a zachrániť sa. O mojom nevysvetliteľnom strachu nevie nikto. Nikto by mi asi ani neveril, lebo pochopiť sa to dá veľmi ťažko,“ hovorí.
Jej panický strach prerástol do agorafóbie, strachu z voľného priestranstva, z rozľahlých priestorov, ale aj z davu, z tunelov, jednoducho zo všetkých miest, z ktorých sa nedá ľahko uniknúť. Podľa odborníkov mala Alena už dávno zájsť za odborníkom. „Panický strach z bežných situácií je u nej taký veľký, že riadi jej každodenný život,“ hovorí psychologička Lenka Faltinová.
Sú v tom aj celebrity
- Hviezda Kim Basinger mala taký strach z davu, že si Oscara v preplnenej sále bola schopná prevziať len s pomocou psychiatra.
- Režisér Steven Spielberg, ktorý nakrútil filmy s ozrutnými veľjaštermi, sa paradoxne priznáva, že trpí insektofóbiou, strachom z mravcov.
- Najznámejšou celebritou s fóbiou v Holywoode je však Eddie Murphy, ktorý trpí niekoľkými fóbiami naraz – bacilofóbiou, strachom z lietania a z tmy.
- Michael Jackson mal bacilofóbiu, pre ktorú nevychádzal von bez ochranného rúška. Trpel ňou diktátor Nicolae Ceausescu aj jeho žena Elena. Pred podaním ruky sa dotyčný musel niekoľko týždňov podrobovať dezinfekčnej procedúre. Túto najčastejšiu fóbiu mala aj herečka Marlene Dietrich, ktorú nazývali ajaxovou kráľovnou.
Haptefóbia: Žiadne objatia!
Navonok sebaistá hollywoodska herečka Angelina Jolie sa bojí objatí a blízkosti. Pilotuje lietadlá, cestuje do krízových oblastí, kaskadérske scény nakrúca sama, pod fasádou superženy sa však skrýva bojazlivá duša. Herečka svoju tajnú fóbiu priznala verejne. Jej postrachom sú objatia. „Od cudzích ľudí znesiem maximálne potrasenie rukou.
Nemám ani potuchy, kde sa ten pocit berie,“ priznala sa len nedávno Angelina. Takzvaná haptefóbia patrí k špecifickým fóbiám, ktoré stupňujú strach z dotykov. Pri tejto panickej poruche sa postihnutý vyhýba telesným kontaktom s inými ľuďmi. Už aj myšlienka na telesný kontakt v ňom môže vyvolať paniku. Je možné, že Angelina zažila v detstve málo lásky.
Ľuďom, ktorí sa neradi dotýkajú iných a neradi sa objímajú, väčšinou v detstve chýbala náklonnosť a láska, tvrdia psychoterapeuti. Keď človeka s fóbiou prepadne strach:
- chveje sa, potí sa, je nervózny, úzkostný
- má rozšírené zrenice
- zdá sa mu, že mu tlak ide „rozhodiť“ hrudník, nedokáže sa nadýchnuť
- cíti nevoľnosť až mdloby
- vyhýba sa tomu, čoho sa bojí, žiada o pomoc
- spôsobuje mu to problémy v práci aj v rodine, no napriek tomu, že si škodí, svoj strach nevie prekonať
- pri sociálnej fóbii sa navyše červená a koktá, trasú sa mu ruky, potí sa, je mu na vracanie alebo ho nutká na stolicu
Bráňte sa relaxáciou
Vyskúšajte relaxačnú metódu. Je to „znecitlivenie, desenzitizácia“ proti podnetom, ktoré fóbickú úzkosť vyvolávajú. Najprv si ju natrénujte. Navoďte si stav úplnej svalovej relaxácie – ľahnite si na lôžko alebo na zem, pustite si príjemnú hudbu a čo najviac sa uvoľnite. V predstavách si navoďte fóbickú situáciu. Spočiatku sa spolu s predstavami objaví úzkosť a napätie, pri každodennom opakovaní by však mala úzkosť postupne slabnúť.
Z čoho majú ľudia najčastejšie strach
- sociálna fóbia - strach z ľudí, z reakcií okolia, zo zosmiešnenia
- agorafóbia - strach z voľného priestranstva, ako aj strach, že nebude možnosť okamžitého úniku
- myzofóbia - strach zo špiny, z bacilov
- nosofóbia - strach z choroby
- karcinofóbia - strach z rakoviny
- klaustrofóbia - strach z uzavretých priestorov
- zoofóbia - strach zo zvierat
- arachnofóbia - strach z pavúkov
- antropofóbia - strach z ľudí
- keraunofóbia - strach z búrky";i:10;s:59:"aichmofóbia - strach z ostrých predmetov";i:11;s:81:"školská fóbia - strach zo skúšania a školského prostredia