Ako pachy odrážajú naše vnútorné rozpoloženie a čo nám môžu prezradiť o zdraví?

Odpovedá Doc. Mgr. JAN HAVLÍČEK, PhD. biológ a antropológ Karlova Univerzita

Váš výskum prišiel k pomerne zvláštnemu výsledku. Ženám voňajú atraktívnejšie chlapi, ktorí jedli cesnak. Naozaj?

V štúdii sme odoberali účastníkom vzorky pachu z podpazušia a na nich sme testovali efekt konzumácie cesnaku. Hodnotiteľky teda neprivoniavali k pachu z úst, pri ktorom sa dá očakávať, že nebude príjemný. Faktom však ostáva, že v realite, pri celkovom dojme z niekoho, kto jedol cesnak, preváži nad telesným pachom pach z úst.

Pot týchto mužov nezapáchal po cesnaku?

Naopak, ich telesný pach bol príjemnejší než u mužov, ktorí cesnak nejedli. Ako vieme, cesnak má množstvo pozitívnych zdravotných efektov – od antimikrobiálneho cez lepšiu likvidáciu voľných radikálov a tak ďalej. Nás zaujímalo, či sa zdravotný stav odráža aj na pachu človeka. Predpokladáme, že látky z cesnaku, ktoré nám nevoňajú, sa až do pachu potu nedostanú, pretože sa metabolizujú v tráviacom trakte. No nepriamo ovplyvnia pach človeka, a to práve pre ich zdravotný efekt. Nepoznáme presný mechanizmus, ako to prebieha, len sa domnievame.

Iba si namýšľame, že cesnak cítiť aj z pórov?

Telesný pach v podpazuší ovplyvňujú baktérie, ktoré sú tam usídlené. Keďže cesnak má antibakteriálne účinky, môže zmeniť kožnú mikroflóru, a teda aj telesný pach. Alebo ostane mikroflóra nedotknutá, ale vďaka látkam v cesnaku, ktoré pôsobia na voľné radikály, sa to prejaví aj na „zdravšom“ telesnom pachu, na jeho príjemnosti. Títo muži teda pravdepodobne zapáchali ženám „zdravo“.

Prišli ste aj na to, že muži, čo si neodopierajú červené mäso, majú smradľavejší pot než tí, čo si ho dajú len občas. Prečo je to tak?

Trochu nás to prekvapilo. V ľudskej evolúcii mala konzumácia mäsa dosť dôležitú rolu, preto sme si mysleli, že budú ženám voňať skôr príjemne. No vlaňajšia austrálska štúdia prišla k iným výsledkom ako naša. Ich pokusné osoby však konzumovali oveľa menej mäsa. Takže asi nejde o to, či mäso áno alebo nie, ale o to, koľko mäsa muž zje. My sme asi mali natoľko vysokú dávku, že testovaní chlapi boli cítiť menej príjemne. Jedli aspoň sto gramov mäsa denne. Menšia dávka môže viesť k opačným výsledkom.

Ako také ovoniavanie prebieha? Muži sa najedia mäsa či cesnaku, necháte ich spotiť sa, potom zdvihnú ruku a hodnotiteľky privoniavajú k ich pazuchám?

To by bolo logisticky veľmi náročné. Používame vatové tampóny, ktoré si účastníci nalepia pod pazuchu na dvanásť hodín, väčšinou počas noci. V priebehu testovania nesmú jesť výrazne korenené a aromatické potraviny a používať kozmetické produkty, aby to neovplyvnilo ich telesný pach. Hodnotitelia sú opačného pohlavia a posudzujú intenzitu a príjemnosť či atraktivitu týchto pachových vzoriek.

Nie je to príliš subjektívne? Každý má asi iné kritériá na to, čo je voňavé a čo nie.

Je zaujímavé, že napríklad pri zovňajšku, teda vizuálnom vneme, majú ľudia tendenciu zhodnúť sa. Pri hodnotení atraktívnosti tvárí sa zhodnú dokonca aj ľudia rôznych kultúr. Ale pri telesných pachoch je značná variabilita a to, čo je atraktívne pre jednu ženu, nemusí byť atraktívne pre inú. Bude to súvisieť s predchádzajúcimi skúsenosťami s nejakými konkrétnymi vôňami, ale aj s fenoménom „genetickej kompatibility“, ktorá sa prejavuje v telesnom pachu. Do určitej miery sa teda vo vôňach orientujeme podľa vlastného genetického nastavenia.

Ide o to populárne tvrdenie, že ak si vzájomne voniame, je to dobrý predpoklad na zdravé potomstvo?

Zdravé potomstvo je predpoklad, ktorý sa overoval štúdiami na zvieratách. Ale študovať to, či ľudia, ktorí si príjemne voňajú, majú skutočne zdravšie potomstvo, by bolo asi dosť komplikované.

Môže teda aspoň platiť, že ak máme s niekým rovnaký vkus na vône, budeme si sympatickí ako ľudia?

Ak sa zhodnete, že ruže vám voňajú lepšie ako povedzme vanilka, ešte to nutne nezaručuje, že si budete aj navzájom príjemne voňať. Aspoň o tom zatiaľ nemáme žiadne poznatky. Ale je to zaujímavé, možno takú štúdiu niekedy zrealizujeme.

Takže naopak, ak mi nejaký nápadník venuje voňavku, ktorá mi ani trochu nevonia, nemusím byť smutná, že si nie sme súdení?

Ukazuje to skôr na iný fenomén. Robili sme niekoľko štúdií o tom, že samotný parfum môže voňať inak ako po aplikácii na pokožku. Aj o tom, že je ťažké odhadnúť výslednú vôňu parfumu na človeku bez toho, aby sme to na jeho pokožke vyskúšali. Aj preto voňavky ako darčeky často nebývajú neúspešné. Ale nemusí to nutne znamenať, že darca nie je s vami kompatibilný.

Je pravda, že ak si vyberiem parfum, ktorý považujem za príjemný, zvýšim tak svoju atraktivitu v očiach druhých oproti prípadu, keď sa postriekam akoukoľvek náhodnou voňavkou?

To je pravda. Pokusné osoby si aplikovali na pokožku jeden určený parfum a druhý si vybrali samy. Hoci samotné parfumy boli hodnotené podobne, po tom, ako si ich pokusné osoby aplikovali na kožu, voňali hodnotiteľom lepšie práve tie, ktoré si vybrali samotné osoby. Hodnotili totiž zmes parfumu a ich telesnej vône.

Keď sa človek bojí, napríklad pes to dokáže vycítiť pravdepodobne aj z jeho pachu. Môžeme aj my ľudia „vyňuchať“ strach druhého?

Strach a úzkosť sa prostredníctvom pachu dokážu šíriť medzi ostatných. Pocit úzkosti sa u experimentálnych osôb vytvára celkom zaujímavým spôsobom, napríklad musia chodiť po atrakciách v lanovom parku, skákať bungee jumping alebo sa zbierali vzorky telesného pachu u študentov pred skúškou na vysokej škole, kde bolo takisto pomerne dobre zaručené, že budú nervózni. Po tom, čo tomuto pachu vystavili iných ľudí, aj tí vykazovali vyššiu mieru úzkosti, oby sa pachom „nakazili“. Najcitlivejšie reagovali tí, ktorých dokážu rozhodiť aj bežné situácie viac ako iných.