Aká je pravda o vajciach? Na toto by ste si mali dávať pozor
19. 4. 2014, 9:30 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:23)

Zdroj: archív
Poznáte ten slogan – „zdravá výživa, jedno vajce denne“? Neskôr ho vystriedala tvrdá antikampaň na konzumáciu vajec. Ako to teda je?
Opýtali sme sa odborníčky na výživu MUDr. Alžbety Béderovej, CSc, z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
Koľko vajec je zdravé konzumovať?
V súčasnosti platí odporúčanie 2 až 3 vajcia za týždeň. Z preventívneho hľadiska je však potrebné regulovať príjem ostatných živočíšnych potravín, ktoré sú zdrojom cholesterolu.
Pozor by si mali dávať aj alergici, pretože vajíčka patria medzi najvýznamnejšie potravinové alergény. U detí je vaječný bielok spolu s bielkovinami kravského mlieka najčastejším alergénom. Preto do 1. roka dieťaťu vaječný bielok nepodávame, žĺtok môžeme od 6. mesiaca.
Aké sú pozitívne vlastnosti vajec?
Najmä biologická hodnota bielkovín. Bielkovina z vajca má ideálne a komplexné zloženie všetkých nevyhnutných aminokyselín a stráviteľnosť vaječných bielkovín je vysoká. Pozornosť si zaslúžia aj tuky, ktoré obsahuje žĺtok. Majú vysokú výživnú hodnotu. Ich pomer – nasýtených a nenasýtených mastných kyselín – je priaznivejší ako pri mnohých iných živočíšnych tukoch. Obávané negatívne účinky zlého LDL cholesterolu sú eliminované pozitívnymi účinkami dobrého HDL cholesterolu, prítomným lecitínom-antagonistom cholesterolu a nenasýtenými mastnými kyselinami.
Sú vajcia i zdrojom vitamínov?
Významným. Ide o vitamíny A, E, D a K, ale aj celého komplexu B. Okrem céčka obsahujú prakticky všetky vitamíny. Z minerálnych látok je to fosfor, železo, síra a vápnik v škrupine.
Čo hovorí v neprospech vajec?
Vysoký obsah cholesterolu. Je to rizikový faktor srdcovo-cievnych ochorení. V slepačom žĺtku sa nachádza 270 mg, odporúčaná denná dávka je 300 mg. Takmer dvojnásobný obsah majú vajcia husacie, kačacie, morčacie a vyšší majú aj prepeličie, ktoré verejnosť považuje za nízkocholesterolové. Cholesterol však nie je len náš nepriateľ, jeho úlohy v organizme sú mnohoraké.
Navyše v žĺtku je prítomný aj ochranne pôsobiaci fosfolipid lecitín. Hladinu cholesterolu oveľa významnejšie ovplyvňuje nadmerný príjem nasýtených a transmastných kyselín z tučného mäsa, mäsových výrobkov, masla, tučných mliečnych výrobkov i jedlá vysmážané na prepálených tukoch.